Aj mladí z menších sú už občiansky aktívni. Potrebujú však väčšiu podporu

Mladí ľudia na Slovensku potrebujú mať hlas. Dlhodobo sa cítia nevypočutí, majú pocit, že ich dospelí neberú vážne. Zároveň cítia, že majú čo tejto krajine povedať. Ak sa ich pýtame, vedia veľmi dobre, čo chcú a akým spôsobom je možné to dosiahnuť. S adekvátnou podporou svojich rovesníkov a rovesníčok, spriatelených dospelých, alebo rôznych inštitúcií sa môžu stať aktívnymi občanmi a občiankami, ktorí prispievajú k rozvoju celej spoločnosti.

Ich aktívne zapájanie však naráža na rôzne bariéry. K mladým pristupujeme ako k neskúseným a nezrelým na rozhodovanie. Nepodporujeme ich dostatočne ani v školách, ani v iných prostrediach. Nevedieme ich k tomu, aby sa zaujímali o veci verejné, aby sa zapájali do rôznych občianskych aktivít a participovali napríklad na dobrovoľníckych aktivitách. Samozrejme existujú školy, občianske združenia, mnohé neformálne iniciatívy, ktoré pracujú s deťmi a mladými ľuďmi a ich úspechy poukazujú na dôležitosť aktívnej podpory mladých. Systematicky, ako štát, v tom však zlyhávame. Ešte náročnejšie to majú mladí z menšín. Pre nerozpoznávanie rozmanitosti, negatívne postoje verejnosti k rôznym menšinovým skupinám a nedostatočnú pozornosť venovanú ich potrebám stoja stále na okraji spoločnosti.

Aj mladí z menšín potrebujú mať v spoločnosti hlas

Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa v Centre pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) rozhodli venovať intenzívnu pozornosť mladým ľuďom z menšín a ich participácii či občianskej angažovanosti. Viedlo nás k tomu presvedčenie, že rozmanité skupiny mladých môžu priniesť do spoločnosti svoje špecifické názory a prístupy. Zároveň, ich aktívnym zapojením im dáme dôveru a odkaz, že aj na ich názore a aktivitách záleží. Chceli sme tým vyslať signál samosprávam a verejnosti, že na participácii týchto skupín záleží. Viac ako rok sme sa stretávali so skupinou 15 mladých Rómov a Rómiek, cudzincov a cudziniek, mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením či tých z kvír komunity. Snažili sme sa posilniť ich pocit prináležania a rozvíjať ich zručnosti  v oblasti občianskej angažovanosti, prezentácie na verejnosti, získavania finančných a iných zdrojov. Zároveň sme sa snažili ich prepojiť navzájom a umožniť im spoznať iných aktívnych mladých ľudí. V závere sme sa s nimi rozprávali o tom, čo im takáto skúsenosť priniesla.

Čo nám mladí z menšín hovoria o svojich potrebách, záujmoch a možnostiach zapájania?

Mladí z menšín musia prekonávať rôzne bariéry, ktoré ostatným často ani nenapadnú. Vo výskume Mladí z menšín sa ukázalo, že tieto skupiny často čelia nedostatku podpory, nízkemu sebavedomiu a nedostatku odvahy. Mladí LGBTI+ ľudia napríklad zápasia s ujasnením si identity a neustálym coming outom – to všetko pre negatívne nastavenie väčšinovej spoločnosti. Ak majú zdravotné znevýhodnenie, musia vynakladať oveľa viac úsilia pri vzdelávaní a hľadaní zamestnania, aby mohli viesť život podľa svojich predstáv. Podobne sú na tom aj ľudia z iných menšinových skupín.

Aj mladí z menšín sa zaujímajú o veci verejné. Trápi ich smerovanie krajiny aj situácia zraniteľných skupín

Záverečné rozhovory s mladými však ukázali, že napriek mnohým bariéram sa aj tak aktívne zaujímajú o politiku, spoločenskú situáciu a dianie na Slovensku aj vo svete. Majú túžbu veci pochopiť, mať informácie a rozumieť tomu, čo sa okolo nich deje.

S touto vedomosťou často prichádza aj túžba alebo potreba niečo zmeniť či zlepšiť. V mnohých prípadoch ide o veci, ktoré sa ich bytostne dotýkajú, alebo o procesy  a situácie v spoločnosti, ktoré citlivo vnímajú a vidia potenciál na zmenu či zlepšenie.

„Už od prvého ročníka na vysokej škole tu v Bratislave poznám aktivity občianskeho združenia LIGHT*. Práve minulý rok v októbri, po tragédii v Teplárni, som do združenia aj sám vstúpil. Je to téma, ktorú vnímam ako podstatnú, je mi osobne blízka. Robím všetko to, čo je v LIGHT-e práve potrebné a čo zvládam. To je asi moja forma aktivizmu v súčasnej dobe.“ (Sebastian)

Títo mladí však nemajú len jednu tému, v ktorej sa angažujú alebo chcú angažovať. Zaujímajú ich rôznorodé témy a problémy, ktorým venujú pozornosť alebo sa v nich priamo aktivizujú cez široké spektrum aktivít – individuálnych alebo v rámci organizovaných a skupinových štruktúr. Najčastejšie sú to témy práv LGBTI+ ľudí, práva osôb so zdravotným postihnutím, vojna na Ukrajine a pomoc odídencom, práva žien, menštruačná chudoba, klimatická kríza, práva zvierat, spolužitie rôznych menšín na Slovensku a pomoc deťom a  ľuďom bez domova.

Vlastná skúsenosť mladých vedie k ochote zaujímať sa o problémy a potreby iných. Vnímajú to ako vlastné privilégium

Pre niektorých mladých ľudí začína angažovanosť príslušnosťou ku komunite alebo skupine. Napríklad v prípade mladých z LGBTI+ prostredia alebo tých so zdravotným znevýhodnením či cudzincov a cudziniek. Dôležitá téma v ich živote a príslušnosť k určitej skupine sa stáva priestorom pre zapájanie sa, angažovanie a aktivizmus.

Mladí majú pocit, že chcú zmenu, chcú sa spolupodieľať na tom, ako spoločnosť vyzerá a kam sa uberá. Pre niektorých je to prirodzené vyústenie ich rodinného zázemia alebo predchádzajúcich aktivít, napríklad v škole, kde sa zapájali do rôznych projektov.

Dokonca cítia akúsi privilegovanosť, čo znamená, že majú všetky zručnosti, vedomosti a možnosti na to, aby niečo robili a menili veci k lepšiemu.

Zároveň si uvedomujú, že nie všetci musia mať toľko príležitostí sa angažovať a zapájať tak, ako mali oni. Pre nich je to skôr prirodzená vec, zároveň uznávajú, že mnoho mladých ľudí zo zraniteľných skupín sa nezapája – pre nedostatok možností, podpory či pre ďalšie bariéry. „Pokým sa vnímam ako privilegovaná osoba akoby v spoločnosti v porovnaní s ostatnými, čo je pravda z môjho osobného pohľadu, tak je hrozná škoda tie privilégiá nevyužiť. A je vlastne hlúpe nechávať si ich iba pre seba, pokým viem, že keď ja si užívam, tak niekto iný vlastne trpí. Takže podľa mňa áno, ja by som bola veľmi rada a určite s tým budem pokračovať. Nie je to také, že ani predstaviteľné podľa mňa, že by som teraz sa rozhodla, že aha tak dosiahla som svoj veľký cieľ, toto som zorganizovala a vlastne končím.“ (Vika)

Občianska angažovanosť má rôzne podoby a vrstvy

Zapájanie sa môže mať viacero úrovní, je len na mladých, v ktorých úrovniach sa chcú realizovať. Mnohí vidia individuálnu angažovanosť ako účasť na protestoch, možnosť voliť, ale aj bežnú komunikáciu s ľuďmi, pri ktorej môžu šíriť osvetu a informácie. Napríklad o autizme alebo o LGBTI+ právach. Niektorí považujú za dôležitú angažovanosť hlavne v skupine alebo v organizáciách, ktorých sú súčasťou. Často malý projekt alebo aktivita môže vyvolať pocit úspechu a následne ich motivovať k ďalším aktivitám a angažovaniu sa.

Mladí to nezvládnu sami, potrebujú podporu od iných

Dôležitou témou pre nich je aj potreba podpory. Angažovanie sa môže byť pre mnohých z nich náročné a môže spôsobovať frustráciu či únavu, pokiaľ sa veci nedejú tak, ako si predstavovali. Pre mnohých je dôležité, aby ich niekto podporil, potrebujú kontakty a spoluprácu. Pomohla by im aj finančná a materiálna pomoc, ako aj možnosti zapájania sa, ktoré môžu vytvárať rôzne organizácie, samosprávy alebo štát. Týmto spôsobom im umožňujeme prispievať k zmenám vo veciach, ktoré sa ich bytostne dotýkajú a o ktoré majú záujem.

Mladí ľudia z rôznych, aj zraniteľných, skupín, môžu mať odlišné vnímanie situácie a rozmanité potreby. Treba na to pamätať a pracovať s tým, že veľká časť mladých ľudí sa cíti byť nevypočutá. Nestačí ich však len vypočuť. Je potrebné, aby boli ich názory brané do úvahy a ich nápady zrealizované. Mladí ľudia majú nepochybne mnoho  zaujímavých nápadov  a realizujú rôzne aktivity a projekty, ktoré môžu byť prínosom pre celú spoločnosť. Majú totiž potenciál byť významnými aktérmi a aktérkami zmien, ak im bude poskytnutý priestor, podpora a príležitosti na angažovanie sa a sebarealizáciu.

„Vedel by som, vedel by som napríklad. Chcelo by to vytvoriť nejaký park, proste pre autistov, ktorý bude proste, že komplet ako keby odhlučnený. Máme síce park, lenže ani jeden z nich neposkytuje dostatočnú odhlučnenú ako keby tie protihlukové steny.“ (Janko)

Skúsenosť zo spolupráce s mladými ľuďmi ukazuje, že na Slovensku žije množstvo zaujímavých, motivovaných a aktívnych mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o veci verejné. Chcú byť súčasťou širšieho spoločenstva a svoje skúsenosti z vlastných komunít využívať na podporu a pomoc iným. A nielen to, chcú sa podieľať aj na rozvoji spoločnosti a spoluvytvárať bezpečnú, súdržnú a rešpektujúcu krajinu. Mnohí aktéri, či už na úrovni štátu, samospráv, alebo učiteľstvo a ľudia pracujúci s mládežou môžu veľmi dobre využiť potenciál týchto mladých ľudí. Je však dôležité, aby poznali ich potreby, vnímali ich špecifickú situáciu a vytvárali im vhodné podmienky na participáciu. Mladí potrebujú nielen ochotu a snahu, ale aj reálne možnosti zapájať sa do rozvoja spoločnosti.

Foto: Mária Mokrá

Tento text vznikol v rámci projektu HLAS PRE VŠETKÝCH – tréningový modul pre samosprávy na rozvoj participácie zraniteľných skupín, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.