Ako zapájanie menšín pomôže sociálnej súdržnosti?

V poslednom období sa čoraz viac hovorí o polarizácii až fragmentarizácii slovenskej spoločnosti. Nepochybne k tomu prispieva politický a verejný diskurz, ktorý stavia rôzne skupiny obyvateľstva proti sebe a vytvára deliace línie. Tie sa prejavujú stále silnejúcou atomizáciou.

Dôvera je kľúčový aspekt súdržnosti. Krajiny, ktoré dôverujú, sú odolnejšie

Tento fenomén súvisí s tým, že na Slovensku sa dlhodobo prejavuje, v porovnaní s mnohými inými krajinami, veľmi nízka dôvera medzi ľuďmi aj k inštitúciám. Pocit, že vo vzťahu k iným ľuďom musíme byť ostražití, má vyše 80 % slovenskej populácie. (1) Naopak, podľa analýzy DEKK inštitútu, všeobecná nedôvera k iným ľuďom dlhodobo osciluje okolo 23 %, už od vzniku Slovenskej republiky. Zároveň, medzi ľuďmi na Slovensku sa prejavuje aj výrazná nedôvera k menšinám. Napríklad podľa výskumu z roku 2023 viac ako polovica ľudí tvrdí, že Rómom a moslimom nedôveruje vôbec. Cudzincom vôbec nedôveruje až 40 % ľudí. Celkovo teda platí, že čím „sociálne bližší“ nám ľudia subjektívne sú, tým viac im dôverujeme.

Dôvera je pritom veľmi dôležitá aj pre sociálnu súdržnosť, ktorú môžeme vnímať ako opak polarizácie či fragmentarizácie spoločnosti. Výskumy ukazujú, že v krajinách, kde majú ľudia voči sebe väčšiu dôveru, žijú celkovo spokojnejší život. Ak ľudia veria, že ostatným môžu vo všeobecnosti dôverovať, majú oveľa pozitívnejší vzťah k svetu okolo seba. Oveľa viac participujú na fungovaní a spravovaní spoločnosti, zapájajú sa do aktivít dobrovoľníckych organizácií a pomáhajú iným. Zaujímavé je aj to, že krajiny, kde panuje väčšia dôvera, napríklad škandinávske krajiny, do veľkej miery podporujú kultúrnu rozmanitosť a zapájanie menšín do spoločnosti. Otvorenosť voči rozmanitosti a inklúzia menšín tam spôsobuje, že ich nevnímajú ako ohrozenie a nepriateľov, ale ako bežnú súčasť spoločnosti. To opäť podporuje pozitívne vzájomné vzťahy a súdržnosť. Ak ľudia nevidia v týchto skupinách nepriateľov, nemajú pocit, že sa ich musia báť – to zvyšuje ich celkovú pohodu v živote aj spoločenskú vzájomnosť. (2)

Súdržnosť oslabuje aj nevšímavosť k rozmanitosti v krajine

Slovensko je veľmi rozmanitá krajina. V súčasnosti tu máme uznaných 14 národnostných menšín, žije tu viac ako 300 tisíc cudzincov a cudziniek. Rozmanitosť môžeme vidieť aj v početnej kvír komunite, žije tu množstvo ľudí so zdravotným či iným znevýhodnením. Všetky tieto skupiny majú svoje potreby, nápady a videnie sveta, ktorými môžu prispieť k celkovému rozvoju spoločnosti. Napriek tomu rozmanitosť prehliadame. Takmer 80 % ľudí si myslí, že Slovensko je krajinou Slovákov a tak by to malo ostať. V spoločnosti stále prevláda vnímanie cudzincov ako potenciálnej hrozby – sme ochotní a ochotné akceptovať len tých, čo sú nám kultúrne blízki a z ktorých môžeme mať nejaký osoh. Postoje k LGBTI komunite sú podľa Eurobarometra z roku 2019 na Slovensku najnegatívnejšie zo všetkých krajín Európskej únie (EÚ). Kým v priemere 76 % ľudí v EÚ si myslí, že LGBTI ľudia by mali mať rovnaké práva ako ostatní, na Slovensku to bolo len 31 %.

Občianska angažovanosť na Slovensku stále nie je vysoká, menšiny z nej systematicky vylučujeme

Celková nedôvera k iným a negatívne postoje k menšinám výrazne oslabujú sociálnu súdržnosť. Čo je však dôležité – veľká časť spoločnosti, ktorú tvoria práve príslušníci a príslušníčky rôznych menšín a zraniteľných skupín, nie je v dôsledku takéhoto odmietania plnohodnotne zapojená do fungovania spoločnosti.

Ani majoritná spoločnosť nie je veľmi občiansky aktívna. Podľa výskumu ÚSVROS o participácii, len 6 % ľudí na Slovensku považuje samých seba za občiansky aktívnych. Takmer polovica sa považuje za prevažne pasívnych. Avšak v prípade väčšinovej populácie existujú pomerne dostupné možnosti, ako sa vyjadrovať k verejným veciam, zapájať sa, ak by o to vôbec prejavili záujem. Participatívnych mechanizmov existuje pomerne dosť – cez možnosti pripomienkovať pripravované dokumenty, zúčastňovať sa verejných vypočutí, podávať petície alebo verejne protestovať.

Menšiny tieto možnosti, samozrejme, formálne majú tiež. V praxi ale čelia mnohým bariéram, ktoré im aktívnu občiansku angažovanosť znemožňujú. O týchto možnostiach navyše často vôbec nevedia, necítia sa vo verejnom priestore vítaní. Čelia aj fyzickým bariéram, napríklad ľudia so zdravotným znevýhodnením. Etnické menšiny a cudzinci zas bojujú s jazykovými či kultúrnymi bariérami. To ich systematicky vylučuje z verejného priestoru a oslabuje ich hlas v spoločnosti.

Ak chceme posilňovať vzájomnú dôveru a súdržnosť, potrebujeme vytvárať mechanizmy zapájania týchto skupín do verejného života, podporovať ich občiansku angažovanosť a participáciu na fungovaní rôznych inštitúcií verejnej správy. Ich zviditeľnenie a zapojenie môže mať veľký prínos pre celú spoločnosť. Jednak preto, že neostanú vylúčení na okraji spoločnosti, zároveň však môže spoločnosť sama využiť ich potenciál. Na to, aby sa tak stalo, potrebujú mať aj menšiny či zraniteľné skupiny v spoločnosti hlas. Potrebujeme poznať ich potreby, záujmy a reagovať na ne, napríklad pri tvorbe verejných politík. Zároveň, ak majú plnohodnotne participovať na fungovaní spoločnosti, je veľmi dôležité, aby neboli len subjektmi rôznych politík a opatrení, ale najmä ich relevantnými aktérmi. Tak sa stanú naozaj aktívnymi obyvateľmi a obyvateľkami. To môže mať vplyv aj na ich akceptáciu v spoločnosti, no najmä na posilňovanie ich sebadôvery a schopností (empowerment).

Samosprávy môžu posilňovať súdržnosť zapájaním všetkých skupín v spoločnosti

Veľkú a dôležitú rolu v tom môžu zohrávať napríklad samosprávy, ktoré sú svojmu obyvateľstvu najbližšie. Najefektívnejšie môžu spoznávať potreby, záujmy a potenciál ľudí a vytvárať podmienky na ich aktívne zapájanie.

V prípade menšín to však znamená nielen uznanie ich rovnocennosti, ale aj prispôsobovanie možností zapájania týchto skupín ich špecifickým potrebám. Práve preto sa Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) rozhodlo pomôcť samosprávam nastaviť spôsoby a možnosti zvyšovania účasti menšín na tvorbe politík či realizácii viacerých opatrení, ktoré slúžia na rozvoj spoločenstva na lokálnej úrovni. V tomto roku pripraví vzdelávací manuál a pilotne ho otestuje v niekoľkých samosprávach tak, aby efektívne reagoval na výzvy, ktorým samosprávy čelia pri podpore zapájania rozmanitých skupín. Spoločenská súdržnosť nie je len o odstraňovaní politických deliacich čiar. Je najmä o vytváraní malých lokálnych spoločenstiev, kde sa všetci obyvatelia môžu cítiť prijatí a kde môžu spolupracovať a vytvárať vzájomné väzby. To nám na Slovensku zatiaľ zásadne chýba.

Použité zdroje:

1. Gallo Kriglerová, E. (2020) Dôvera je tmel spoločnosti. In: Gallo Kriglerová, E. – Holka Chudžíková, A (eds) Nespojená krajina, Centrum pre výskum etnicity a kultúry.
2. Gallo Kriglerová, E. (2020) Dôvera je tmel spoločnosti. In: Gallo Kriglerová, E. – Holka Chudžíková, A (eds) Nespojená krajina, Centrum pre výskum etnicity a kultúry.

Foto: Dan Meyers, unsplash.com

Tento text vznikol v rámci projektu HLAS PRE VŠETKÝCH – tréningový modul pre samosprávy na rozvoj participácie zraniteľných skupín, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.