Každý školský rok sa spája s mnohými očakávaniami, čo nové školstvo prinesie. Snáď všetci, ktorých sa táto téma týka, dúfajú, že sa na Slovensku postupne posunieme nielen k lepším výsledkom vo vzdelávaní, ale aj k vyrovnávaniu šancí rozmanitých detí – na kvalitnejšie vzdelanie, tým pádom aj na lepšie pracovné príležitosti a životné podmienky.

Na Slovensku dlhodobo cítiť potrebu presadzovania inkluzívneho vzdelávania. Cieľom je, aby sa aj deti, ktoré majú rôzne ťažkosti s učením, zdravotné znevýhodnenie, jazykovú bariéru či menšinovú príslušnosť, mohli vzdelávať v škole spolu s ostatnými deťmi a aby dosahovali čo najlepšie výsledky.

Čo teda prinesie aktuálny školský rok týmto deťom?

Vytváranie predpokladov pre odstránenie diskriminácie rómskych detí zatienili obavy z pokračujúcej segregácie

Situácia rómskych detí vo vzdelávaní je dlhodobo neuspokojivá. Hoci nemáme presné dáta, tie ktoré máme k dispozícii, hovoria o tom, že väčšina rómskych detí sa vzdeláva segregovane, teda v triedach a školách, kde väčšinu ich spolužiakov a spolužiačok tvoria iné rómske deti a oveľa častejšie sa ocitajú v špeciálnych školách a triedach.

Problém nedostatočného riešenia segregácie rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku viedol až k tomu, že Európska komisia minulý rok podala voči Slovenskej republike žalobu na Európsky súdny dvor. Programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo prijaté v novembri 2023, sa venuje tejto situácii len veľmi okrajovo.

Nejasnosti okolo zámerov novej vlády v oblasti desegregácie pravdepodobne viedli k tomu, že informácia z júna tohto roka o plánovanom zriadení rómskej národnostnej školy v Rakúsoch vyvolala veľkú vlnu kritiky a obavy o možné pokračovanie segregácie prostredníctvom (inak legitímnych) národnostných škôl. Téma vzniku rómskej národnostnej školy v Rakúsoch dominovala diskusii počas leta, pretože rezortu školstva sa nedarilo vyvrátiť pochybnosti o tom, že v prípade rómskych detí z marginalizovaných lokalít by mohlo ľahko dochádzať k segregácii ďalej, avšak po novom už v národnostných školách. Popri tejto diskusii takmer zanikli iné témy, ako napríklad, aké opatrenia a kroky budú zrealizované na odstránenie diskriminácie rómskych detí vo vzdelávaní, aké praktické riešenia budú školám ponúknuté, aby k segregácii nedochádzalo.

Až neskôr, počas letných prázdnin, predstavilo ministerstvo školstva verejnosti sumár opatrení zameraných na praktické zlepšenia v školstve pod názvom Nežná revolúcia vo vzdelávaní. V oblasti inklúzie napríklad navrhuje podľa vlastných slov záväzné desegregačné štandardy na podporu inkluzívneho vzdelávania rómskych detí a zákaz dvojzmennej prevádzky na základných školách. Navrhované zmeny majú tiež vytvoriť priestor pre zavedenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky, ktorý by mal umožniť školám a ministerstvu identifikovať žiakov v riziku a ponúknuť im konkrétnu pomoc. Ministerstvo tiež spustilo národný projekt Príležitosť pre všetkých v rámci ktorého majú byť vo viacerých lokalitách overené pilotné riešenia na zabránenie segregácie.

Spomínaná novela školskej legislatívy prináša zmeny, ktoré možno vnímať ako skôr opatrné než revolučné. Zmieňované štandardy v oblasti desegregácie totiž nie sú priamo uvedené v zákone, ale zákon odkazuje na dokument, ktorý bude zverejnený na webovom sídle Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Obsah štandardov v oblasti desegregácie nateraz nie je známy, hoci novela školskej legislatívy už k začiatku októbra prešla prvým čítaním v parlamente. Školy však potrebujú nielen štandardy, ale aj nástroje ako segregácii predchádzať, alebo ju odstrániť.

Novela navyše v oblasti národnostného školstva navrhuje, aby mohli byť zriadené aj tzv. školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny. Prakticky by to znamenalo, že by mohli vzniknúť školy, na ktorých by sa vyučoval len rómsky jazyk a literatúra, a inak by vyučovanie prebiehalo v štátnom jazyku. Tento krok nijako neupokojil obavy z možnej segregácie rómskych detí v národnostných školách.

Novela by tiež mala zrušiť dvojzmennú prevádzku na školách, ktorá sa vyskytovala najmä v lokalitách, kde mali školy nedostatočné kapacity. Takéto školy sú v mnohých obciach s marginalizovanou rómskou komunitou. Zároveň však novela navrhuje pomerne dlhé prechodné obdobie a naplno by mala byť dvojzmenná prevádzka zrušená až po 31. auguste 2029. Rozširovanie a budovanie kapacít škôl v lokalitách, kde sú nedostatočné kapacity, sa aktuálne realizuje z finančných prostriedkov EÚ určených na napĺňanie Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Existujú obavy, že realizácia týchto projektov naopak podporuje segregáciu rómskych detí. V tomto smere mala byť zmenená metodická príručka pre čerpanie týchto finančných prostriedkov, ktorá pôvodne uvádzala, že školy, ktoré sa uchádzali o finančné prostriedky, museli spĺňať prísne proinkluzívne pravidlá (3D – desegregácia, destigmatizácia, degetoizácia). Po novom je však možné podporiť aj projekty, pri ktorých nie je možné vyhnúť sa na základe preukázateľných dôvodov priestorovej segregácii.

Mnohé deti s dočasným útočiskom zostanú ďalší rok mimo školy

Školy sa začiatkom septembra pre deti odídencov opäť otvorili bez toho, aby tieto deti mali povinnosť plniť školskú dochádzku. Zavedenie povinnej školskej dochádzky by neznamenalo len zavedenie tejto povinnosti, zároveň by dávalo aj možnosť nárokovať si miesto v škole pre jej plnenie, čo je v súčasnosti vzhľadom na nedostatočné kapacity mnohých škôl problém.

Novela školskej legislatívy z leta navrhuje zavedenie povinnej školskej dochádzky od školského roka 2025/2026 pre deti, ktoré už majú status odídencov, alebo požiadali o dočasné útočisko. Tento krok prichádza oneskorene vzhľadom na to, že mnohé iné členské krajiny povinnú školskú dochádzku odídencov už zaviedli a tiež vzhľadom na to, že mnohí aktéri poskytujúci podporu odídencom hovoria o potrebe tejto zmeny už dlhý čas. Novela zároveň nerieši základný rozpor týkajúci sa vzdelávania detí cudzincov. Ide o to, že školský zákon na jednej strane hovorí, že deťom cudzincov sa vzdelávanie poskytuje za rovnakých podmienok, na druhej strane zase viaže plnenie povinnej školskej dochádzky na trvalý pobyt dieťaťa, čo je podmienka, ktorú spĺňa len malá časť detí cudzincov žijúcich na Slovensku.

Nateraz zostávajú mnohé deti odídencov mimo formálneho vzdelávania na Slovensku, v lepšom prípade navštevujú online vzdelávanie v ukrajinskom systéme vzdelávania, v horšom sú celkom mimo formálneho vzdelávania. Ďalší rok mimo školy nie je dobrou správou, aj vzhľadom na to, že v mnohých lokalitách postupne zanikajú podporné služby pre deti a mladých ľudí s dočasným útočiskom. Takýto vývoj pre nich znamená, že sa zvyšuje riziko ich sociálneho vylúčenia, vzniku rôznych sociálno-patologických javov a ak tieto deti a mladí ľudia nedostanú kvalitné vzdelanie, dochádza k plytvaniu s ich ľudským potenciálom. Spomínaná novela školskej legislatívy by tiež mala priniesť ďalšie parciálne zmeny, ktoré by mohli mať pozitívny dopad na vzdelávanie detí s dočasným útočiskom. Zmeniť by sa mali nároky na učiteľov/učiteľky a ďalších odborníkov z Ukrajiny pracujúcich v školstve. Nebudú musieť spĺňať prísne kritéria pre ovládanie slovenského jazyka, čo bola doposiaľ výrazná bariéra pre školy, aby mohli učiteľov, učiteľky a iných odborníkov z Ukrajiny pre prácu s ukrajinskými deťmi zamestnávať. Podmienka pre ovládania slovenčiny sa vypúšťa aj v prípade dobrovoľníkov a dobrovoľníčok pracujúcich s ukrajinskými deťmi.

Mnohé školy sa stále bránia vzdelávať deti so zdravotným znevýhodnením

Podľa aktuálnej správy Komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, napriek dosiahnutému progresu v oblasti vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením, ešte stále pretrvávajú mnohé problémy a bariéry. Komisárka upozorňuje na narastajúci nesúlad medzi pozitívnym posunom smerom k inkluzívnemu vzdelávaniu v teoretickej a legislatívnej rovine a odpor a legislatívny nesúlad v praktickej rovine na úrovni škôl a v školskom prostredí, s ktorými sa stretáva v konkrétnych podnetoch od ľudí.

Pre žiakov a žiačky so zdravotným znevýhodnením by mohli byť veľmi nápomocné podporné opatrenia, ktoré sú už v legislatíve zakotvené, školy však nemajú dostatok personálnych, metodických a finančných kapacít na ich zabezpečenie. Avšak zároveň, školy vyvíjajú rôzne stratégie, ako sa vyhnúť vzdelávaniu detí so zdravotným znevýhodnením, z ktorých mnohé dokonca zažívajú nútené domáce vzdelávanie.

Stredné školy si zas nastavujú také kritéria pre prijatie študentov a študentiek so zdravotným znevýhodnením, ktoré ich diskriminujú a vylučujú zo vzdelávania. Prakticky tak majú na výber len málo škôl, ktoré sú ochotné ich vzdelávať. Dochádza tiež k prípadom, že školy odmietajú vzdelávať dieťa so zdravotným znevýhodnením z dôvodu bariérovosti priestorov, pričom ale nie sú ochotné realizovať žiadne kroky k zlepšeniu. Deti so zdravotným znevýhodnením sa stretávajú s mnohými problémami a bariérami v prístupe ku vzdelaniu aj na špeciálnych školách, ktoré by mali byť dostatočne pripravené ich vzdelávať. Aktuálna novela školskej legislatívy tieto problémy vo vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením priamo nereflektuje. Ako však uvádza Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, niektoré zmeny môžu mať pozitívny vplyv aj na vzdelávanie týchto detí – napríklad zmena financovania materských škôl, zavedenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky a zavedenie povinného vzdelávania pre deti z Ukrajiny. Závisí to však najmä od toho, ako sa budú legislatívne zmeny uplatňovať v praxi. Ich skúsenosť totiž ukazuje, že napriek garanciám, ktoré poskytuje legislatíva, majú mnohé rodiny problém nájsť pre svoje deti školu, alebo im v nej nie sú poskytované potrebné podporné opatrenia.

Ako posilniť presadzovanie inkluzívneho vzdelávania na školách?

Zlepšenie postavenie detí z menšín a zraniteľných skupín v systéme vzdelávania, odstránenie ich diskriminácie a presadenie inkluzívneho vzdelávania stále naráža na mnohé bariéry a nedostatky. Jednou z nich je spôsob navrhovania systémových zmien, ktoré by mali byť realizované po dôkladnej odbornej diskusii a opreté o dáta a zistenia z praxe.

Ďalej by mali byť zmeny v legislatíve a politikách navrhované participatívne, teda so zapojením aktérov, ktorých sa týkajú, a cieľových skupín, na ktoré môžu mať priamy vplyv. Celkové prínosy participatívnej tvorby verejných politík sú známe, avšak špecificky treba pamätať na zapájanie menšín a znevýhodnených skupín a zohľadniť aj ich perspektívu.

Školy v praxi bojujú s nedostatkom rôznych zdrojov, ktoré by potrebovali pri zavádzaní zmien do praxe. Mnohé, aj dobre mienené legislatívne zmeny, sa nemusia stretnúť s pozitívnou odozvou, ak školy nemajú dostatočné personálne a finančné kapacity a tiež metodickú podporu pri ich zavádzaní. Potom v praxi dochádza skôr k odporu k navrhovaným zmenám.

V neposlednom rade sú tu tiež postojové a názorové bariéry zapojených aktérov, ktoré bránia presadzovaniu inkluzívneho vzdelávania. Tie sa dajú prekonať neustálym zvyšovaním povedomia o tom, prečo je inkluzívne vzdelávanie potrebné a ukazovaním jeho pozitívnych príkladov. Či budú školy na Slovensku výraznejšie napredovať smerom k inkluzívnemu vzdelávaniu, bude závisieť od všetkých týchto faktorov.

Foto: Deleece Cook, www.unsplash.com