Cudzinci na Slovensku – hľadanie nového domova

Centrum pre výskum etnicity a kultúry počas posledných dvoch rokov realizovalo výskumný projekt „Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje, postoje“ (1) V poslednej časti sme sa zamerali na to, ako vnímajú Slovensko cudzinci, aké majú skúsenosti s integračnými službami a ako sa im tu celkovo žije. V rámci výskumu sme zrealizovali dotazníkový prieskum medzi 312 cudzincami a individuálne pološtruktúrované rozhovory s päťdesiatimi cudzincami žijúcimi na Slovensku.

Slovensko je dobré miesto pre život, ale potrebuje sa viac otvoriť

Cudzinci Slovensko vnímajú hlavne ako malú, pokojnú a bezpečnú krajinu, kde sa dá žiť menej stresujúcim životom. Pocit bezpečia na Slovensku cudzinci vnímajú hlavne v porovnaní s krajinami, z ktorých prišli. Slovensko je vnímané ako krajina, ktorá má potenciál ďalej sa rozvíjať. Zároveň je to však stále konzervatívna krajina a nedochádza k výraznejšiemu posunu v oblasti vnímania kultúrnej rozmanitosti.

Takmer 60% cudzincov si myslí, že Slovensko ešte nie je pripravené na kultúrnu rozmanitosť, ktorú so sebou migrácia prináša. Na migráciu celkovo je Slovensko pripravené skôr ekonomicky, než psychologicky. S najväčšou otvorenosťou sa cudzinci stretávajú vo väčších mestách.

K cudzincom sú otvorenejší a aj prívetivejší predovšetkým ľudia, ktorí sú liberálne orientovaní. Sú to hlavne mladší ľudia, ktorí viac cestujú, pracujú pre medzinárodné firmy a žijú vo väčších mestách. Podľa cudzincov sa však nedá jasne vyšpecifikovať skupina, ktorá je voči nim otvorenejšia. K otvorenosti k cudzincom prispieva hlavne pravidelný kontakt s cudzincami.

Viac prijatia cítia tí cudzinci, ktorí majú vytvorené dobré vzťahy so Slovákmi

Prostredníctvom nadväzovania vzťahov sa cudzinci stávajú členmi spoločnosti a môžu nadobúdať pocit prijatia, vytvárať si pocit domova a prináležania. Výrazne prijatí sa cítia najmä cudzinci, ktorí majú vytvorené dobré vzťahy so Slovákmi či už v susedstve, v práci alebo v komunite.

Veľmi pozitívne boli hodnotené vzťahy so spolupracovníkmi, ktorí sa k cudzincom často správajú ako priatelia. Práca môže byť jeden z priestorov, kde môžu cudzinci udržiavať pravidelné kontakty so Slovákmi. Napriek tomu sa polovica z nich aspoň niekedy cíti byť na Slovensku outsiderom. Približne tretina takýto pocit zažíva občas, ďalších 14% stále alebo veľmi často. Cudzinci, ktorí tu nevyrastali a nepoznajú pravidlá, niekedy uvádzali, že nerozumejú humoru, narážkam a niektorým interakciám, čo môže spôsobovať pocit outsiderstva.

Mnohí cudzinci, ktorí sa zapojili do výskumu sa vyjadrili, že je pomerne náročné nadväzovať bližšie priateľstvá s domácimi. Najviac sa to darí, ako sme už spomínali, v práci. Cudzinci by však uvítali mať viac príležitostí ako Slovákov spoznať. Platí, že v susedstvách a na pracoviskách sú cudzinci v kontakte najmä so Slovákmi, mení sa to ale v bližších vzťahoch, kde cudzinci nadväzujú vzťahy väčšinou alebo výlučne s ľuďmi z iných krajín. To môže súvisieť s pomerne výraznou uzavretosťou populácie Slovenska, ale aj jazykovou bariérou.

Jazyk je prostriedkom prijatia

Veľmi významným faktorom, ktorý vplýva na to, ako Slováci prijímajú cudzincov, je jazyk. Cudzincov, ktorí sa rýchlo naučili jazyk, či už preto, že sú z jazykovo blízkej krajiny, alebo mali na to lepšie podmienky, Slováci prijímajú oveľa otvorenejšie. Neovládanie jazyka spôsobuje istú izoláciu, keďže veľká časť Slovákov stále nehovorí ani po anglicky. Cudzinci sú tak často vynechávaní z diskusií a konverzácií, aj keď majú snahu sa zapojiť. Podľa cudzincov však už akákoľvek snaha hovoriť po slovensky zotiera bariéry a vytvára pomyselný most medzi cudzincami a domácou populáciou.

Cudzinci sa stretávajú s nevrlosťou a stereotypmi súvisiacimi s ich etnicitou či krajinou pôvodu

Slovensko je z pohľadu cudzincov vnímané ako bezpečná krajina a nikto z respondentov/respondentiek v kvalitatívnej časti výskumu sa nestretol s fyzickým útokom na svoju osobu. Ani verbálne, či iné útoky neboli tak časté, ako by sme predpokladali. Napriek tomu sa cudzinci stretávajú s určitými prejavmi, ktoré vnímajú voči sebe ako negatívne. U respondentov/respondentiek prevláda pocit, že Slováci sú spočiatku voči cudzincom často nedôverčiví alebo podozrievaví. Negatívne prejavy majú skôr podobu nevrlosti a nepríjemných či neadekvátnych poznámok. Najčastejšie sú to však vyjadrenia rôznych stereotypov súvisiacich s etnicitou alebo s krajinou, z ktorej pochádzajú. Najviac sa s podozrievaním a nepriateľskými prejavmi stretávajú ľudia s odlišnou farbou pleti. Pokiaľ cudzinci a cudzinky nehovoria po slovensky, tiež sa stretávajú s nepríjemnými prejavmi od Slovákov. To sa žiaľ často týka dôležitého kontaktu v inštitúciách či u pracovníkov v rôznych službách. Často chýba otvorenosť či snaha urobiť niečo viac, chcieť pomôcť.

Udržiavanie vlastnej identity je pre cudzincov veľmi dôležité

Pre väčšinu cudzincov je udržiavanie vlastnej identity veľmi dôležité – až 85% z nich uviedlo, že je pre nich dôležité udržiavať svoje zvyky a tradície a približne 65% považuje za dôležité mať možnosť praktizovať svoje náboženstvo. Väčšina z nich má pocit, že im nikto nebráni si svoje zvyky udržiavať, skôr sa objavuje potreba mať možnosť otvárať sa viac domácemu obyvateľstvu a „predstavovať“ im aj svoje videnie sveta a vlastnú identitu. Na to však veľa priestoru na Slovensku nie je.

Na druhej strane, väčšina respondentov považovala za dôležité adaptovať sa na novú kultúru, do ktorej prišli. Ak by mali udržiavať len svoje zvyky a tradície z pôvodnej krajiny, nemuseli by z nej odchádzať. Dôležité je v prvom rade dodržiavať pravidlá, ktoré sú v krajine stanovené a nesnažiť sa meniť zvyky a spôsob života iných ľudí. 

Pre cudzincov je ťažké identifikovať, čo sa od nich očakáva

Cudzinci vnímali isté očakávania zo strany väčšinovej spoločnosti. V kvantitatívnom výskume najčastejšie uvádzali, že na to, aby ich spoločnosť akceptovala, je dôležité najmä to, aby ovládali slovenčinu, aby mali prácu a poznali slovenskú kultúru a históriu. Aj cudzinci sami sú presvedčení, že najdôležitejšie je, aby sa aspoň čiastočne naučili jazyk, ktorý je okrem nástroja komunikácie aj akýmsi spájacím mostom a prvým krokom k vzájomnému porozumeniu.

Respondenti v kvalitatívnej časti vedeli len slabo pomenovať konkrétne situácie, kedy od nich bolo niečo vyžadované zo strany domácej populácie. K tomu, aby sa cudzinci dozvedeli, čo konkrétne od nich Slováci očakávajú, je podľa nich potrebné, aby boli vo vzájomnom kontakte. Niekedy sa však očakávania zo strany majoritnej populácie dozvedia len vďaka negatívnym reakciám, prípadne sa musia dovtípiť, čo sa od nich očakáva, keďže nároky na nich nie sú často jasné a zrozumiteľné. Cudzinci sa často musia snažiť viac a správať sa lepšie ako Slováci, aby na nich nebolo poukazované ako na tých zlých či neprispôsobivých.

Hľadanie domova

Cudzinci zapojení do výskumu pokladajú Slovensko za svoj domov (prípadne druhý domov) a veľká časť z nich uvažuje o tom, že tu pravdepodobne ostanú žiť, pracovať, či si založia rodinu. Najčastejšie sa respondentom pocit domova spája s rodinou. Tá im pocit domova aj pomáha vytvárať. Pre to, aby sa tu cudzinci cítili ako doma, je podľa nich potrebná aj práca, priatelia, kolegovia a komunita, v ktorej sa pohybujú. Zdá  sa,  že  cudzinci vnímajú  Slovákov  vľúdnejšie ako  Slováci ich.  Môže  to  však  súvisieť  aj s  tým,  že na  rozdiel od  Slovákov,  z  ktorých  mnohí nemajú  žiaden  kontakt s  cudzinca mi  (a  ten  sa  ukazuje byť  silným  faktorom  pozitívneho  vnímania),  cudzinci  vo  väčšine  prípadov  aspoň  nejaký  kontakt  so Slovákmi  majú sú  medzi  ich  priateľmi, spolupracovníkmi  či  susedmi.  Postoje vlastných  osobných  skúseností s  konkrétnymi ľuďmi.

Literatúra:

• Pre viac informácií o projekte pozri http://cvek.sk/vyskum-integracie-cudzincov-bariery-nastroje-a-postoje/; pozri tiež Gallová Kriglerová, E. (2021), Slovensko a migrácia. Hľadanie ciest k spolužitiu, Bratislava, Centrum pre výskum etnicity a kultúry.

Zdroj obrázka: Hans Peter Gauster, www.unsplash.com

Tento článok bol napísaný s finančnou podporou Department of Foreign Affairs, Trade and Development Canada zastúpené Kanadskou ambasádou v Bratislave.

Článok prináša zistenia z výskumu, ktorý Centrum pre výskum etnicity a kultúry realizovalo v rámci projektu „Výskum integrácie cudzincov – bariéry, nástroje, postoje“, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.