Dáta zo sčítania potvrdili, že výlučná národná identita je mýtus. Reflektovať by to mali aj zákony týkajúce sa národnostných menšín

V uplynulých týždňoch sme sa dočkali prvých výsledkov zo sčítania obyvateľov, ktoré prebehlo v minulom roku(1). Toto sčítanie bolo vo viacerých ohľadoch iné než tie minulé. Okrem toho, že prebiehalo elektronicky, sa líšilo aj v tom, že prvýkrát v histórii sčítaní na Slovensku bolo možné prihlásiť sa k viac než jednej národnosti.

Veľká časť odborníkov a odborníčok vnímala možnosť vyjadrenia viacnásobnej národnostnej identity pozitívne, aj keď sa objavovali kritické hlasy namietajúce napríklad hierarchizovanie národností na prvú a druhú(2). Príslušníci menšín sa už však nemuseli rozhodovať pre jednu výhradnú identitu, keď v reálnom živote môžu cítiť prináležitosť tak k svojej menšinovej komunite, ako aj k väčšinovej, prípadne k viacerým menšinovým. Nová metodológia tak mala pomôcť získať reálnejší obraz o národnostnom zložení Slovenska.

Obavy z viacnásobných identít

Z prostredia menšín však zaznievali aj kritické hlasy a výzvy na označovanie výlučne len jednej národnosti – tej menšinovej. Tento postoj bol spôsobený obavami z „rozriedenia“ menšinových komunít, ktoré pramenili z toho, že nebolo jasné, ako budú s dátami o druhej národnosti nakladať zákony týkajúce sa národnostných menšín. Tie doteraz operujú len s pojmom národnostná menšina, resp. občan SR patriaci k národnostnej menšine, pričom pracujú s dátami zo sčítaní a z toho vychádzajú aj jednotlivé opatrenia – možnosť používať materinský jazyk aj v úradnom styku, možnosť označovať názvy obcí v jazyku národnostnej menšiny (zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín), národnostné školstvo či politická participácia.

Počet ľudí s menšinovou identitou vzrástol

Z prvých výsledkov sčítania vidno, že možnosť vyjadriť viacnásobnú národnostnú identitu viedla k nárastu počtu ľudí, ktorí cítia prináležanie k nejakej národnostnej menšine (či už uznanej alebo nie). V roku 2011 sa napríklad k rusínskej národnosti prihlásilo 33 482 obyvateľov a obyvateliek a v roku 2021 to bolo už 63 556 ľudí, pričom ako prvú národnosť ju uviedlo 23 746. Nárast sme za posledných 10 rokov zaznamenali napríklad aj v prípade rómskej menšiny, nemeckej a židovskej menšiny(3).

Na základe aktuálnych, ale aj minulých dát zo sčítania možno uvažovať, že mnohí, ktorí cítili väzbu aj k menšinovým národnostiam, sa v minulosti hlásili skôr k slovenskej národosti, a to z rôznych dôvodov (napr. z obavy zo stigmatizácie). Niektorí sa k nej však možno práveže hlásili, aby zachovali podporu menšinovým právam, hoci to nebola ich „jediná“ identita. Keď sa však otvorila možnosť prihlásiť sa k viacerým národnostiam, celkový počet príslušníkov jednotlivých národnostných menšín poväčšine vzrástol, pretože takáto metodológia umožňovala predsa len lepšie vyjadriť skutočné prežívanie.

Mierny pokles sme zaznamenali len v prípade maďarskej národnosti – zo 458 467 v roku 2011 počet Maďarov na Slovensku klesol na 456 154 (z toho 422 065 uviedlo maďarskú národnosť ako prvú).

Celkovo sa však ukázalo, že viac než 15% obyvateľstva sa prihlásilo k nejakej menšinovej identite, či už ako k prvej alebo druhej národnosti (pri ďalších 6% bola nezistená prvá alebo druhá národnosť). Obraz Slovenska ako kultúrne homogénnej krajiny, ktorá by mala byť len krajinou Slovákov, sa tak výrazne narúša. Ukazuje sa, že univerzálne platná výlučná národnostná identita je skutočne mýtom. Pre niektorých ľudí platiť môže, avšak identita mnohých ďalších je viacvrstevná a mení sa aj v čase.

Podmienky uznania národnostných menšín sú dlhodobo nejasné

Ukázalo sa tiež, že ľudí, ktorí cítia prináležanie k vietnamskej komunite, je viac ako príslušníkov a príslušníčok niektorých uznaných národnostných menšín – celkovo 3282. Vietnamská komunita žije na území Slovenska už niekoľko desaťročí a bolo by možno načase uvažovať o jej uznaní za národnostnú menšinu. Nie je však jasné, čo by skupina ľudí, ktorá by sa chcela definovať ako národnostná menšina, musela splniť na to, aby ju za takúto považoval aj zákon.

 Podľa Ústavy SR je podmienkou priznania menšinových práv slovenské občianstvo  a  individuálna  vôľa  prináležať  k menšine(4). Okrem toho sa nevyžaduje plnenie ďalších kritérií, ako je napr. odlišný jazyk, kultúra či istá početnosť. V roku 2013, keď sa vietnamská komunita začala zaujímať o to, čo je potrebné splniť, aby mohli byť štátom uznanou národnostnou menšinou, sa zástupkyňa Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny vyjadrila, že kritériom je existencia pôvodnej komunity, ktorá tradične a dlhodobo žije na území SR(5), čo je pomerne nejasné.

Poslednými dvomi uznanými národnostnými menšinami bola ruská (v roku 2005) a srbská (v roku 2010) menšina. Z dostupných materiálov to vyzerá, že ich uznanie spočívalo v prijatí do Rady vlády pre národnostné menšiny, ktorému predchádzalo vypracovanie odborných stanovísk SAV(6). Tieto kritériá by do budúcnosti bolo vhodné vyjasniť aj vzhľadom na narastajúcu kultúrnu rozmanitosť. Malo by sa tak údajne stať v rámci pripravovaného zákona o národnostných menšinách, na ktorom momentálne pracuje úrad slnomocnenca vlády pre národnostné menšiny(7).

Čo budú nové dáta znamenať pre práva národnostných menšín?

Okrem týchto zistení je však dôležitou otázkou to, ako budú tieto dáta reflektovať zákony týkajúce sa národnostných menšín. Predpokladom pre realizáciu viacerých práv národnostných menšín je totiž práve informácia o počte príslušníkov národnostnej menšiny. Jazyk národnostnej menšiny sa môže v úradnom styku používať len v obciach, v ktorých sa aspoň 15% obyvateľov s trvalým pobytom na jej území hlási k príslušnej menšine – podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaní(8). Rovnako je to aj s označovaním obcí v jazykoch menšín(9). Ktorý údaj zo sčítania 2021 sa bude brať do úvahy? Zmena nazerania na národnú identitu, ktorá sa prejavila v metodológii sčítania 2021, by sa postupne mala pretaviť aj do legislatívy, aby dáta zo sčítania neboli len ilustráciou kultúrnej rozmanitosti krajiny bez reálnych pozitívnych dôsledkov pre tých, ktorí sa k menšinám prihlásia. Ak sa tak nestane, bude pokračovať trend asimilácie z rokov predchádzajúcich poslednému sčítaniu, alebo to bude nahrávať nacionalistom vnútri národnostných menšín. Tí budú volať po tom, aby sa ich príslušníci hlásili výlučne k menšinovej identite, pretože čokoľvek iné je pre nich ohrozením. To by len prispelo k ďalšiemu deleniu spoločnosti, ktoré v súčasnosti skutočne nepotrebujeme.

Literatúra:

1. Pozri viac informácií na www.scitanie.sk
2. Surová, S. (2020), ´Čo prináša zmena v sčítaní obyvateľstva pokiaľ ide o menšiny a zber údajov o národnosti´, Menšinová politika na Slovesku 03/2020.
3. K rómskej národnosti sa napríklad v roku 2011 prihlásilo 105 738 obyvateľov a obyvateliek a v roku 2021 to bolo 156 164 (z toho 67 179 ju uviedlo ako prvú národnosť).K nemeckej národnosti sa prihlásilo 8573 obyvateľov , z toho 3318 ju uviedlo ako prvú národnosť (v roku 2011 to bolo celkovo 4690). Výrazný nárast bol zistený aj v prípade židovskej národnosti – zo 631 v roku 2011 na 1838 v roku 2021 (z toho 596 ju označilo ako prvú národnosť).
4. Čl.12 ods. 3 a čl. 34 Ústavy SR, zákon  č. 460/1993 Z.z. v platnom znení.
5. Krempaský, J. (2013), ´Vietnamci chcú byť menšinou´, SME, 9.1.2013.
6. Lajčáková, J. (2012), ´Definícia menšiny´, in: Lajčákova, J. (Ed.), Menšinová politika na Slovensku v roku 2011. Výročná správa, Bratislava, Centrum pre výskum etnicity a kultúry; Život (2016), ´Vietnamská komunita na Slovensku túži stať sa menšinou: Nechceme konflikty, chceme tu žiť natrvalo´, Život, 14.8.2016.
7. Hamárová, T. (2021), ´Podarí sa vietnamskej komunite stať sa národnostnou menšinou?´, [fjúžn], 4.10.2021.
8. Zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v platnom znení, §2(1)
9. Zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v platnom znení, §4(1)

Zdroj obrázka: JJ Ying, www.unsplash.com

Tento článok bol napísaný s finančnou podporou Department of Foreign Affairs, Trade and Development Canada zastúpené Kanadskou ambasádou v Bratislave.