Deti s migračným pôvodom mimo vzdelávania sú stratené. Štát to konečne začal riešiť

Téma vzdelávania detí s migračným pôvodom dlhodobo nebola v centre pozornosti verejných politík ani praxe. V školskom zákone bolo definované, že vzdelávanie detí cudzincov má prebiehať za rovnakých podmienok ako vzdelávanie detí občanov Slovenska. Existovali aj metodické pokyny, napríklad k ich hodnoteniu alebo k poskytovaniu jazykových kurzov. Komplexná podpora týchto detí však dlhodobo absentovala.

Až vypuknutie vojny na Ukrajine a príchod desiatok tisíc odídencov a odídenkýň priniesli túto tému do verejnej diskusie. To sa nakoniec premietlo aj do konkrétnych praktických opatrení zameraných na začleňovanie týchto detí.

Mnohé deti utečencov sú v súčasnosti mimo vzdelávacieho systému

Táto téma je dôležitá pre všetky deti s migračným pôvodom, špecificky sa však týka detí, ktoré so svojimi rodinami (alebo niekedy aj bez nich v prípade maloletých bez sprievodu) utiekli pred vojnou alebo prenasledovaním. Správa UNHCR z roku 2023 poukazuje na to, že veľká časť detí utečencov sa môže ocitať dlhodobo mimo vzdelávacieho systému. Z približne 14,8 milióna utečeneckých detí v školskom veku, globálne, bola mimo formálneho vzdelávania viac ako polovica z nich. Tento vysoký podiel sme celosvetovo dosiahli najmä po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Často sa počíta s tým, že deti utečencov nezostanú v krajine dlhodobo a po skončení dôvodov úteku sa budú môcť vrátiť do svojej krajiny. Preto sa téme ich vzdelávania nevenuje až taká výrazná pozornosť. Ako však ukazuje príklad situácie občianskej vojny v Sýrii, viac ako 2,6 milióna týchto detí žilo alebo stále žije v susedných či v iných krajinách. Vzhľadom na dĺžku konfliktu (viac ako 13 rokov) zostávajú mnohé z nich mimo vzdelávacieho systému prakticky celé detstvo alebo obdobie dospievania, a to napriek predstavám, že ich presídlenie je len dočasné.

Vzdelávanie je kľúčovým aspektom začlenenia a osobného rozvoja detí

Začlenenie detí do vzdelávacieho systému je kľúčovým aspektom integrácie. Zároveň, právo na vzdelanie patrí podľa Dohovoru o právach dieťaťa k jednému z najdôležitejších ľudských práv.

Vzdelávanie umožňuje deťom rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti aj v čase, keď pre vojnový konflikt či z iných dôvodov nemôžu navštevovať školu vo svojej krajine. Umožňuje im to učiť sa jazyk krajiny, do ktorej prišli, vytvárať vzťahy so svojimi rovesníkmi, nadobúdať sociálne zručnosti, budovať priateľstvá a empatiu, čo je dôležité pre ich emocionálny a psychologický rozvoj. Školské prostredie môže poskytnúť stabilitu a rutinu, čo je zvlášť dôležité u detí, ktoré prešli traumatickými skúsenosťami. Kvalitné vzdelanie zároveň zvyšuje šance na zamestnanie a ekonomickú stabilitu v budúcnosti.  

Naopak, vylúčenie zo vzdelávacieho systému nielenže ukracuje deti o naplnenie ich práva na vzdelávanie, ale spôsobuje aj ich sociálnu izoláciu. To môže prispievať k zhoršovaniu ich psychického stavu, k rôznym sociálne rizikovým faktorom a k posilňovaniu ich traumy. Nedostatočné alebo úplne absentujúce vzdelávanie prispieva aj k výrazne zvýšenému riziku chudoby.

Mnohé deti z Ukrajiny sú aj na Slovensku stále mimo vzdelávania

Tak ako mnohé iné deti utečencov, aj deti odídencov z Ukrajiny sú na Slovensku, aj napriek takmer trom rokom trvania vojny, stále mimo vzdelávacieho systému. Napriek tomu, že nám stále chýbajú presné a spoľahlivé dáta, oficiálne štatistiky tento fakt potvrdzujú. V súčasnosti má udelené dočasné útočisko na Slovensku približne 132 tisíc odídencov z Ukrajiny. Detí do 17 rokov s udeleným dočasným útočiskom je takmer 22 tisíc.

Posledné zverejnené štatistiky ministerstva školstva z novembra 2024 uvádzajú, že na všetkých typoch škôl (materských, základných a stredných) bolo 10 677 ukrajinských detí. Ak zoberieme do úvahy to, že niektoré deti ešte nemôžu byť v školskom systéme (vo veku 0-3 rokov) a to, že čísla nemusia byť úplne spoľahlivé a celkový počet ukrajinských detí na Slovensku môže byť nižší, je evidentné, že značná časť z nich je ešte aj v súčasnosti mimo formálneho vzdelávania.

Nedá sa povedať, že by deti odídencov nemali k vzdelávaniu vôbec prístup alebo že by  neboli vo vzdelávaní podporované. Hneď po vypuknutí vojny vydalo ministerstvo školstva dokumenty a pokyny, aby tieto deti dostali možnosť zapojiť sa do vzdelávania.

Zároveň sa zrealizovali viaceré opatrenia na podporu začleňovania týchto detí. O niektoré sa postaral napríklad NIVAM (Národný inštitút vzdelávania), VÚDPaP (Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie) či mnohé iné inštitúcie.  Výraznú úlohu v podpore detí vo vzdelávaní (napríklad podpora začleňovania, jazykové kurzy, mimoškolské a komunitné aktivity) realizovali aj mimovládne organizácie, samosprávy, cirkevné organizácie a mnohí ďalší aktéri.

Štát sa konečne začal téme venovať systematicky

Napriek tomu, že mnohé formy podpory boli postupne do vzdelávania zavedené a realizované, výrazne absentovalo legislatívne a systematické uchopenie témy začleňovania týchto detí do vzdelávania a napĺňania ich práva na vzdelávanie.

To sa, našťastie, začína meniť. V roku 2023 bola prijatá novela školského zákona, ktorá zavádza komplexný systém takzvaných podporných opatrení pre deti v školách. Pri ich zavedení sa v katalógu podporných opatrení pamätalo aj na deti cudzincov. Jedným z nich je napríklad zabezpečenie podpory vyučovacieho jazyka. Cieľom je zlepšiť jazykové kompetencie žiakov, ktorých materinský jazyk sa líši od vyučovacieho jazyka školy. Katalóg opisuje možnosti zavedenia tohto opatrenia a aj odkazy na metodické materiály pre školy.

Druhým podporným opatrením je činnosť na podporu sociálneho zaradenia. Toto opatrenie má zabezpečiť emocionálne bezpečné prostredie v školách, kde sa všetky deti cítia oceňované, rešpektované a majú rovnaké príležitosti na úspech.  Každé dieťa má byť súčasťou všetkých aspektov života školy, bez ohľadu na pohlavie, pôvod, náboženstvo, zdravotný stav, sexuálnu orientáciu, socioekonomické postavenie či iné osobné charakteristiky.

V súčasnosti je otázne, nakoľko školy budú dostávať adekvátnu finančnú, metodickú a inú odbornú podporu na to, aby mohli deťom tieto opatrenia poskytovať efektívne a kvalitne. Je však potrebné oceniť, že aj potreby detí s migračným pôvodom boli pri zavádzaní podporných opatrení zohľadnené a vo vzdelávacom systéme sa s nimi počíta.

Povinná školská dochádzka pre deti odídencov už aj v zákone

Jednou z najviac diskutovaných otázok v oblasti vzdelávania odídencov bol výklad ministerstva školstva, podľa ktorého pre deti odídencov neplatí povinná školská dochádzka. Na tento problém poukazovali dlhodobo mnohé mimovládne organizácie vrátane CVEK-u, ale napríklad aj Únia miest Slovenska. Dôsledkom nezavedenia povinnej školskej dochádzky je podľa Únie miest to, že mnohé deti stále neovládajú slovenský jazyk, nevedia sa začleniť do spoločnosti a sú zraniteľnejšie voči rôznym sociálno-rizikovým javom.

Hoci až takmer po troch rokoch, ale predsa, sa v rámci komplexných noviel rôznych zákonov týkajúcich sa vzdelávania podarilo presadiť do školského zákona povinnú školskú dochádzku (paragraf 161r). Zatiaľ však len pre deti odídencov a len v rámci prechodných ustanovení platných počas mimoriadnej situácie v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Ministerstvo školstva tvrdí, že povinná školská dochádzka pre všetkých cudzincov bude predmetom komplexnejšieho riešenia neskôr. Opätovne si dovoľujeme zdôrazniť, že podľa nášho názoru a názoru ďalších odborných organizácií, je už v súčasnej legislatíve povinná školská dochádzka obsiahnutá. Snahu o komplexnejšie legislatívne uchopenie tejto témy však môžeme len privítať.

Od januára 2025 tak majú zákonní zástupcovia detí vo veku povinného predprimárneho alebo základného vzdelávania povinnosť požiadať o zaradenie dieťaťa do týchto typov vzdelávania a to do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na všetkých rodičov, ktorým bolo začaté konanie o poskytnutie dočasného útočiska do konca decembra 2024 (teda nielen novo prichádzajúcim). Tí musia svoje deti na vzdelávanie prihlásiť do 31. marca 2025.

Mnohé školy nemajú dostatočné kapacity na prijímanie detí a mnohí ukrajinskí rodičia sa bránia proti povinnej školskej dochádzke, lebo ich deti navštevujú ukrajinské vzdelávanie online, prípadne sa v slovenských školách necítia prijaté. Napriek tomu si myslíme, že povinná školská dochádzka je dôležitá a jej legislatívne ukotvenie môže prispieť aj k riešeniu výziev, ktoré sa spájajú so vzdelávaním ukrajinských detí.

Pomoc deťom v rámci adaptačných tried

Ďalším opatrením novej legislatívy je možnosť zriaďovať v školách takzvané adaptačné triedy. Tie sa môžuso súhlasom zriaďovateľavytvárať pre deti, ktoré nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk alebo im príslušné poradenské zariadenie odporučilo úpravu cieľov, metód a foriem vzdelávania.

Takéto opatrenie môže byť vnímané aj kontroverzne, pretože potenciálne môže byť základom alebo nástrojom segregácie detí. Avšak je potrebné povedať, že ministerstvo si zjavne tento potenciálny problém uvedomuje a v zákone nariaďuje, že do týchto tried môžu byť deti zaradené len s výslovným súhlasom zákonného zástupcu, len na nevyhnutný čas a najviac na dobu jedného školského roka.

Adaptačné triedy môžu novo prichádzajúcim deťom uľahčiť učenie sa vyučovacieho jazyka, adaptovať sa na nové prostredie a dostať aj psychologickú podporu. Je však dôležité, aby deti v adaptačných triedach mali možnosť stretávať sa so svojimi rovesníkmi z väčšinovej spoločnosti a zapojiť sa do bežného vzdelávacieho prúdu tak rýchlo, ako to len bude možné.

Nová legislatíva obsahuje aj ďalšie drobnejšie úpravy, napríklad také, čo uľahčujú učiteľom, učiteľkám alebo ďalším odborníčkam z Ukrajiny, zamestnať sa v školách. Na určitý čas totiž v zákone uvoľňujú niektoré podmienky zamestnania (napríklad znalosť slovenského jazyka, ak títo ľudia učia deti cudzincov). Niektoré opatrenia sa týkajú aj prechodov na stredné školy a upravujú oslobodenie detí z povinnosti absolvovať prijímacie konanie zo slovenského jazyka.

Deti cudzincov aj v strategických dokumentoch

V decembri 2024 prijala vláda aj Druhý akčný plán plnenia stratégie inkluzívneho vzdelávania. Je potrebné oceniť, že mnohé navrhované aktivity v rámci plnenia stratégie môžu napomôcť aj pri vzdelávaní detí s migračným pôvodom. Akčný plán však navrhuje aj špecifické aktivity, ktoré sa týkajú detí cudzincov ako samostatnej cieľovej skupiny. Tieto opatrenia navrhujú vytvoriť komplexný systém podporyvzdelávania detí cudzincov vo vzdelávaní. V rokoch 2025 až 2027 by sa malo pracovať na nastavení legislatívnych a metodických základoch pre inkluzívne vzdelávanie detí v školách.

Záver

Vzdelávanie detí cudzincov, v súčasnosti najmä detí odídencov, stále nie je ani zďaleka uspokojivé. Mnohé z nich nie sú v školách vôbec, mnohé stále neovládajú vyučovací jazyk, čelia šikane, prípadne nemajú pevné väzby so svojimi rovesníkmi. Je škoda, že štát už skôr nevyužil všetky možnosti, ako túto situáciu zmeniť. Zavádzať zmeny tri roky potom, čo na Slovensku žijú desiatky tisíc detí z Ukrajiny a ďalšie tisíce detí z iných krajín, je aj na slovenské pomery dosť neskoro.  

Na druhej strane je zrejmé, že počet detí s migračným pôvodom bude vzhľadom na rôzne prognózy stále narastať. Mnohé rodiny z Ukrajiny tu ostanú dlhodobo. Preto oceňujeme, že ministerstvo školstva uchopilo túto tému koncepčne a strategicky. Treba dúfať, že sa tieto opatrenia premietnu aj do praktického zlepšovania dostupnosti a kvality vzdelávania pre deti s migračným pôvodom.

Foto: Leo Okuyama, unsplash.com

Tento text vznikol v rámci projektu HLAS PRE VŠETKÝCH – tréningový modul pre samosprávy na rozvoj participácie zraniteľných skupín, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.