Dlho očakávaná zmena – ministerstvo školstva priznáva problém segregácie rómskych detí a podniká kroky na zmenu situácie

Dlho očakávaná zmena – ministerstvo školstva priznáva problém segregácie rómskych detí a podniká kroky na zmenu situácie

Alena Holka Chudzikova Menšinová politika 2020/01

Dlho očakávaná zmena – ministerstvo školstva priznáva problém segregácie rómskych detí a podniká kroky na zmenu situácie

Diskrimináciu, okrem iného aj vo vzdelávaní zakazuje tak slovenská, ako aj medzinárodná legislatíva. Školský zákon v §3(d) výslovne zakazuje všetky formy diskriminácie vo vzdelávaní a obzvlášť zakazuje segregáciu.1 Napriek tomu na Slovensku vo vzdelávaní dlhodobo pretrváva stav, v ktorom sú rómske deti vystovavované systematickej segregácii.

Odsúdené na neúspech

Rómske deti na Slovensku často navštevujú čisto rómske školy, prípadne sú zaraďované do čisto rómskych tried. Hodnotiaca správa Výboru OSN pre práva dieťaťa napríklad uvádza, že až 50% rómskych detí na Slovensku navštevuje čisto rómske triedy.2 Z našich skúseností vieme tiež o školách, na ktorých majú rómske deti vyčlenené samostatné vchody či sekcie v školských jedálňach, v ktorých sa stravujú len ony. To potvrdila v roku 2016 aj v tom čase hlavná školská inšpektorka, keď priznala existenciu „primitívnych foriem diskriminácie“, ako sú oddelené triedy, poschodia, či školské pavilóny.3 Podľa prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z roku 2016 až 62% rómskych detí navštevuje školy, kde všetci alebo drvivá väčšina ich spolužiakov a spolužiačok sú Rómovia.4 Tieto školy vo veľkej väčšine poskytujú nekvalitné vzdelávanie. Výskumy, napríklad ten, ktorý v roku 2017 realizovala Amnesty International, navyše ukazujú, že učitelia majú od rómskych detí mimoriadne nízke očakávania. Absolútne nepredpokladajú, že rómske deti na základných školách by mohli byť úspešné a ašpirovať aj na kvalitnejšie stredoškolské vzdelávanie:


„Tešíme sa, že v našom meste nedávno otvorili odborné učilište, kde môžu pokračovať v štúdiu… Praktická žena bola jeden z najužitočnejších programov pre dievčatá, lebo tam sa naučili vlastne aj [robiť] okolo domácnosti, opatrovať deti.”5


Osobitným problémom je nadmerné zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych tried a špeciálnych škôl, ktoré sú určené pre vzdelávanie detí s „ľahkým mentálnym postihnutím“.6 Podľa výskumu verejnej ochrankyne práv z roku 2013 tvorili rómske deti až 88% všetkých žiakov špeciálnych škôl.7 A to aj napriek tomu, že odborníci dlhodobo upozorňujú na to, že zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl je výsledkom nesprávnych diagnostických postupov a protirómskych predsudkov.8


Nie je preto prekvapivé, že rómske deti dosahujú vo vzdelávaní omnoho horšie výsledky než ich nerómski rovesníci. Hoci ministerstvo školstva nemá k dispozícii etnické dáta, môžeme si pomôcť dátami o vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP), čo je často zástupný pojem pre rómske deti zo segregovaných lokalít. Podľa informácií zverejnených ministerstvom školstva deti zo SZP štyrikrát častejšie než ostatné deti opakujú ročník (13 versus 3 percentá). V porovnaní s ostatnými deťmi takmer dvakrát viac detí zo SZP ukončuje vzdelávanie absolvovaním povinnej školskej dochádzky (11 percent detí so SZP v porovnaní so 6 percentami ostatných detí).9 Aké šance potom majú tieto deti v ďalšom živote?

Konanie Európskej komisie proti Slovenskej republike

Ministerstvo školstva doteraz nebolo schopné riešiť pretrvávajúci problém segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Dokonca aj nástroje (napr. nulté ročníky či asistenti učiteľa), ktoré zaviedlo so zámerom posilniť integráciu, resp. inklúziu rómskych detí vo vzdelávaní, viedli skôr k posilňovaniu segregácie.10


Už v roku 2015 preto Európska komisia začala kárne konanie (tzv. infringement) proti Slovenskej republike vo veci porušenia zákazu diskriminácie vo vzdelávaní, ktorý zakotvuje Európska rasová smernica.11 Tzv. infringement slúži na to, aby Európska komisia upozornila členský štát na možné porušenie legislatívy EÚ a vytvorila priestor na spoluprácu pri náprave.12 Rozhodnutiu o začatí konania predchádzala rozsiahla komunikácia medzi vtedajšou vládou SR a Európskou komisiou. Európska komisia vtedy uviedla, že Slovensko popiera existenciu segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Oficiálna odpoveď vtedajšej vlády znela, že „(j)edným z dôvodov pre častejší výskyt geneticky podmienených chorôb je fakt, že slovenskí Rómovia majú najvyšší koeficient príbuzenského kríženia v Európe.“13 Vysvetľovali tým údajný zvýšený výskyt mentálnych postihnutí u rómskych detí, kvôli ktorým sú potom zaraďované do špeciálnych škôl. Rómovia si teda za svoju segregáciu mohli de facto sami. Európska komisia pritom tento argument vyvrátila početnými skúsenosťami so vzdelávaním rómskych detí zo Slovenska napríklad vo Veľkej Británii. Tam deti, ktoré boli na Slovensku zaradené do špeciálnych škôl, napredujú v bežných školách a pokračujú aj na stredné školy. A to vďaka existujúcemu efektívnemu systému inkluzívneho vzdelávania, ktoré dokáže vhodne reagovať na rozmanité výchovno-vzdelávacie potreby detí z rôznych prostredí a podmienok.14 Hlavná štátna inšpektorka vtedy hovorila o tom, že na Slovensku stále existujú nekorektné diagnostické metódy a nástroje, a tiež silné protirómske predsudky niektorých zamestnancov a zamestnankýň Štátnej školskej inšpekcie.15


V reakcii na začatie tohto konania vláda predsa len podnikla nejaké kroky. Došlo napríklad k zmene školského zákona, podľa ktorej deti, ktorých špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby pramenili z toho, že pochádzali zo SZP, už viac nemohli byť zaraďované do špeciálnych škôl. Ako však uvádza výskumná správa Amnesty International, toto opatrenie nemalo v praxi žiadny zásadný pozitívny dopad. Došlo tiež k rozšíreniu definície sociálneho znevýhodnenia a namiesto úradov práce ho začali posudzovať centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP). Tie však od ministerstva školstva dostali len nejasné usmernenia, ako postupovať.16 V každom prípade sa reakcia vlády, akokoľvek vágna, sústredila len na prax nadmerného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl. Na ostatné formy segregácie a diskriminácie, ktoré sú rozšírené v bežných školách, sa nezamerala vôbec. Nedošlo ani k žiadnym zmenám v oblasti podpory inkluzívneho vzdelávania.

Priznanie problému segregácie rómskych detí – na Slovensku bezprecendetný krok

Na jeseň roku 2019 Európska komisia opätovne hodnotila situáciu v súvislosti s prebiehajúcim kárnym konaním voči Slovenskej republike vo veci segregácie rómskych detí. Komisia svoje hodnotenie uzavrela s tým, že všetky kroky, ktoré Slovensko od začatia konania podniklo, boli nedostatočné a dala vláde dva mesiace na to, aby prijala opatrenia na odstránenie segregácie rómskych detí vo vzdelávaní.17


Situácia vo vzdelávaní sa teda za posledných päť rokov nezmenila ani pod hrozbou žaloby. Za posledný rok sa však zmenila jedna zásadná vec, a tou je postoj ministerstva školstva, ktoré po zmene vlády na jar tohto roku dostalo nové vedenie. Kým predtým vláda obviňovala samotných Rómov z toho, že si za svoju segregáciu môžu sami, súčasné vedenie ministerstva školstva urobilo veľký krok – priznalo problém: „Rezort školstva si uvedomuje, že ide o dlhodobý problém spojený s nedostatočnou kvalitou a nevhodnými podmienkami pre vzdelávanie detí z marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku.“18 Okrem toho začalo s Európskou komisiou intenzívne komunikovať o možnostiach nápravy.19 Navyše, na rozdiel od predchádzajúcich vlád sa nezameriava len na „kozmetické“ úpravy súvisiace so systémom špeciálneho školstva, ale prijalo aj ďalšie kroky smerujúce k podpore inkluzívneho vzdelávania, napríklad bol zriadený odbor inkluzívneho vzdelávania či pozícia štátnej tajomníčky pre národnostné školstvo a inkluzívne vzdelávanie. V budúcom roku by mala byť na vládu predložená tiež Stratégia inkluzívneho vzdelávania spolu s akčným plánom, ktorej príprava by mala začať už túto jeseň. Zmeny očakávame aj v oblasti výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka pre deti s odlišným materinským jazykom. Výskum detskej psychológie a patopsychológie navyše pripravuje nové metodiky a štandardy pre diagnostiku.20
V histórii Slovenska je to asi prvýkrát, čo vláda priznala problém tohto rozsahu a postavila sa k nemu zodpovedne. Hoci sme len na začiatku, zatiaľ naznačené kroky majú podľa nás veľký potenciál priniesť do vzdelávania pozitívnu zmenu, aj keď, samozrejme, pôjde o mimoriadne náročný a dlhodobý proces.

POUŽITÉ ZDROJE:

  1. Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dostupné na: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-245
  2. Výbor OSN pre práva dieťaťa (2016), Hodnotiaca správa pre Slovensko (CRC/C/SVK/CO/3-5), ods. 44(a).
  3. Koník, J. (2016), ´Školská inšpektorka: Na východe neveria, že Róm sa zmení, my zo západu sme im na smiech´, Denník N, 3. mája 2016, dostupné na: https://dennikn.sk/450374/skolska-inspektorka-vychode-neveria-ze-rom-sa-zmeni-zo-zapadu-smiech/
  4. Agentúra Európskej únie pre základné práva (2016), Druhý prieskum o menšinách a diskriminácii v EÚ– vybrané výsledky, s. 27, dostupné na: http://fra.europa.eu/en/publication/2016/eumidis-ii-roma-selected-findings
  5. Amnesty International a European Roma Rights Centre (2017), Lekcia z diskriminácie. Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní, Londýn/Budapešť, Amnesty International/European Roma Rights Centre, s. 43, dostupné na: https://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2017/02/Amnesty-report-Slovak-WEB.pdf
  6. Amnesty International a European Roma Rights Centre (2017), Lekcia z diskriminácie. Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní, Londýn/Budapešť, Amnesty International/European Roma Rights Centre, dostupné na: https://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2017/02/Amnesty-report-Slovak-WEB.pdf
  7. Kancelária verejného ochrancu práv (2013), Správa verejnej ochrankyne práv o uplatňovaní práva na vzdelanie detí/žiakov príslušníkov rómskej národnostnej menšiny so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, Bratislava, s. 19, dostupné na: http://www.vop.gov.sk/files/Sprava%20VOP-Vzdelavanie%20Romov.pdf
  8. Amnesty International a European Roma Rights Centre (2017), Lekcia z diskriminácie. Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní, Londýn/Budapešť, Amnesty International/European Roma Rights Centre, dostupné na: https://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2017/02/Amnesty-report-Slovak-WEB.pdf
  9. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (2020), ´M. Filipová: Naším cieľom je odstrániť segregáciu rómskych detí´, tlačová správa, 17. júna 2020, dostupné na: https://www.minedu.sk/m-filipova-nasim-cielom-je-odstranit-segregaciu-romskych-deti/
  10. Gallová Kriglerová E. – Gažovičová, T. (2012), Škola pre všetkých? Inkluzívnosť opatrení vo vzťahu k rómskym deťom, Bratislava, CVEK.
  11. Európska únia: Rada EÚ, Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, 29. júna 2000, OJ L 180, 19.7.2000, dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32000L0043
  12. Amnesty International a European Roma Rights Centre (2017), Lekcia z diskriminácie. Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní, Londýn/Budapešť, Amnesty International/European Roma Rights Centre, dostupné na :https://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2017/02/Amnesty-report-Slovak-WEB.pdf
  13. Jancová, D. (2015), ´Brusel nás viní zo segregácie, vláda argumentuje incestom´, SME, 26. mája 2015, dostupné na: https://domov.sme.sk/c/7826598/brusel-nas-vini-zo-segregacie-vlada-argumentuje-incestom.html
  14. Jancová, D. (2015), ´Brusel nás viní zo segregácie, vláda argumentuje incestom´, SME, 26. mája 2015, dostupné na: https://domov.sme.sk/c/7826598/brusel-nas-vini-zo-segregacie-vlada-argumentuje-incestom.html
  15. Koník, J. (2016), ´Školská inšpektorka: Na východe neveria, že Róm sa zmení, my zo západu sme im na smiech´, Denník N, 3. mája 2016, dostupné na: https://dennikn.sk/450374/skolska-inspektorka-vychode-neveria-ze-rom-sa-zmeni-zo-zapadu-smiech/
  16. Jancová, D. (2015), ´Brusel nás viní zo segregácie, vláda argumentuje incestom´, SME, 26. mája 2015, dostupné na: https://domov.sme.sk/c/7826598/brusel-nas-vini-zo-segregacie-vlada-argumentuje-incestom.html
  17. Európska komisia (2019), ´October infringements package: key decisions´, 10. októbra 2019, Brusel, dostupné na: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/INF_19_5950
  18. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (2020), ´M. Filipová: Naším cieľom je odstrániť segregáciu rómskych detí´, tlačová správa, 17. júna 2020, dostupné na: https://www.minedu.sk/m-filipova-nasim-cielom-je-odstranit-segregaciu-romskych-deti//
  19. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (2020), ´M. Filipová: Naším cieľom je odstrániť segregáciu rómskych detí´, tlačová správa, 17. júna 2020, dostupné na: https://www.minedu.sk/m-filipova-nasim-cielom-je-odstranit-segregaciu-romskych-deti/
  20. Euractiv.sk (2020), ´Ministerstvo školstva pripravuje plán, ako zo vzdelávania odstrániť segregáciu rómskych detí´, 29. júna 2020, dostupné na: https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/ministerstvo-skolstva-pripravuje-plan-ako-zo-vzdelavania-odstranit-segregaciu-romskych-deti/

Alena Holka Chudžíková pôsobí v CVEKu ako výskumníčka od roku 2009, vyštudovala aplikovanú sociálnu psychológiu vo Veľkej Británii, venuje sa predovšetkým téme integrácie cudzincov, najmä na lokálnej úrovni, internetickým vzťahom, ale aj politickému diskurzu o menšinách.