Dopad pandémie COVID-19 na život migrantov na Slovensku
Menšinová politika 2020/01

Dopad pandémie COVID-19 na život migrantov na Slovensku

Zuzana Bargerova

Dopad pandémie COVID-19 na život migrantov na Slovensku

Podľa stanoviska Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) COVID-19 spôsobil celosvetovú bezprecedentnú zdravotnú a sociálno-ekonomickú krízu, ktorá ovplyvnila nás všetkých, ale najdrvivejší dopad mala na zraniteľné skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria aj migranti či utečenci.1

Od najťažších chvíľ tohtoročnej jari prešiel už nejaký čas, ale na to, aby sme vedeli vyhodnotiť, akými spôsobmi a do akej miery sa pandémia dotkla práve cudzincov žijúcich na Slovensku, by sme museli uskutočniť dôsledný výskum. To však nateraz nie je možné, a preto niektoré zo stanovísk v tomto článku opierame o naše predchádzajúce skúsenosti v oblasti cudzineckého práva a integrácie cudzincov, o rozhovory so siedmimi cudzincami z tretích krajín a o názory a skúsenosti zástupcov troch vybraných neziskových organizácií pracujúcich s migrantmi.

Rýchla reakcia štátu na začiatku – zmeny kľúčových zákonov

Vláda SR na začiatku pandémie rozhodla o zamedzení vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky. Na základe tohto rozhodnutia oddelenia cudzineckej polície a zastupiteľské orgány SR v zahraničí neprijímali žiadosti o Schengenské a národné víza, ani nové žiadosti o povolenie pobytu. Na Slovensku tak nebolo možné v tom čase požiadať o predĺženie/obnovu pobytov a nebolo možné ani žiadať o udelenie nových pobytov na zastupiteľskom úrade SR v zahraničí.

V reakcii na prijaté vládne opatrenia na Slovensku už v marci 2020 vznikla neoficiálna platforma organizácií pracujúcich s migrantmi pod názvom „Koordinačná skupina – pomoc cudzincom v SR v čase koronavírusu“. Cieľom tejto platformy bolo spoločne formulovať a následne ponúknuť expertné stanoviská a pomocnú ruku vláde SR v témach, s ktorými jednotlivé organizácie dlhodobo pracujú.

Z pohľadu koordinačnej skupiny bolo potrebné najskôr urgentne vyriešiť právne problémy spojené so stratou pobytu či platnosti víz, stratou zamestnania a zdravotného poistenia. Takéto situácie totiž v praxi nebolo možné nijako vyriešiť na úradoch a ani na diaľku, keďže cezhraničný pohyb osôb bol zastavený alebo limitovaný. Rovnako boli obmedzené služby poskytované cudzincom oddeleniami cudzineckej polície, zastupiteľskými úradmi SR v zahraničí a inými príslušnými úradmi.

Vláda SR zároveň počas apríla a mája 2020 reagovala na novú situáciu doplnením veľkého množstva tzv. prechodných ustanovení v osobitných zákonoch upravujúcich fungovanie orgánov štátnej správy a samosprávy (s dopadom na práva a povinnosti obyvateľov SR) počas trvania krízy spôsobenej šírením COVID-19.2

Prvým krokom vlády SR bolo prijatie zákona, ktorý upravil znenie viacerých zákonov v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19.3 Zákon bol prijatý 7. apríla 2020 a nadobudol účinnosť 9. apríla 2020.4 Táto prvá navrhnutá právna úprava bola pripravená rýchlo a musela byť komplexná. Týmto zákonom bolo novelizovaných hneď 17 zákonov upravujúcich fungovanie územnej samosprávy, živnostenských úradov, či rôznych odborov verejnej správy ministerstva vnútra vrátane zákona o pobyte cudzincov.5

Zároveň sa predĺžila platnosť niektorých dokladov vydávaných v pôsobnosti ministerstva vnútra a odložilo sa plynutie niektorých lehôt súvisiacich s výkonom štátnej správy v pôsobnosti ministerstva vnútra. Na účel tohto článku je podstatné, že uvedený zákon zabezpečil istotu oprávneného pobytu cudzincom z tretích krajín v čase, kedy nie z vlastnej viny nemohli komunikovať s úradmi a postupovať v súlade so zákonmi. Predĺžila sa doba platnosti a tým aj oprávnenosti pobytov tým štátnym príslušníkom tretích krajín negatívne dotknutých krízou, ktorí prišli na Slovensko legálne ešte pred jej začatím. Ochranná zákonná lehota mala týmto ľuďom poskytnúť záruku, že sa ich pobyt nestane neoprávneným bez ich zavinenia, a to až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania krízovej situácie. Cudzinci, ktorí vstúpili na územie SR legálne, ale pobyt im ešte udelený nebol, boli (a to aj v čase písania tohto článku) oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do uplynutia jedného mesiaca od odvolania krízovej situácie.

Začiatkom mája 2020 Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo novelu zákona o zdravotnom poistení6, podľa ktorej v systéme verejného zdravotného poistenia ostali počas platnosti mimoriadnych opatrení aj cudzinci, ktorých príjem klesol počas tohto obdobia pod úroveň minimálnej mzdy a za iných okolností by o verejné zdravotné poistenie prišli. Zároveň bola zavedená možnosť preplatenia zdravotnej starostlivosti súvisiaca s liečbou ochorenia COVID-19 aj pre osoby bez zdravotného poistenia a bez možnosti úhrady zdravotnej starostlivosti. Vnímali sme to ako snahu ministerstva výnimočne pomôcť v krízovej situácii cudzincom, ktorí bez svojho zavinenia nemôžu byť zdravotne poistení.

V tom istom čase vláda novelizovala aj zákon o službách zamestnanosti7 za účelom zosúladenia s vyššie spomínanou novelou zákona o pobyte cudzincov. Uvedenou novelou sa ustanovilo, že sa predlžuje platnosť potvrdení vystavovaných úradmi práce, akými sú potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, či potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorých platnosť by uplynula počas krízovej situácie alebo do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Lehota sa predĺžila do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania krízovej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19.

Cudzincom počas pandémie pomáhali najmä mimovládky a medzinárodné organizácie

V tejto právne i ľudsky náročnej situácii sa mnohým cudzincom žijúcim na Slovensku pomohlo zorientovať Migračné informačné centrum IOM (ďalej ako „MIC“). MIC dlhodobo poskytuje občanom z krajín mimo EÚ služby v oblasti právneho, sociálneho či pracovného poradenstva. MIC prevádzkuje aj webovú stránku www.mic.iom.sk, ktorá poskytuje právne a praktické informácie pre občanov z krajín mimo EÚ a je prevádzkovaná v troch jazykových verziách (slovenský, anglický, ruský jazyk).

V marci 2020 bola na webovej stránke MIC spustená a pravidelne aktualizovaná informačná sekcia sumarizujúca vplyv opatrení v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 na pobyt v SR. V mesiacoch jún a júl 2020 stránku navštevovalo viac ako 40 000 používateľov mesačne. MIC v období od marca 2020 poskytovalo komplexné služby pre cudzincov v SR najmä prostredníctvom telefonických a emailových konzultácií. V  období od marca 2020 do júla 2020 MIC celkovo poskytlo 5939 konzultácií viac ako 3500 ľuďom. Zároveň spustilo aj bezplatné online kurzy slovenského jazyka, ktorých sa v období od 1. mája 2020 do 31. júla 2020 zúčastnilo 308 cudzincov.

Na základe skúseností klientov MIC malo šírenie COVID-19 a s tým súvisiaca spoločenská situácia najväčší dopad najmä na zraniteľné skupiny občanov z krajín mimo EÚ, pre ktoré bolo kľúčové zabezpečiť okamžité a presné poradenstvo o zmenách zákonov, pobytovom statuse, režime na hraničných prechodoch v ich jazyku.8

Ďalšou organizáciou, ktorá pracuje s cudzincami a svoj služby im poskytovala aj počas pandémie, je „Mareena“. Jej cieľovou skupinou sú primárne cudzinci s udelenou medzinárodnou ochranou, ale ich klientmi sú aj cudzinci z tretích krajín a EÚ. Venujú sa predovšetkým téme vzdelávania, dobrovoľníctvu a integrácii cudzincov prostredníctvom komunitných aktivít. Spomedzi vzdelávacích projektov sú najobľúbenejšie kurzy slovenčiny a angličtiny a počítačový kurz. Mareena pri poskytovaní služieb svojim klientom spolupracuje so Slovenskou humanitnou radou (SHR).

Ako prvé sa Mareena v prvé dni prepuknutia COVID-19 krízy snažila v spolupráci so SHR zabezpečiť klientom rúška. Pre domáce učenie zabezpečili deťom svojich klientov počítače. Vytvorili tiež krízový fond, z ktorého mohli poskytnúť v prípade núdze každej rodine jedno nájomné alebo potravinovú pomoc. Tím pracovníkov Mareeny pomáhal klientom aj v teréne. Ako uviedla riaditeľka Mareeny, kríza v súvislosti s COVIDom zasiahla nepochybne aj ich, už prvé dni krízy prišla o prácu 1/3 klientov.9

Liga za ľudské práva je organizácia združujúca právnikov a právničky, ktorá od roku 2005 poskytuje právnu pomoc v oblasti cudzineckého práva cudzincom na všetkých typoch pobytov. Vo svojej praxi počas trvania krízovej situácie od jari 2020 Liga zaznamenala niekoľko prípadov vážneho zhoršenia podmienok pre pracujúcich migrantov. Jeden z nimi zachytených príbehov uvádzame nižšie. Právnička Ligy uviedla, že systém ochrany cudzincov pred pracovným zneužívaním na Slovensku je prakticky nefunkčný, najmä vzhľadom na ich zraniteľný migračný status, právnu aj faktickú závislosť od zamestnávateľov a obmedzený prístup k právnej pomoci.10

V podstate žiadna organizácia pracujúca s migrantmi na Slovensku nemala a nemá dostatočný kontakt s najviac zraniteľnou cieľovou skupinou (ako sú bežní alebo sezónni pracovníci v poľnohospodárstve, stavebníctve či priemyselnej výrobe) a chýbajú komplexné informácie o jej potrebách a situácii v čase COVID-19 krízy.

S akými problémami sa potýkali cudzinci počas krízy

Počas prípravy tohto článku sme hovorili so siedmimi občanmi tretích krajín, konkrétne išlo o občanov Ukrajiny, Srbska, Filipín, Egypta, Argentíny, Ruska a jednej z afrických krajín. Snažili sme sa zistiť, čo všetko ovplyvnilo ich situáciu na Slovensku počas pandémie a aké faktory na to pôsobili.

Mnohí cudzinci na Slovensku čelili úplne rovnakým problémom ako občania Slovenska. Príkladom môže byť rusko – ukrajinská rodina, ktorá podľa ich vyjadrenia zvládla krízu dobre po všetkých stránkach. Mali bežné problémy ako každý. Majú však dieťa so špeciálnymi potrebami, konkrétne s poruchou autistického spektra. Služby v domove sociálnych služieb, kde je ich dieťa umiestnené v dennej starostlivosti, boli počas krízy zrušené a opateru museli zabezpečiť sami v rámci OČR. To sa nepochybne dialo mnohým rodinám na Slovensku, avšak v prípade cudzincov to v niektorých prípadoch môže znamenať kvôli jazykovej a kultúrnej bariére oveľa väčšie komplikácie.

Cudzinci však najviac čelili ohrozeniam súvisiacim so stratou práce alebo ohrozením sociálneho statusu. Ako príklad môžeme uviesť dve sestry z Ukrajiny, ktoré prišli o prácu upratovačiek v hoteli, pričom jedna z nich sa hneď zamestnala za pásom vo fabrike a druhá ostala doma bez práce. Ďalší upratovač bol hneď na začiatku krízy preradený na prácu do skladu. Jednak sa mu nové zaradenie nepáčilo, a jednak sa obával o svoje zdravie, nakoľko mal pocit, že nie je dostatočne chránený pred nakazením zo strany spolubývajúcich/spolupracovníkov. Pracujúci cudzinci z tretích krajín si na Slovensku nemôžu dovoliť ostať bez zamestnania, pretože im hrozí strata pobytu a aj samotná zmena zamestnania je zložitou administratívnou operáciou. Cudzinec si síce tiež môže nájsť nového zamestnávateľa, resp. zmeniť zamestnávateľa, ale nový zamestnávateľ musí voľné pracovné miesto istú dobu inzerovať prostredníctvom úradu práce. Týmto sa podmienky pre cudzincov a aj ich miera slobody vo vzťahu k zamestnávateľom v porovnaní s občanmi SR značne komplikujú. Sú od svojich zamestnávateľov oveľa závislejší a čelia riziku, že ak o prácu prídu, budú musieť zo Slovenska odísť, bez ohľadu na to, aké vzťahy tu už majú vybudované alebo či si majetok, ktorý tu nadobudli, budú mať po odchode kam uschovať.

Liga za ľudské práva nám sprostredkovala skúsenosť klientky, ktorej zamestnávateľ nevyplatil mzdu. Podľa jej slov ani iné jej kolegyne nedostali vyplatené mzdy napriek tomu, že na tento účel dostal zamestnávateľ finančný príspevok na zachovanie zamestnania v rámci štátneho projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.11 Takéto konanie zamestnávateľa je podľa právničky Ligy možné aj vďaka tomu, že štát spätne nekontroluje, či zamestnávateľ príspevok od štátu vyplatil zamestnancom. Zároveň nie je ani osobitný mechanizmus na to, aby si zamestnanec mohol dlžnú mzdu od zamestnávateľa, ktorému štát v rámci projektu pomohol, vymáhať, hoci na to existuje všeobecný právny postup.12 Tento však často u cudzincov z pochopiteľných dôvodov neprichádza do úvahy – jednak je prístup cudzincov k právnej pomoci veľmi sťažený, a jednak u tých, ktorí sa na právnikov aj obrátia, panujú obavy z postihu. Aj klientka Ligy sa obávala odhalenia svojej identity pred zamestnávateľom a prípadných následkov.

Na príklade zdravotne ťažko postihnutého cudzinca so zlyhávajúcimi obličkami, ktorému sa počas krízy rapídne zhoršil zdravotný stav, si môžeme tiež ilustrovať, že medzi najneriešiteľnejšie patria situácie, kedy sa cudzinec stane úplne odkázaným na pomoc štátu. Spomínaný respondent žije na Slovensku približne 25 rokov, ale doposiaľ nemohol požiadať o štátne občianstvo SR a platnosť jeho cestovného dokladu sa budúci rok skončí. Jeho krajina pôvodu počas krízy prestala vydávať pasy prostredníctvom zastupiteľských úradov a vydávajú sa jedine na území tohto štátu – vycestovať a podať žiadosť tam však kvôli podlomenému zdraviu nebude môcť. Respondentovi hrozí, že čoskoro príde nielen o doklad totožnosti, ale následne aj o pobyt na území SR a s tým spojené zdravotné poistenie. To bude pravdepodobne mať za následok aj bezprostredné ohrozenie jeho života.

Veľkým problémom pre cudzincov bolo aj to, že sa nemohli vídať so svojimi rodinami v domovských krajinách. Jeden z respondentov nevidel svoju rodinu a dieťa už 1.5 roka a obáva sa, že nemá nádej vycestovať do domovskej krajiny ani v najbližšom období. Podobne sa vyjadril mladý muž z Argentíny, ktorý uviedol, že možnosť, že už nikdy neuvidí svojich 80 ročných rodičov bola pre neho „veľmi silným, destabilizujúcim pocitom“. Jeho príjmy ako mladého podnikateľa a dizajnéra webstránok klesli oproti minulému roku zhruba na jednu šestinu a má obavy, čo bude ďalej.

Mladá mamička zo Srbska, s ktorou sme sa rozprávali, spočiatku nečakala, že to bude až tak zlé a verila, že sa všetko časom znormalizuje. Asi najviac ju trápilo, že s manželom nemohli vidieť a navštíviť svoje rodiny v Srbsku, hoci bývajú blízko. Nemožnosť stretnúť sa s rodinami je pre cudzincov ešte náročnejšia ako pre Slovákov, pretože žijú v novej krajine, kde nemajú dostatočne vytvorené sociálne siete a od rodiny ich delí veľká vzdialenosť či administratívne a finančné prekážky.

„Cítila som sa ako v klietke. Prežili sme aj vojnu, aj bombardovanie, a nie, toto nie je horšie, ale je to iný typ nebezpečenstva, nič nevidíte, niekto vám všetko zakazuje, zavrie vás doma a na lyžičke vám podáva vodu.“

S rodičmi a starkými komunikovali iba cez Skype a takýmto spôsobom oslávili aj narodeniny detí v apríli. Po istom čase, ako sa začalo uvoľňovanie, sledovali prijímané opatrenia pre jednotlivé krajiny, a napriek podobnej epidemiologickej situácii ako v Česku, sa podmienky pre cezhraničný pohyb pre Srbsko neuvoľnili, kým pre Česko áno.

„Trápilo ma, že na Slovensku robí strašne veľa srbských zahraničných Slovákov, ale nik im nevenoval pozornosť, neopýtal sa ich, či niečo nepotrebujú, ako budú platiť nájom, čo budú robiť, ak prídu o prácu, ako sa uživia. Štát pre svojich krajanov neurobil vôbec nič. Videli sme, že pre slovenských občanov zohnali lietadlá a pomáhali im dopraviť sa domov. Videla som, ako Slováci plakali, keď sa stretli so svojimi blízkymi, ale my Srbi sme nemohli odísť za svojimi rodinami, alebo keď sme išli, museli sme po návrate ostať v karanténe. Zas mám nádej, že aspoň na dušičky sa dostaneme domov, za celých 14 rokov som tak dlho nevidela rodičov.“

Cudzinci sa na Slovensku stretávajú aj s nedôverou ostatných ľudí, podozrievaním a obviňovaním zo zavlečenia COVID-19 do našej krajiny. To ešte zvýrazňuje ich pocit neistoty a neprijatia. Ako nespravodlivé vnímala táto naša respondentka obavy okolia:

„Báli sa ma aj kolegyne, každá klientka sa ma opatrne pýtala: „Boli ste aj doma v Srbsku?“, ale pritom sami cestovali hore-dole. Aj kolegyne mi dali pocítiť, že nemám nikam cestovať.“

Na otázku odkiaľ čerpali informácie o COVID-19 uviedla, že sledovali zahraničné správy, jej manžel dohľadával informácie na internete, aj na zahraničných stránkach. Ak zverejnené informácie neboli dosť detailné, zavolali priamo na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, kde sa dozvedeli viac než z webstránok. Upozornila tiež na skúsenosť viacerých Srbov z ich okolia, že „slovenská ambasáda v Srbsku poskytovala Srbom zo Slovenska nepresné, povrchné informácie, až dezinformácie. Mnohí ľudia sa po návrate na Slovensko dostali do karantény a boli na nich nahnevaní.“

Záver

Napriek tomu, že štát, aj v spolupráci s vyššie spomínanou koordinačnou skupinou, v začiatku COVID-19 krízy právne ošetril postavenie cudzincov, zaviedol opatrenie na ochranu pred stratou pobytu a poskytol im základné záruky počas trvania krízového stavu, zo skúseností organizácií pracujúcich s migrantmi a rozhovorov s respondentmi môžeme potvrdiť, že COVID-19 kríza mala dopad na všetky oblasti života občanov tretích krajín na Slovensku, na súkromné a rodinné vzťahy, psychické zdravie, kvalitu bývania či ochranu zdravia. Významne zhoršila postavenie cudzincov a ich situáciu na trhu práce, ale mala dramatický dopad aj na pokles príjmov tých, čo podnikajú, podobne, ako tomu bolo u slovenských podnikateľov.

Mnohí cudzinci, podobne ako slovenskí občania v rovnakej situácii, o prácu prišli alebo boli preradení na iné miesta, neboli im vyplatené mzdy alebo neboli vyplatené v plnej výške (najmä z dôvodu zhoršenej finančnej situácie zamestnávateľov). Aj počas „normálneho života“ pred krízou však chýbal funkčný mechanizmus pomoci zahraničným pracovníkom v prípade, že sa voči nim zamestnávateľ dopustí nekalého konania. V porovnaní so Slovákmi je totiž veľký rozdiel byť zamestnancom, ktorému v prípade akéhokoľvek problému hrozí vyhostenie či zákaz pobytu na území EÚ. Veľká závislosť od zamestnávateľov alebo od agentúr, ktoré im zamestnanie sprostredkovali, neznalosť ich práv a povinností či slovenského jazyka, obavy z budúcnosti, ako aj primárne zameranie štátnych úradov na boj s nelegálnou prácou (menej už na ochranu jednotlivca) znamená, že cudzinci z tretích krajín ťahajú za kratší koniec, čo sa pravdepodobne ukáže až po skončení prechodných opatrení opísaných v úvode tohto článku.

Rovnako prístup k neskresleným a aktuálnym informáciám predstavuje veľký problém, o to viac, ak je väčšina dostupných informácií, uznesení či znení opatrení iba v slovenskom jazyku a ľudia hľadajú odpovede v priestore sociálnych sietí či komunity.

Zuzana Bargerová je právnička, pätnásť rokov pôsobí ako expertka pre oblasť migračného práva a integrácie cudzincov v SR. Pracovala v Lige za ľudské práva v Centre pre výskum etnicity a kultúry. Pomáhala zakladať Migračné informačné centrum IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu a je spoluautorkou knihy „Integrácia migrantov v Slovenskej republike: Odporúčania a výzvy pre tvorcov politík“ (2007). Pravidelne sa zúčastňuje na výskumoch organizácie Migration Policy Group „Index integračných politík MIPEX“ a spolupracuje s Belgickou organizáciou MILIEU Law and Policy Consulting.