K integrácii ľudí s migračným pôvodom štát zatiaľ nepristupuje systematicky, zachraňujú to aspoň samosprávy
K integrácii ľudí s migračným pôvodom štát zatiaľ nepristupuje systematicky, zachraňujú to aspoň samosprávy
Prešlo už takmer dva a pol roka od začiatku vojny v Ukrajine, ktorá do sveta vyhnala milióny utečencov a utečeniek. Slovensko prejavilo veľkú solidaritu hneď v prvých týždňoch a umožnilo mnohým z nich nájsť tu aspoň dočasný bezpečný domov. K 16. júnu 2024 bolo na Slovensku platných konkrétne 122 015 statusov dočasného útočiska. Skúsme sa teda pozrieť na vybrané, možno najpálčivejšie aspekty toho, ako sme prijatie a začleňovanie státisícov ľudí na úteku pre vojnou z Ukrajiny zvládli.
Dáta napriek apelom stále chýbajú
Napriek tomu, že na Slovensku evidujeme už spomínaných 122 015 statusov dočasného útočiska, stále nevieme, koľko odídencov a odídeniek tu aktuálne reálne žije. Tieto dáta nám totiž ukazujú len počty aktuálne platných statusov. Mnohí z nich však mohli zo Slovenska medzičasom odísť do iných krajín, či sa vrátiť na Ukrajinu. Podľa informácií od organizácií, ktoré odídencom poskytujú rôzne formy podpory, aj skutočne odišli a odchádzajú.
Prečo je to problém? Ak nemáme kvalitné dáta, nemôžeme nastavovať opatrenia a služby, ktoré ľuďom na úteku pomáhajú so začlenením do spoločnosti. Bez dát nevieme, aké služby pre rôzne cieľové skupiny potrebujeme. Nevieme, ktoré služby treba posilniť a ktoré už napríklad utlmiť. Nevieme kvalitne alokovať potrebné zdroje.
Na to, aby sme zistili, koľko odídencov a odídeniek na Slovensku reálne žije, by sme potrebovali urobiť opätovnú registráciu ľudí so statusom dočasného útočiska, ako to urobila napríklad Česká republika na jar 2023. Vďaka tomu zistili, že z pôvodných 504 107 odídencov, ktorým vydali dočasné útočisko, sa v apríli 2023 na ich území nachádzalo už len 325 742 z nich. Preregistrácia im zároveň umožnila aktualizovať dáta o tom, v ktorých mestách títo ľudia žijú – to je kľúčová informácia pre samosprávy. Ani mestá a obce totiž na Slovensku nemajú k dispozícii spoľahlivé dáta o tom, koľko odídencov a odídeniek v nich reálne žije. O tom, že aj na Slovensku by sa mala spustiť preregistrácia odídencov a odídeniek, sa hovorí už približne od jesene 2023. O tejto možnosti sa stále diskutuje. Dostupné však nie sú žiadne relevantné informácie, či súčasná vláda k tomuto kroku skutočne pristúpi, kedy a ako bude preregistrácia nastavená. Určite by to bol mimoriadne užitočný krok, ktorý by nám vytvoril obraz o tom, koľko ľudí so statusom dočasného útočiska na Slovensku ostalo a aká je ich sociálna a demografická štruktúra. Ak by súčasťou preregistrácie bol aj zber podrobnejších dát, napríklad o dosiahnutom vzdelaní a kvalifikácii týchto ľudí, či o ich špecifických potrebách, výrazne by to pomohlo nastavovaniu integračných politík.
Nádej, že humanitárna kríza posunie tému integrácie cudzincov a utečencov vpred sa doteraz nenaplnila
Mnohé mimovládne organizácie aj odborníci a odborníčky na migráciu dúfali, že humanitárna kríza, ktorá súvisela s príchodom bezprecedentných počtov utečencov a utečeniek na Slovensko, bude podnetom pre vytvorenie systémového prístupu k integrácii utečencov, ale aj cudzincov vo všeobecnosti. Za takmer dva a pol roka však na celoštátnej úrovni k ničomu takému nedošlo.
Napriek tomu je dôležité vyzdvihnúť jednotlivé opatrenia, ktoré odídencom výrazne uľahčili možnosť usadiť sa na Slovensku. Išlo napríklad o príspevok na ubytovanie, prístup na trh práce a k niektorým sociálnym dávkam, neskôr aj sprístupnenie verejného zdravotného poistenia v takmer plnom rozsahu. Mnohé dôležité aktivity sa venovali aj podpore vzdelávania detí. Tieto pozitívne kroky sú však v ich praktickej implementácii spojené s ďalšími výzvami, ktorým následne čelia mestá, obce a ďalší aktéri na lokálnej úrovni. V reakcii na to si viaceré mestá na Slovensku uvedomili, že potrebujú o integrácii utečencov, ale aj cudzincov vo všeobecnosti, začať uvažovať strategicky a systémovo. V posledných dvoch rokoch preto CVEK poskytoval štyrom mestám – Bratislave, Nitre, Košiciam a Prešovu podporu pri vytváraní stratégií integrácie odídencov a cudzincov na lokálnej úrovni. V roku 2024 pokračuje spoluprácou s mestom Trnava. V Nitre, ako prvom meste na Slovensku, bola táto stratégia koncom júna 2024 schválená mestským zastupiteľstvom.
Riziká dlhodobého a plošného poskytovania príspevku na ubytovanie sa stávajú skutočnosťou
Už v máji 2022 upozorňovali organizácie CVEK, Mareena, Človek v ohrození, Liga za ľudské práva a Nadácia Milana Šimečku na to, že možnosti dlhodobého a dôstojného bývania pre ľudí z Ukrajiny je potrebné riešiť systémovo. Naše odporúčania v oblasti zabezpečovania dlhodobého bývania pre odídencov hovoria aj o tom, že je potrebné zaviesť dostupné podporné služby pre ľudí z Ukrajiny, ktorých bývanie pokrýva príspevok na ubytovanie, aby postupne dochádzalo k ich „odpájaniu” sa od systému podpory a k osamostatneniu sa. Ide napríklad o znižovanie podpory v prípade zamestnania a spoluúčasť na platení nájmu v závislosti od výšky príjmu.
Tento proces mal byť veľmi jasný a od začiatku transparentný, aby sa všetky zúčastnené strany vedeli pripraviť na ďalšie kroky. Do úvahy bolo treba, samozrejme, brať zraniteľné skupiny, ktoré z objektívnych dôvodov nemajú možnosť sa osamostatniť. V takom prípade je potrebné ponechať im možnosť naďalej čerpať finančný príspevok. Príspevok na ubytovanie odídencov sa tu však takmer dva roky poskytoval plošne a v nezmenenej podobe bez toho, aby sa toto obdobie využilo na nastavenie adresnejšieho, udržateľnejšieho a efektívnejšieho systému.
V júni 2024 nakoniec parlament schválil ukončenie plošného poskytovania finančného príspevku na ubytovanie odídencov. V istej podobe ho zachovali pre niektoré zraniteľné skupiny a na obdobie prvých 120 dní aj pre novopríchodzích odídencov a odídenky. V súčasnosti sa preto v praxi stretávame s obrovskou neistotou tých, ktorých sa táto zmena dotkne. Dvojročné plošné poskytovanie príspevku totiž s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k tomu, čo sa nazýva naučená bezmocnosť. Podstatou integračných opatrení by pritom mala byť podpora postupného osamostatňovania utečencov a cudzincov, ich nadobúdanie sebestačnosti v novej krajine, nie vytváranie závislosti na systéme podpory. Táto podpora sa totiž po čase môže vyčerpať, či už finančne, alebo politicky, čo sa aktuálne aj stalo. Zároveň však treba myslieť na zraniteľné skupiny, ktoré potrebujú dlhodobú systematickú podporu. Dôsledky nekonania opäť pociťujú najmä samosprávy a mimovládne organizácie, ktoré sú v priamom kontakte s ľuďmi, ktorým hrozí strata bývania, a samozrejme, samotní ľudia so statusom dočasného útočiska, ktorí tak žijú v obrovskej neistote.
Deťom odídencov je vzdelávanie sprístupnené, ich právo na vzdelanie však nie je naplnené dostatočne
Povinná školská dochádzka je naplnením práva dieťaťa na vzdelanie. Ak deti nechodia do školy, má to výrazne negatívny vplyv nielen na ich vedomosti, ale aj na osobnostný a sociálny rozvoj, udržiavanie vzťahov a v neposlednom rade aj na ich právnu ochranu. Úlohou povinnej školskej dochádzky tak nie je len donútiť rodičov, aby ich deti chodili do školy, ale umožniť každému dieťaťu naplno sa rozvíjať.
Do roku 2022 sa nikdy nediskutovalo o tom, či sa na deti cudzincov vzťahuje alebo nevzťahuje povinná školská dochádzka, pritom na Slovensku už takýchto detí žilo niekoľko tisíc. Ako uvádza Centrum vzdelávacích analýz aj ďalší odborníci a odborníčky, v prípade detí z Ukrajiny s udeleným dočasným útočiskom však došlo k inému výkladu školského zákona. Podľa tejto interpretácie deti z Ukrajiny do školy chodiť môžu, ale povinná školská dochádzka sa na ne nevzťahuje.
Za posledné dva roky na dôležitosť povinnej školskej dochádzky upozorňovali najmä mimovládne organizácie, napríklad Liga za ľudské práva, Človek v ohrození, či Centrum vzdelávacích analýz, ale aj Verejný ochranca práv a v tomto roku aj Únia miest Slovenska. Tá hovorí, že zavedenie povinnej školskej dochádzky pre ukrajinské deti s dočasným útočiskom je nevyhnutné. Výsledkom nezavedenia povinnej školskej dochádzky totiž je, že mnohé deti stále ostávajú mimo vzdelávacieho systému. Nedostatočné opatrenia na podporu vzdelávania detí zároveň spôsobili, že mnohé z nich doteraz neovládajú slovenčinu, nedostávajú potrebné vzdelanie, komplikuje sa ich začlenenie do spoločnosti a sú zraniteľnejšie voči rôznym sociálno-patologickým javom či problémom v oblasti duševného zdravia.
Predpokladá sa, že mnohé deti z Ukrajiny sa dištančne vzdelávajú na ukrajinských základných školách. Neexistujú však žiadne dáta, ktoré by hovorili o tom, koľko takýchto detí na Slovensku je a koľko je ich mimo akéhokoľvek vzdelávania. Centrum vzdelávacích analýz ešte v máji 2022 odhadlo, že slovenské základné školy navštevovalo len približne 40 % ukrajinských detí vo veku povinnej školskej dochádzky. V súčasnosti nedokážeme urobiť ani takýto základný odhad, pretože nepoznáme reálne počty ukrajinských detí so statusom dočasného útočiska vo veku povinnej školskej dochádzky, ktoré sa na Slovensku ešte nachádzajú.
Ako však upozorňuje (aj) Únia miest Slovenska, zavedenie povinnej školskej dochádzky predpokladá riešenia nedostatku miest v školách, najmä v niektorých regiónoch, aj nedostatku podporných opatrení vo vzdelávaní, napríklad zavedenie adaptačných tried či financovania. Aj v tejto oblasti na poplach bijú práve samosprávy, ktoré sa snažia hľadať riešenia vzdelávania detí z Ukrajiny vo svojej každodennej praxi. V prvom rade by však potrebovali viac systémovej podpory zo strany štátu. Únia miest Slovenska vo svojom stanovisku zároveň upozorňuje na chýbajúce dáta o tom, koľko detí vo veku povinnej školskej dochádzky v jednotlivých mestách žije. Práve tieto dáta považujú za jeden z kľúčových aspektov riešenia nedostatku kapacít škôl. Zdá sa však, že povinná školská dochádzka sa nebude na deti z Ukrajiny s dočasným útočiskom vzťahovať ani od septembra 2024 – tretí školský rok po sebe.
Integrácia je stále na pleciach samospráv, potrebujú však viac systémovej podpory
Na viacerých miestach v tomto texte upozorňujeme, že praktické dôsledky politík tvorených na celoštátnej úrovni pociťujú najmä samosprávy. Odídenci a odídenky z Ukrajiny, ale aj iní utečenci a cudzinci, ktorí prichádzajú na Slovensko, sa usádzajú v konkrétnych mestách. Nájdu si bývanie na konkrétnej adrese v konkrétnom meste. Vo svojom susedstve hľadajú školy pre svoje deti či poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre svoje rodiny. V danej lokalite pracujú, riešia rôzne byrokratické záležitosti, vytvárajú si nové priateľstvá a hľadajú aj zdroje podpory.
Za posledných desať rokov sme spolupracovali s mnohými samosprávami v oblasti vytvárania strategického prístupu k začleňovaniu cudzincov. Najintenzívnejšie to bolo posledné dva roky, keď sme pomáhali štyrom samosprávam – Bratislave, Nitre, Košiciam a Prešovu nastavovať stredno až dlhodobé stratégie integrácie cudzincov a utečencov. Získali sme pritom množstvo praktických poznatkov o tom, že samosprávy by zo strany štátu potrebovali násobne viac podpory pre úspešné začleňovanie odídencov, utečencov a cudzincov vo všeobecnosti. Nehovoríme pritom len o finančnej podpore, hoci na nej množstvo vecí stojí a padá. Myslíme aj podporu metodickú, politickú a symbolickú. Aktuálne samosprávy skôr vyvažujú negatívne dôsledky politík, ktoré sa prijímajú na celoštátnej úrovni. Snažia sa robiť podporné a rozvojové integračné opatrenia tam, kde majú priestor a kapacity, a to najmä s podporou medzinárodných a mimovládnych organizácií. Samy si však uvedomujú, že ich priestor je vzhľadom na spomínaný nedostatok podpory veľmi obmedzený. Dôležité je, že chcú, a najmä potrebujú, robiť viac.
Foto: Ricardo Gomez Angel, unsplash.com