Menšiny v Programovom vyhlásení vlády SR

Súčasná pandémia naplno odhalila nielen zraniteľnosť niektorých skupín obyvateľstva, ale aj fakt, že ak sa nezlepší situácia ľudí na okraji spoločnosti, ohrozuje to nielen ich samotných, ale aj celú spoločnosť a vzťahy medzi rôznymi skupinami. V mimoriadnej situácii sú títo ľudia ešte výraznejšie vystavení vylúčeniu a ich pozícia sa zhoršuje. Ukázalo sa tiež, že nie všetci platia za súčasnú koronakrízu rovnakú cenu. Situácia výrazne negatívnejšie dopadla na ľudí, ktorí žijú v horších sociálno-ekonomických podmienkach, ľudí bez domova, či tých, ktorí pracujú v menej kvalifikovaných a menej stabilných zamestnaniach. Dopadla najmä na ľudí, ktorí sú z mnohých dôvodov znevýhodnení v prístupe k rôznych právam a z ktorých mnohí majú zároveň aj menšinovú príslušnosť.
V čase pandémie vznikla nová vláda, ktorá vypracovala a v apríli 2020 predložila na schválenie parlamentu svoje rozsiahle programové vyhlásenie (ďalej len PVV). Pozreli sme sa, aké zámery a opatrenia naformulovala vo vzťahu k rôznym menšinám.

Vláda sa zaviazala podporovať národnostné menšiny

Vo vzťahu k národnostným menšinám nájdeme vo vládnom programe celú časť, ktorá je im venovaná1 a v ktorej vláda deklaruje, že ich bude podporovať a chrániť. Nebude obmedzovať alebo rušiť práva, ktoré už národnostné menšiny nadobudli. Konkrétne chce prijať zákon o národnostných menšinách (pozri viac v článku Svetluše Surovej v tejto Menšinovej politike) a zváži zriadenie Úradu pre národnostné menšiny. Zriadenie tohto úradu však podmieňuje zrušením postu Splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny a prekvapujúco tiež Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Nie je jasné, prečo vláda plánuje v prípade vzniku nového úradu zrušiť spomínanú Radu vlády, ktorej záber je výrazne širší než len postavenie a práva národnostných menšín. Na inom mieste v PVV pritom vláda deklaruje zámer zachovať existujúce poradné orgány.2 Zostáva len dúfať, že zámer zrušiť Radu sa do PVV dostal omylom pod časovým tlakom v krízovej situácii.
PVV obsahuje aj samostatnú časť venovanú podpore národnostného školstva a podpore kultúry národnostných menšín (o ktorej píšeme nižšie). V oblasti národnostného školstva plánuje posilniť kvalitu a odborné zázemie národnostných škôl, chce zlepšiť prípravu pedagógov, zmodernizovať učebné materiály, zlepšiť využívanie digitálnych technológií a upraviť didaktiku slovenského jazyka ako druhého jazyka. Plánuje ponechať malotriedky vyučujúce v jazyku národnostných menšín.

Ambiciózne plány v zlepšovaní situácie Rómov a pretrvávajúci paternalizmus

Programové vyhlásenie sa podrobne venuje aj situácii Rómov.3 Vláda sa chce zamerať na znižovanie chudoby, zlepšenie infraštruktúry a prístupu k pitnej vode. Formuluje zámery aj pre ďalšie oblasti, ako je zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a sadu opatrení pre oblasť vzdelávania Rómov. Najmä pre oblasť vzdelávania vláda naformulovala viaceré opatrenia, ako napríklad zaškolenie rómskych detí v materských školách už od 3 rokov či zastavenie neoprávneného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl. Ďalej chce podporovať, aby rómske deti absolvovali celé vzdelávanie na základných školách a pokračovali vo vzdelávaní na stredných školách.
Čo sa týka vzdelávania celkovo (nielen vo vzťahu k Rómom alebo iným národnostným menšinám), je možné vnímať pozitívne, že vláda deklaruje zámer vypracovať stratégiu inkluzívneho prístupu na všetkých úrovniach vzdelávania, snahu znížiť segregáciu vo vzdelávaní a podporí aj zaškolenie detí so zdravotným znevýhodnením a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v materských školách. Hoci sú tieto opatrenia už pomerne dlho známe a potrebné, sú málo konkrétne a nateraz je nejasné, akú konkrétnu podobu budú mať. Rovnako bude zaujímavé sledovať, ako sa vláde podarí tieto zámery presadiť, keďže oblasť vzdelávania je z veľkej časti v kompetencii samospráv. Dôležitou otázkou je aj to, z akých zdrojov bude svoje zámery financovať, čo môže byť problematické najmä vzhľadom na hroziacu ekonomickú krízu v súvislosti s pandémiou koronavírusu.
Pre oblasť zvýšenia zamestnanosti Rómov vláda nemá taký podrobný program ako pre oblasť vzdelávania. Plánuje podporiť vznik sociálnych podnikov, vzdelávacích programov pre ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, aby sa preškolili a získali pracovné zručnosti a chce pokračovať aj v programoch aktivačných prác. Otázne je, či tieto opatrenia napomôžu dlhodobo nezamestnaným a znevýhodneným uchádzačom o prácu získať zamestnanie a dostať sa tak na bežný trh práce. Experti upozorňujú, že v tomto smere vláda neprináša inovatívnejšie opatrenia, keďže sa nechystá zrušiť neefektívne aktivačné práce. Zámer zaviesť inkluzívne opatrenia na trhu práce napríklad v podobe medzitrhu práce nemá charakter jasného záväzku.4
Vláda sa v programovom vyhlásení nevyhla ani paternalistickému prístupu vo vzťahu k Rómom. Hoci hovorí, že sa chce zamerať na zvýšenie sebestačnosti príslušníkov rómskych komunít a ich integráciu, navrhuje opatrenia ako napríklad vyplácanie sociálnych dávok v týždňových intervaloch na účet v banke a nie v hotovosti, vyplácanie príspevku na dieťa neplnoletým matkám na účet v banke, pričom finančné prostriedky budú viazané na výdavky na dieťa, zaviesť automatické platby za bývanie z účtu prijímateľa sociálnych dávok a pod.5 Sú to opatrenia, ktoré sú postavené na vnímaní Rómov ako neschopných manažovať svoje finančné prostriedky, a preto je potrebné ich penalizovať za to tým, že budú obmedzovaní vo svojich výdavkoch. Navyše je otázne, či tieto opatrenia budú mať nejaký vzdelávací charakter a po ich realizácii budú prijímatelia sociálnych dávok naozaj sebestačnejší a lepšie zorientovaní v oblasti využívania svojich financií.
Ako pozitívne možno vnímať to, že sa vláda okrem zlepšovania situácie Rómov chce zasadzovať aj za zlepšovanie celospoločenského vnímania Rómov a budovanie vzájomnej občianskej spolupatričnosti. Opäť pomerne všeobecné vyjadrenie, ktoré však dáva priestor pre realizáciu symbolickej politiky uznania, ktorá je tak zriedkavá a potrebná pre zlepšenie vzťahov medzi rómskou menšinou a majoritou.

Kultúra menšín pravdepodobne zachová status quo

Vláda sa tiež vo svojom programe zaväzuje podporovať kultúru menšín6, hoci z obsahu príslušnej časti je zrejmé, že tým myslí najmä kultúru národnostných menšín, ktorá podľa PVV zvyšuje kultúrnu diverzitu regiónov. Plánuje zreformovať legislatívny rámec, inštitucionálne zabezpečenie a pripraviť strategické dokumenty. Konkrétne sa chystá najmä zachovať Fond na podporu kultúry národnostných menšín, podporovať kultúrne inštitúcie národnostných menšín, menšinové vysielanie v RTVS, podporovať kultúrnu diverzitu a pod. Formulované zámery a opatrenia sú teda skôr zamerané na udržania súčasného stavu v oblasti podpory kultúry národnostných menšín a jeho drobné korekcie než na nejaké výraznejšie zmeny. Progresívnejšie vyznieva len snaha zaviesť používanie jazykov národnostných menšín na úradoch samosprávnych krajov. V časti o podpore kultúry menšín sa tiež ocitli opatrenia a zámery v oblasti štátneho jazyka, čo pôsobí zmätočne.

Ostatné menšiny a cudzinci ostávajú na okraji záujmu

Ďalšie menšiny sú v PVV reflektované len veľmi málo alebo vôbec. Máme na mysli napríklad cudzincov, ktorí na Slovensku dočasne alebo trvalo žijú a už v súčasnosti tvoria približne 2,7% populácie Slovenska.7 PVV cudzincov alebo tzv. nové menšiny spomína v časti o podpore kultúry menšín, kedy explicitne hovorí, že bude podporovať aj kultúrne aktivity tzv. nových menšín. Vláda sa v PVV vyjadruje k téme migrácie, ale len v tom zmysle, že bude presadzovať oprávnené záujmy SR v oblasti migračnej politiky a príjme koncepciu migračnej politiky na nadchádzajúce obdobie.8 Migráciu vníma skôr ako hrozbu než ako príležitosť, keď uvádza, že bude presadzovať opatrenia založené na ochrane vonkajších hraníc EÚ, návratovú politiku a riešenie príčin migrácie v krajinách pôvodu, odmieta povinné relokácie a pod.9
Výpovedné pre budúcnosť menšinovej politiky je nielen to, čo vláda plánuje vo svojom funkčnom období presadiť, ale aj to, čomu sa v programovom vyhlásení nevenuje. Jednou z tém, ktorej sa vôbec nedotkla, je postavenie a situácia ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou. Naopak, niektoré opatrenia skôr indikujú ešte výraznejší regres v tejto oblasti, najmä spomínaná úvaha o zrušení Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ktorej jeden z výborov sa týka práve sexuálnych menšín), ako aj redukovanie podpory kultúry menšín na podporu kultúry národnostných menšín.
Predstavitelia mimovládnych organizácií sa zhodujú na tom, že v mnohých smeroch je možné PVV vnímať pozitívne. Vláda sa hlási k podpore ľudských práv, spolupráci s mimovládnymi organizáciami a k iniciatíve za otvorené vládnutie. Ráta s participáciou občianskeho sektora na tvorbe verejných politík10, hoci priamo neformuluje záväzok zvýšiť participáciu menšín na ich tvorbe. Zámer úzko spolupracovať s mimovládnymi organizáciami možno vnímať pozitívne, keďže mnohé pôsobia v rôznych oblastiach týkajúcich sa menšín alebo sa priamo snažia príslušníčky a príslušníkov menšín zapojiť do riešenie ich situácie. Problematickým aspektom PVV je jeho nízka konkrétnosť v mnohých oblastiach, reálne zhodnotenie zdrojov a možností realizácie opatrení a nízka reflexia dopadov súčasnej koronakrízy. Je teda na mieste zamyslieť sa nad tým, či sa naozaj podarí presadiť mnohé zo zámerov formulovaných vo vládnom programe a či bude možné na konci volebného obdobia skonštatovať, že sa pozícia menšín zlepšila a sú menej zraniteľné vo vzťahu k takým krízovým situáciám, akou je aj súčasná pandémia koronavírusu.

POUŽITÉ ZDROJE:

1. Vláda SR (2020), Programové vyhlásenie vlády SR, s. 17-18, dostupné na :https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24756/1
2. Vláda SR (2020), Programové vyhlásenie vlády SR, s. 17, dostupné na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24756/1
3. Vláda SR (2020), Programové vyhlásenie vlády SR, s. 18-19, dostupné na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24756/1
4. Aktuality.sk (2020), ʻProgramové vyhlásenie vlády je ambiciózne, podľa odborníkov sa málo venuje koronakrízeʼ, 25. apríl 2020, dostupné na: https://www.aktuality.sk/clanok/785463/programove-vyhlasenie-vlady-je-ambiciozne-podla-odbornikov-sa-malo-venuje-koronakrize/
5. Vláda SR (2020), Programové vyhlásenie vlády SR, s. 19, dostupné na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24756/1
6. Vláda SR (2020), Programové vyhlásenie vlády SR, s. 118, dostupné na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24756/1
7. Liga za ľudské práva, FB post z 10. august 2020, dostupné na: https://lnk.sk/ojq6
8. Vláda SR (2020), Programové vyhlásenie vlády SR, s. 109, dostupné na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24756/1
9. Vláda SR (2020), Programové vyhlásenie vlády SR, s. 109, dostupné na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24756/1
10. Teraz.sk (2020), ʻTri otázky trom expertom: Ako hodnotíte programové vyhlásenie vlády?ʼ, 21. apríl 2020, dostupné na: https://www.teraz.sk/publicistika/tri-otazky-trom-expertom-ako-hodnotit/461839-clanok.html

Jana Kadlečíková v roku 2005 spoluzakladala CVEK. vyštudovala sociológiu v Bratislave. Venuje sa výskumu základných práv, sociálnej inklúzie a participácie menšín a analýze verejných politík.