Mnohí ľudia na Slovensku opodstatnene cítia, že ich hlas v spoločnosti nie je vypočutý. Zároveň cítia, že nemajú dosah na rozhodnutia inštitúcií verejnej správy, ktoré majú priamy vplyv na ich životy. Navyše, dôvera v expertné prístupy dlhodobo klesá, vplyv konšpirácií a dezinformácií narastá a politická polarizácia sa prehlbuje. To oslabuje sociálnu súdržnosť, ako konštatuje Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie 2024-2026.

Okrem toho, medzi rôznymi skupinami existujú výrazné rozdiely v tom, aké možnosti majú na to, aby v spoločnosti zaznieval ich hlas. Menšiny a zraniteľné skupiny majú týchto možností v porovnaní s verejnosťou vo všeobecnosti značne menej. A to v dôsledku rôznych bariér, ktorým v prístupe k participatívnym procesom čelia (pozri napr. Kriglerová, et al., 2020). Participácia, teda zapájanie verejnosti do rozhodovacích procesov na rôznych úrovniach verejnej správy, je pritom jedným z pilierov funkčnej demokracie a otvoreného vládnutia. Musí však byť skutočne otvorená všetkým obyvateľom a obyvateľkám.

Menšiny a zraniteľné skupiny majú obmedzené možnosti participácie

V CVEK-u sa téme participácie menšín a zraniteľných skupín venujeme už od roku 2018, keď sme vydali dvanásť prípadových štúdií o možnostiach participácie menšín a zraniteľných skupín na tvorbe politík. Táto analýza príkladov zapájania menšín do rozhodovacích procesov na celoštátnej, regionálnej a lokálnej úrovni ukázala, že tieto skupiny majú veľmi obmedzené možnosti vyjadriť svoje názory, návrhy a odporúčania v procesoch tvorby verejných politík. Zároveň sa ukazuje, že práve lokálna úroveň je kľúčová, pretože práve samosprávy dokážu efektívne reagovať na rozmanité potreby svojich obyvateľov a obyvateliek.

V roku 2024 sa preto v CVEK-u venujeme intenzívnejšej podpore samospráv v oblasti zapájania menšín a zraniteľných skupín do tvorby politík a rozhodovacích procesov na lokálnej úrovni. Našou ambíciou je vytvoriť vzdelávací modul pre samosprávy, vďaka ktorému budú môcť participatívne procesy nastavovať inkluzívnejšie.

Pred samotnou tvorbou vzdelávacieho modulu sme preto zrealizovali dotazníkovú sondu na úrovni okresných miest a mestských častí. Zisťovali sme, ako mestá vnímajú tému participácie vo všeobecnosti a špecificky tému participácie menšín, a čo by potrebovali na to, aby mohli tieto skupiny obyvateľstva zapájať efektívnejšie. Okrem toho sme túto sondu zrealizovali aj medzi mimovládnymi organizáciami, ktoré združujú alebo poskytujú služby či podporu rôznym menšinám a zraniteľným skupinám. Medzi nimi sme zisťovali ich pohľad na úlohu a aktivity samospráv v oblasti zapájania menšín do participatívnych procesov.

Mestá vnímajú skôr výhody participácie verejnosti na tvorbe politík

Hoci táto sonda nebola reprezentatívna, ukazuje sa, že samosprávy čoraz intenzívnejšie vnímajú participáciu ako dôležitú tému, ktorej sa aj snažia venovať čoraz viac pozornosti. Mnohé z nich sú presvedčené, že ľudia sú najlepší experti na život v mestách, a preto je dôležité, aby bol ich hlas vypočutý. Na druhej strane, podľa väčšiny zapojených mimovládnych organizácií je však samospráv, ktoré participácii venujú pozornosť, stále málo. Samosprávy zároveň vnímajú skôr výhody než nevýhody participácie. Považujú ju za dobrý nástroj na získavanie spätnej väzby o fungovaní mesta, posilňovania sociálnej súdržnosti a skvalitňovania procesov v mestách.

Do participatívnych procesov by mali byť zapájané aj menšiny, prináša to pozitíva

Podľa väčšiny miest a mimovládnych organizácií by do participatívnych procesov mali byť zapájané aj menšiny a zraniteľné skupiny. Vnímajú však, že najefektívnejším spôsobom je ich zapájanie cez odborné organizácie, ktoré sa týmto skupinám venujú. Jedným z rozšírených mýtov o participácii menšín a zraniteľných skupín je to, že ich zapojením do participatívnych procesov by došlo k ich zvýhodňovaniu na úkor väčšinovej populácie. Mestá aj mimovládne organizácie zapojené do dotazníkovej sondy si, naopak, myslia, že zapájanie menšín a zraniteľných skupín prináša skôr pozitíva – je to nástroj na zisťovanie skutočných potrieb rozmanitých skupín obyvateľstva. Takýmto spôsobom je možné dať hlas tým, čo ho v spoločnosti väčšinou nemajú. Zapájanie menšín vysiela dôležitý signál, že mesto si uvedomuje špecifické potreby rozmanitých skupín a chce im venovať pozornosť.

Mestá považujú možnosti participácie menšín u nich za dostatočné, mimovládne organizácie vidia na lokálnej úrovni výrazné obmedzenia

Takmer polovica zapojených miest považovala možnosti participácie, ktoré u nich majú menšiny a zraniteľné skupiny, za dostatočné, a ďalšia polovica uviedla, že majú aspoň nejaké možnosti.

Mimovládne organizácie to videli trochu odlišne, hoci ich názory sa týkali lokálnej úrovne vo všeobecnosti – polovica z nich si myslela, že menšiny a zraniteľné skupiny majú výrazne obmedzené možnosti participácie. V niektorých mestách teda môžu byť tieto možnosti viac rozvinuté, avšak vo všeobecnosti sú na lokálnej úrovni ešte pomerne obmedzené. Zároveň mestá môžu možnosti participácie vnímať ako dostatočné, pretože si neuvedomujú reálne bariéry, ktorým menšiny a zraniteľné skupiny v prístupe k participatívnym procesom čelia. To spolu s vnímanou dôležitosťou zapájania menšín a zraniteľných skupín do rozhodovania potvrdzuje, že tejto téme je potrebné venovať omnoho viac pozornosti, než je tomu teraz. Zapojené mestá zároveň vyjadrili potrebu intenzívnejšej podpory pre to, aby mohli menšiny a zraniteľné skupiny zapájať efektívnejšie. To naznačuje, že medzi samosprávami je záujem posilňovať participáciu rozmanitých skupín, avšak zatiaľ nemajú dostatok kapacít a znalostí na to, aby to robili. Mestá by uvítali najmä spoluprácu s organizáciami združujúcimi alebo pomáhajúcimi menšinám a zraniteľným skupinám, ale aj viac informácií o potrebách týchto skupín a lepšie odborné kapacity. Okrem toho by potrebovali tiež viac času na procesy tvorby politík a vzdelávanie o možnostiach šírenia informácií o participatívnych procesoch tak, aby boli prístupné aj pre menšiny a zraniteľné skupiny.

Posun dobrým smerom

Táto sonda samozrejme nie je reprezentatívnym ani vyčerpávajúcim výskumom, ktorého zistenia by bolo možné zovšeobecňovať. Naznačuje nám však, kam sa posúva uvažovanie a prax v oblasti zapájania menšín a zraniteľných skupín do rozhodovania a tvorby politík. Pozitívne vnímanie tejto témy na úrovni samospráv je veľmi dôležitým zistením, ktoré ukazuje, že mestá si uvedomujú rozmanitosť svojho obyvateľstva, špecifické potreby rôznych skupín a vnímajú aj potrebu na ne reagovať, čo je jeden z kľúčových krokov k vytváraniu súdržných spoločenstiev. Zároveň však sonda ukázala, že mestá v tejto oblasti potrebujú omnoho viac podpory a vzdelávania, aby mohli účinným spôsobom dávať hlas aj menšinám a zraniteľným skupinám.

Foto: Sincerely Media, www.unsplash.com

Tento text vznikol v rámci projektu HLAS PRE VŠETKÝCH – tréningový modul pre samosprávy na rozvoj participácie zraniteľných skupín, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.