Mladí a extrémizmus – zistenia z výskumu

Na prelome rokov 2021-2022 Centrum pre výskum etnicity a kultúry realizovalo výskum zameraný na to, ako mladí ľudia vnímajú extrémizmus a radikalizáciu, ale aj témy, ktoré s týmito javmi úzko súvisia. Výskum pozostával z dvoch častí – kvantitatívneho dotazníkového výskumu a fokusových skupín. Respondentmi kvantitatívneho výskumu bolo reprezentatívna vzorka 1005 mladých ľudí vo veku 16-25 rokov. Na základe prvých zistení z kvantitatívneho výskumu sme následne začiatkom roka 2022 realizovali sedem fokusových skupín s mladými ľuďmi z rôznych regiónov a prostredí na rôznych typoch stredných škôl.

Väčšia otvorenosť mladých ľudí voči rozmanitosti

Výskum preukázal viacero dôležitých skutočností, ktoré úzko súvisia s potenciálnym príklonom mladých ľudí k radikalizácii a extrémizmu. Jednou z nich je väčšia otvorenosť mladých ľudí voči kultúrnej, ale aj inej rozmanitosti, než je tomu vo všeobecnej populácii. Ukazuje sa, že témy, ktoré sú často výrazne prítomné vo verejnom diskurze a rámcované konzervatívne, napr. práva LGBTI osôb alebo rodová rovnosť, mladí ľudia vnímajú úplne inak – LGBTI ľudia by mali mať rovnaké práva ako ostatní obyvatelia a na rodovej rovnosti ešte ako krajina musíme výrazne popracovať. V tomto ohľade sú teda mladí ľudia výrazne liberálni.

Mladí ľudia podporujú demokraciu

Ďalšou dôležitou zložkou príklonu k extrémizmu je vnímanie demokracie. Náš výskum ukázal, že mladí ľudia skôr podporujú demokraciu než vládu tvrdej ruky. Demokraciu si najčastejšie spájali so slobodou, právom povedať svoj názor, s rozvojom práv menšín a rovnosti, a tiež s možnosťou kontrolovať a meniť vedenie krajiny a ekonomickým rozvojom.

Nedostatočný sociálny kapitál môže u mladých ľudí viesť k príklonu k extrémistickám ideám

Skúmali sme tiež súvislosť medzi sociálnym kapitálom a príklonom mladých ľudí k extrémizmu. Ak je totiž sociálny kapitál nízky, dochádza k narušeniu sociálnych väzieb a vzťahov, k fragmentácii spoločnosti, k radikalizácii jednotlivcov alebo celých skupín, k nedôvere v existujúce inštitúcie, k hľadaniu rôznych alternatív a k „braniu riešenia spoločenských problémov do vlastných rúk“. Výskum ukázal, že veľká časť mladých ľudí mala vo svojom okolí dostupné zdroje podpory v prípade, že by ju potrebovali. Významná časť však uviedla, že občas alebo častejšie sa dostávajú do situácie, kedy sa nemajú na koho obrátiť. Títo mladí ľudia zároveň menej dôverovali inštitúciám (škola, polícia) a formálnym formám pomoci. Mladí ľudia zároveň vnímali aj nedostatok spoločenského sociálneho kapitálu, teda možností dôverovať inštitúciám, či spoľahnúť sa, že určité hodnoty a pravidlá platia. Ak je sociálny kapitál nízky (oba jeho aspekty), mladí ľudia môžu byť zraniteľní, ak im niekto ponúkne jednoduché a lákavé riešenia problémov a zároveň aj pocit prijatia a akceptácie.

Nízka dôvera mladých ľudí v inštitúcie vedie k ich zraniteľnosti voči extrémistickým hnutiam

So sociálnym kapitálom a príklonom k extrémizmu úzko súvisí aj dôvera v inštitúcie. Ak sa mladí ľudia nemôžu spoľahnúť na fungovanie rôznych inštitúcií, nenachádzajú v nich oporu a nevidia ich ako dôležitých aktérov spoločenského života, môžu hľadať oporu pre svoje životné istoty v alternatívnych, resp. až extrémistických hnutiach či organizáciách. Výskum ukázal, že mladí ľudia potrebujú zo strany rôznych inštitúcií (napr. dostávať aj podporu v rôznom rozsahu a forme. Zážitok podpory zo strany najbližších inštitúcií má potenciálne veľký vplyv aj na to, ako sa mladí v živote cítia, a či dôverujú tomu, že sa môžu spoľahnúť na iných ľudí či inštitúcie. V tejto súvislosti sa ukázalo, že mladých ľudí trápi viacero problémov (napr. málo pracovných príležitostí, chudoba a málo možností trávenia voľného času, ale aj poškodzovanie životného prostredia). Zároveň mladí ľudia vnímajú, že mnohé problémy na lokálnej úrovni pritom podľa mladých ľudí nerieši žiadna autorita. To je veľmi dôležité zistenie z hľadiska zraniteľnosti mladých ľudí voči aktérom a hnutiam, ktoré môžu maž tendenciu „brať riešenia do vlastných rúk“.

Polícia nám podľa mladých ľudí nepomáha a nechráni nás

V téme príklonu k extrémizmu je veľmi významným aspektom aj vnímanie polície, pretože práve jej úlohou je udržiavanie poriadku v spoločnosti. Tretina mladých ľudí sa priklonila k názoru, že polícia nás nechráni a nepomáha nám. Respondenti fokusových skupín zdôrazňovali, že prístup polície k ľuďom závisí od individuálnych charakteristík jednotlivých policajtov. Dalo by sa teda povedať, že mladí ľudia mali pocit, že je možné dôverovať konkrétnym policajtom, avšak voči polícii ako celku boli skôr skeptickí. Jej hlavnú úlohu pritom vnímali inak, ako sa zvyčajne prezentuje. Podľa nich by úlohou polície nemalo byť len udržiavanie poriadku v spoločnosti, ale aj zabezpečovanie dobrého spolunažívania bez konfliktov.

Povedomie o tom, čo je extrémizmus, bolo silné len pri úplne zjavných prejavoch

Povedomie o tom, aké rôzne prejavy môže mať extrémizmus bolo pomerne silné, avšak najmä pri prejavoch, ktoré sú pomerne jednoznačné (nosenie nacistickej symboliky a pod.). Pochybnosti mali respondenti najmä vtedy, keď sa mali vyjadriť, či je prejavom extrémizmu aj činnosť polovojenských skupín, výroky o tom, že Židia ovládajú svet a o tom, že niektoré skupiny obyvateľov by nemali mať volebné právo. To všetko naznačuje pomerne nízku citlivosť na to, aké rôzne prejavy môže nadobúdať pravicový extrémizmu a akými rôznymi spôsobmi môže ohrozovať demokraciu.

Pri posudzovaní prejavov extrémizmu sa však ukázalo, že dôvera v tradičné spravodajské weby a sociálne siete Polície SR a negatívne vnímanie tzv. alternatívnych spravodajských webov znamená aj vyššiu citlivosť na prejavy extrémizmu a ich prísnejšie posudzovanie. Pozitívnym zistením je, že mladí ľudia skôr dôverujú tradičným zdrojom informácií a najviac dôverovali Polícii SR na sociálnych sieťach. Na druhej strane však viac než polovica mladých ľudí považovala tzv. alternatívne spravodajské weby za legitímny prejav slobody slova. Pre mladých ľudí je pomerne náročné rozlíšiť, ktorý zdroj informácií je dôveryhodný a musia do toho investovať pomerne veľa energie. Viacerí respondenti fokusových skupín preto rezignovali na konzumáciu spravodajských informácií, čo však nemožno vnímať ako konštruktívnu stratégiu. Navyše, rezignácia na snahu zorientovať sa v rozmanitých informáciách opäť zvyšuje riziko, že mladí podľahnú rôznym klamlivým informáciám a priklonia sa k extrémistickým názorom a postojom.

Foto: Papaioannou Kostas, unsplash.com

Výskum bol súčasťou projektu ‘Mechanizmus prevencie radikalizácie a extrémizmu – polícia a mladí spoločne’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.