Nová vláda, ktorá vznikla po voľbách v roku 2023, stihla za rok svojho pôsobenia zrealizovať mnoho krokov, ktoré postupne oslabujú demokraciu a právny štát. Robí napríklad výrazné zásahy v kultúre, oblasti spravodlivosti či v environmentálnych otázkach. Okrem týchto zásahov sa pustila aj do oslabovania občianskej spoločnosti.

Postupné oslabovanie mimovládnych organizácií ohrozuje sociálnu súdržnosť

Už koncom roka 2023 prišlo ministerstvo práce s návrhom, aby bolo financovanie rodičovského dôchodku zabezpečené z financií, ktoré pochádzajú z asignácie 2 % z dane. Tie môžu obyvatelia každoročne venovať občianskemu sektoru. Ľudia by sa tak mali rozhodnúť, či venujú 2 % zo svojich daní vlastným rodičom alebo mimovládnym neziskovým organizáciám. Už týmto krokom vláda prispela k oslabovaniu sociálnej súdržnosti, keďže postavila proti sebe voľbu podporovať vlastnú rodinu a organizácie občianskej spoločnosti.

Na tomto mieste stojí za zmienku, že minister práce Erik Tomáš zo strany HLAS – sociálna demokracia hovoril o tzv. ušľachtilých mimovládkach, ktorých financovanie bude zabezpečené prostredníctvom rôznych dotačných schém. Pod ušľachtilými mimovládkami myslel najmä tie, ktoré sa venujú poskytovaniu služieb na pomoc odkázaným ľuďom, seniorom, alebo podporujú športové aktivity.

Po výraznej kritike zo strany mimovládnych organizácií sa však podarilo tento návrh vlády zastaviť a asignácia 2 % ostala v nezmenenej podobe. Tlak na oslabovanie fungovania občianskeho sektora však neustal. Mnohé organizácie totiž nie sú financované len z dvoch percent, ale aj prostredníctvom rôznych grantov (často od zahraničných donorov), či z dotačných schém rôznych verejných inštitúcií.

Hneď vo februári 2024 však minister spravodlivosti nečakane zrušil výzvu na dotácie v oblasti ochrany ľudských práv, ktorá dlhodobo podporovala mnohé ľudsko-právne a menšinové organizácie. V máji 2024 zas prišla strana SNS s návrhom zákona, ktorý by zaviedol povinnosť, aby organizácie, ktoré majú zdroje zo zahraničia, museli tento fakt povinne uvádzať pri svojom názve a aj pri realizácii svojich aktivít. V prípade pochybenia by ich mohlo ministerstvo vnútra rozpustiť. O podobnom zákone v Maďarsku sa Európsky súdny dvor vyjadril, že je v rozpore s európskym právom, na čo poukazovali aj mnohé organizácie na Slovensku. Odborne sa tejto téme venovala najmä organizácia Via Iuris, ktorá vo svojej analýze konštatuje, že takýto návrh zákona výrazne zasahuje do práva všetkých ľudí na Slovensku slobodne sa združovať na ochranu svojich práv a záujmov, čo je v rozpore s ústavou, právom Európskej únie, ako aj s medzinárodnými ľudsko-právnymi štandardmi. Návrh zákona síce prešiel do druhého čítania, jeho schválenie sa však presunulo na jeseň 2024 a jeho budúcnosť je momentálne otázna.

Navrhované zmeny otvorili dôležitú tému užitočnosti občianskej spoločnosti

Tieto zmeny, ktoré vyvolali u odbornej verejnosti, ale aj medzi bežnými obyvateľmi a v médiách veľkú vlnu nevôle, poukazujú na to, ako súčasná vláda vníma úlohu občianskeho sektora. Vládni predstavitelia pakovane zdôrazňujú, že cieľom nie je oslabovať tých, ktorí prinášajú spoločnosti prospech. Myslia tým rôzne dobrovoľnícke organizácie, združenia rodičov, športové kluby či organizácie, ktoré poskytujú obyvateľom rôzne služby, na ktoré štát nestačí. Tieto organizácie sú skutočne kľúčovým pilierom fungovania rôznych komunít v mestách a obciach, a pomáhajú obyvateľstvu v ich každodenných problémoch. Lenže, mnohí politici podprahovo či úplne otvorene hovoria o tom, že nie všetky mimovládne organizácie sú takto ušľachtilé či prospešné. A tým myslia najmä tie, ktoré obhajujú práva rôznych skupín, kritizujú štát za nečinnosť, či presadzujú transparentnosť, spravodlivosť a ochranu obyvateľstva. Takéto organizácie sú však úplne rovnakým pilierom občianskej spoločnosti, pretože dohliadajú na konanie verejných orgánov, prispievajú k diskusii o fungovaní spoločnosti, rozvoji a smerovaní krajiny a sú jedným z kľúčových aktérov zmien v spoločnosti.

Aj menšinové organizácie sú ušľachtilé

Medzi takéto organizácie patria aj tie, ktoré sa venujú menšinovým právam a podporujú začleňovanie rôznych skupín do spoločnosti. Menšiny sú dlhodobo vyčleňované na okraj – ľudia z menšín sú vnímaní ako obyvatelia druhej kategórie. Stále tu totiž pretrváva etnocentrické vnímanie Slovenska ako „krajiny Slovákov“. Štát kontinuálne zlyháva v podpore rôznych menšinových skupín a menšinových práv, a práve mnohé občianske organizácie pomáhajú tieto zlyhania kompenzovať.

Navrhované zmeny, ak by boli postupne prijímané tak, ako ich vláda predstavuje a ako o nich verejne hovorí, by výrazne oslabili aj fungovanie týchto združení.

Na Slovensku pôsobí množstvo organizácií, ktoré podporujú práva Rómov – napríklad eduRoma, ktorá presadzuje práva rómskych detí na vzdelávanie, Rómske advokačné a výskumné stredisko, ktoré sa venuje celkovej ochrane práv Rómov, či Poradňa pre občianske a ľudské práva, ktorej misiou je ochrana ľudských práv menšín. Zároveň je tu množstvo regionálnych rómskych kultúrnych či iných organizácií, ktoré pomáhajú Rómom zlepšovať ich sociálnu situáciu či napríklad rozvíjať kultúru. Veľmi podobne je to aj s mnohými ďalšími organizáciami, ktoré zastupujú maďarskú, rusínsku či iné menšiny na Slovensku.

Čoraz viditeľnejšie a aktívnejšie sú aj mimovládne organizácie, ktoré podporujú tzv. nové menšiny – cudzincov a cudzinky, ktorí našli na Slovensku svoj domov. Jednou z nich je napríklad Mareena, ktorá realizuje množstvo zaujímavých a dôležitých komunitných aktivít a zbližuje tak väčšinové obyvateľstvo s ľuďmi, ktorí prišli z iných krajín. Liga za ľudské práva zas poskytuje dôležité právne poradenstvo cudzincom a utečencom prichádzajúcim na Slovensko. Táto organizácia realizuje aj mnohé advokačné aktivity na zlepšenie právneho a sociálneho postavenia cudzincov a cudziniek na Slovensku. Človek v ohrození sa venuje podpore Rómov aj cudzincov a cudziniek.

V poslednom období sú čoraz aktívnejšie aj organizácie reprezentujúce samotné komunity cudzincov a cudziniek. Aktívna je napríklad organizácia Vietnamské korene, ktorá sa venuje rozvoju vietnamskej komunity na Slovensku. Po vypuknutí vojny v Ukrajine a príchode desaťtisícov ľudí z Ukrajiny na Slovensko začali vznikať aj mnohé ukrajinské formálne či neformálne organizácie. Tie pomáhajú ľuďom z Ukrajiny nájsť na Slovensku dôstojný domov alebo aspoň preklenúť obdobie, kým sa budú môcť po vojne vrátiť do svojej krajiny. O ich aktivitách napríklad hovorí aj Anna Shvachka, s ktorou prinášame rozhovor v tomto čísle Menšinovej politiky na Slovensku.

Menšinové organizácie prispievajú k podpore rozmanitosti a súdržnosti

Všetky spomínané organizácie, ale aj desiatky ďalších, sú kľúčovými aktérmi občianskej spoločnosti. Slovensko je kultúrne veľmi rozmanitá krajina a činnosť týchto organizácií pomáha túto rozmanitosť rozvíjať. Väčšinovej spoločnosti zas umožňuje ju spoznávať. Vďaka nim sú aj rôzne menšinové skupiny na Slovensku viditeľnejšie a majú v nej hlas. Vďaka takýmto organizáciám vieme o špecifickej situácii menšín v našej krajine, môžeme vnímať a odstraňovať mnohé bariéry, ktorým tieto skupiny na Slovensku čelia. Mnohé z týchto organizácií ochraňujú menšinové práva, čím prispievajú k celkovej ochrane ľudských práv na Slovensku. Posilňujú demokratické procesy, pretože zviditeľňujú rôzne skupiny, presadzujú ich participáciu na rozhodovacích procesoch. Zároveň umožňujú kultúrny a spoločenský rozvoj týchto skupín, a tým aj celej spoločnosti. Posilňujú sociálnu súdržnosť a vzťahy medzi rozmanitými komunitami.

Oslabovaním občianskej spoločnosti ako celku môže dôjsť aj k výraznému oslabovaniu ochrany práv menšín, ktorému už aj tak dlhodobo nevenujeme ako krajina dostatočnú pozornosť.

Foto: Kayle Kaupanger, www.unsplash.com