Nultý akčný plán vzbudzuje veľké očakávania

Európska komisia vedie proti Slovenskej republike konanie za nadmerné zaraďovanie rómskych detí do špeciálneho prúdu vzdelávania a ich praktické segregovanie v bežných základných školách.¹ Počas roka 2020 ministerstvo školstva podniklo viaceré kroky smerom k zavádzaniu inkluzívneho vzdelávania, o ktorých sme písali aj v prvom obnovenom vydaní Menšinovej politiky na Slovensku.² Výrazným posunom v prístupe ministerstva je, že vôbec otvorene priznalo problém a nastúpilo cestu na jeho riešenie. Tento posun bol daný najmä zmenou vlády po parlamentných voľbách na jar 2020, ale aj tým, že tlak na riešenie, teda zabezpečenie rovného prístupu k vzdelávaniu pre všetky deti, sa zo strany Európskej komisie stupňuje.

Ďalším krokom na ceste k zlepšeniu vzdelávania nielen rómskych detí, ale aj detí so zdravotným postihnutím či iným znevýhodnením, je predstavenie Nultého akčného plánu stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní na rok 2021³, ktorý ministerstvo školstva zverejnilo koncom novembra.⁴

Nultý akčný plán uvádza konkrétne opatrenia rozdelené do piatich základných oblastí a priradené k cieľom, ktorých naplnenie sledujú. Ku každému opatreniu je stanovený indikátor plnenia a vysvetlenie, aký dopad dané opatrenie bude mať. Nájdeme tu tiež gestora každého opatrenia a v neposlednom rade aj informáciu, či si dané opatrenie vyžiada aj finančné prostriedky na jeho realizáciu.

Hlavnými piliermi sú desegregácia a inklúzia

V prvej oblasti nazvanej Desegregácia vzdelávacieho systému nájdeme návrh na viaceré legislatívne zmeny. Ministerstvo navrhuje zavedenie pojmov segregácia a inklúzia do školského zákona, zakotvenie zákazu segregácie pri tvorbe školských obvodov, prenesenie zriaďovateľských kompetencií v oblasti školstva z okresných úradov ministerstva vnútra na úrady ministerstva školstva. Dôležité je aj zavedenie systému monitorovania segregácie vo vzdelávaní a vytvorenie dotačnej schémy pre obce zo zdrojov EŠIF⁵ na realizáciu desegregačných aktivít.

Ďalšou oblasťou, ktorú nultý akčný plán rieši, je Inklúzia v ranom a predškolskom veku (0-7 rokov). Tu si dokument kladie za cieľ úspešnú implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania a zabezpečenie odbornej starostlivosti pre deti v ranom veku. Konkrétnymi návrhmi formulovanými pre túto oblasť sú napríklad opatrenia, ktoré majú profesionalizovať ranú starostlivosť pre deti do 3 rokov, návrhy na zlepšenie dostupnosti predprimárneho vzdelávania (napr. dotačný systém na dopravu do materských a základných škôl, debarierizácia materských škôl, posilnenie personálnych kapacít pre inklúziu), a tiež legislatívne zmeny ako ustanovenie školských obvodov pre materské školy a určenie spádovej materskej školy pre každé dieťa. Ministerstvo navrhuje aj stanovenie pravidiel pre zaraďovanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) do materských škôl a ponechanie prípravných ročníkov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Pre oblasť Inklúzia žiakov a žiačok v základných školách a stredných školách stanovuje nultý akčný plán opatrenia, ktorých cieľom je zaviesť nárokovateľné podporné opatrenia pre žiakov, ktoré by zároveň odrážali ich individuálne potreby. Mala by sa zlepšiť dostupnosť dokončenia nižšieho stredného vzdelania. Zároveň by mal byť systém štipendií pre študentov stredných škôl nastavený adresnejšie tak, aby zvýšil motiváciu študovať na strednej škole. Dokument predpokladá aj zlepšenie podpory žiakov, ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk tým, že posilní vyučovanie slovenčiny ako druhého/cudzieho jazyka. Zjednotiť by sa mal nástroj na posudzovanie úrovne dosiahnutého vzdelania na úrovni ISCED 1 a ISCED 2.

Zlepšiť sa má aj metodická a personálna podpora

Najviac opatrení formuluje akčný plán v oblasti Podporné a personálne podmienky inklúzie. Navrhuje dôležité legislatívne zmeny ako sprístupnenie nižšieho stredného vzdelania (ISCED 2) žiakom s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, zavedenie inklúzie ako jedného z princípov výchovy a vzdelávania, definovanie individuálneho vzdelávacieho programu a ďalších podporných opatrení. Metodicky plánuje nultý akčný plán zlepšiť podmienky pre inklúziu napríklad prijatím Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní na roky 2021 – 2027 a realizáciou pilotného projektu transformácie konkrétnej špeciálnej základnej školy na bežnú základná školu. Zlepšiť by sa tiež mala dostupnosť pomocného personálu na školách (pomocných vychovávateľov, pedagogických asistentov), a to jednak niektorými legislatívnymi zmenami, ale aj stanovením presných kritérií na prideľovanie finančných prostriedkov školám určených na pedagogických asistentov. Veľmi dôležitý je aj návrh transformácie prípravy budúcich učiteľov smerom k inkluzívnemu vzdelávaniu.

V poslednej oblasti nazvanej Špeciálno-pedagogická podpora vo vzdelávaní a poradenstve nultý akčný plán formuluje len jedno opatrenie, avšak o to rozsiahlejšie, pretože navrhuje vypracovanie podrobnej reformy siete, kompetencií a financovania poradenských zariadení, špeciálnych škôl a špeciálnych výchovných zariadení tak, aby bola zabezpečená individuálna podpora detí na školách.

Akčný plán predbehol stratégiu inkluzívneho prístupu

Nultému akčnému plánu možno vytknúť viacero vecí, napríklad to, že predbehol prijatie stratégie inkluzívneho prístupu, ku ktorej sa viaže a ktorej vypracovanie je formulované ako jedna z jeho úloh. Keďže stratégia inkluzívneho prístupu má byť vypracovaná ešte len počas roka 2021, nie sú jasné celkové ciele, ku ktorých naplneniu má realizácia opatrení formulovaných nultým akčným plánom prispieť.

Na druhej strane je prístup ministerstva školstva pochopiteľný, ak už ďalej nechce strácať čas a chce začať aspoň s opatreniami, o ktorých je roky známe, že ich je potrebné realizovať a nevyžadujú si ani enormné finančné náklady. Potrebná je len zmena optiky, revízia metodických usmernení či drobné zmeny legislatívy (napríklad vytváranie školských obvodov tak, aby nesegregovali rómske deti, resp. deti zo sociálne znevýhodneného prostredia).

Niektoré opatrenia sú formulované veľmi konkrétne a je zjavný aj ich pozitívny dopad, niektoré sú pomerne všeobecné a ich podoba nejasná. Veľmi dôležitým a veľmi konkrétnym opatrením je napríklad sprístupnenie možnosti vzdelávania na stredných školách (úroveň ISCED 2) mladým ľuďom s ľahším stupňom mentálneho postihnutia, pretože doteraz sa mohli títo mladí ľudia napriek akejkoľvek snahe a osobnému progresu vzdelávať len na špeciálnych stredných školách, čo je výraznou systémovou bariérou v prístupe ku vzdelaniu, ale najmä na trh práce.

Školy tiež určite uvítajú stanovenie kritérií pre prideľovanie finančných prostriedkov určených na pedagogických asistentov, keďže doteraz bol tento systém nejasný a školy nevedeli, podľa akého kľúča sa finančné prostriedky prideľujú. Výrazne menej konkrétne sú viaceré opatrenia, napríklad definovanie podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní v legislatíve alebo reforma poradenských zariadení, špeciálnych škôl a špeciálnych výchovných zariadení. Keďže k nultému akčnému plánu nie je pripojený žiaden vysvetľujúci alebo doplňujúci text, nevieme presnejšie, akú predstavu autori dokumentu o týchto opatreniach majú.

Keďže ide o akčný plán pre rok 2021, na mieste je tiež otázka, či dokument nemohol naformulovať aj opatrenia, ktoré by zmiernili dopad pandémie koronavírusu na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, deti so špecifickými vzdelávacími potrebami a tie deti, ktoré nemajú prístup k online vzdelávaniu.⁶ Prechod na dištančnú formu vzdelávania ešte viac zvýraznil nerovnosť prístupu detí ku vzdelávaniu, ktorá sa odvíja od socio-ekonomického zázemia rodiny. Očakáva sa, že dopad pandémie na vzdelávanie spomínaných kategórií detí bude výrazne negatívny a krízová situácia bude pravdepodobne dobiehať ešte celý ďalší rok.

Napriek drobným nedostatkom možno hodnotiť nultý akčný plán ako krok vpred smerom k presadeniu inkluzívneho vzdelávania na školách. Zároveň je dôležité, že formuluje opatrenia aj pre oblasť ranej starostlivosti a predprimárneho vzdelávania, pretože začať s inkluzívnym vzdelávaním až na základných školách by určite nebolo postačujúce. Nultý akčný plán zároveň vzbudzuje veľké očakávania od celkovej reformy špeciálneho školstva a poradenských zariadení, ktoré si iste vyžiadajú nemalé nasadenie tvorcov politík a dlhší čas na realizáciu než je časový rámec nultého akčného plánu. Z tohto dôvodu bude kľúčové, ako sa s touto témou popasuje plánovaná stratégia inkluzívneho prístupu.

Literatúra

Európska komisia (2019), ʻOctober infringements package: key decisionsʼ, 10. Októbra 2019, dostupné na: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/INF_19_5950
Chudžíková, A.H. (2020), ´Dlhoočakávaná zmena – ministerstvo priznáva problém segregácie rómskych detí a podniká kroky na zmenu situácie´, Menšinová politika na Slovensku, 1/2020, dostupné na: https://mensinovapolitika.eu/dlho-ocakavana-zmena-ministerstvo-skolstva-priznava-problem-segregacie-romskych-deti-a-podnika-kroky-na-zmenu-situacie/
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (2020), Nultý akčný plán Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní, dostupné na: https://www.minedu.sk/nulty-akcny-plan-strategie-inkluzivneho-pristupu-vo-vychove-a-vzdelavani-na-rok-2021/
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (2020), ʻNultý akčný plán je prvotným východiskom pre urýchlené naštartovanie funkčných zmien k zvýšeniu inkluzívnosti vo vzdelávaníʼ, 24. november 2020, dostupné na: https://www.minedu.sk/nulty-akcny-plan-je-prvotnym-vychodiskom-pre-urychlene-nastartovanie-funkcnych-zmien-k-zvyseniu-inkluzivnosti-vo-vzdelavani/
Európske investičné a štrukturálne fondy.
Inštitút vzdelávacej politiky (2020), Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách o priebehu o priebehu dištančnej výučby v školskom roku 2019/2020, dostupné na: https://www.minedu.sk/komentar-022020-hlavne-zistenia-z-dotaznikoveho-prieskumu-v-zakladnych-a-strednych-skolach-o-priebehu-distancnej-vyucby-v-skolskom-roku-20192020/; Inštitút vzdelávacej politiky (2020), Ako v čase krízy zabezpečiť prístup k vzdelávaniu pre všetky deti, dostupné na: https://www.minedu.sk/data/att/16113.pdf