Pandémia poukázala na systémové nedostatky a dôležitosť koordinácie pri riešení situácie Rómov

Pandémia koronavírusu na Slovensku nás zastihla nepripravených v rôznych oblastiach. Ukázala nám, v akom stave je naše zdravotníctvo, školstvo alebo sociálna politika, ale na druhej strane aj to, ako vieme byť solidárni, či ľudskí. Videli sme silné a slabé stránky všetkých oblastí nášho spoločenského, ale aj osobného života. To, ako sa pandémia a opatrenia, ktoré priniesla dotkli jednotlivých menšín a ohrozených skupín, sme v Centre pre výskum etnicity a kultúry monitorovali a vyhodnocovali, napríklad pravidelnými mesačnými analýzami dopadu pandémie na menšiny pre Európsku agentúru pre základné práva (FRA).1

Po prvých správach o stúpajúcom počte pozitívne testovaných na koronavírus na Slovensku zaznievali hlasy, aby sme dôsledne brali na zreteľ a ochránili najmä tých najohrozenejších a najzraniteľnejších. Pri marginalizovaných rómskych komunitách tieto podnety, návrhy, či varovania prichádzali najmä od mimovládnych organizácií, ale aj od vtedajšieho splnomocnenca pre rómske komunity Ábela Ravasza. Zo strany jeho úradu boli navrhnuté konkrétne opatrenia, ktoré mali pomôcť v ochrane zdravia ľudí z marginalizovaných rómskych komunít (MRK).2 Koncom marca 2020 vyšla aj Výzva zástupcov a zástupkýň občianskej spoločnosti k vláde Slovenskej republiky, kde autori a autorky vyjadrili potrebu byť na prípadnú krízu pripravení. Upozorňovali na zlé životné podmienky a zdravotný stav ľudí žijúcich v MRK, riziko geometrického nárastu počtu nakazených v týchto lokalitách a zároveň apelovali na vládu, aby téme venovala patričnú pozornosť, vytvorila krízový plán, zaviedla prioritné testovanie a prizvala iniciatívy, ktoré už v týchto komunitách dlhodobo pôsobia.3

Problematická karantenizácia osád

Plán riešenia ochorenia COVID-19 v marginalizovaných rómskych komunitách4 bol schválený začiatkom apríla, kedy na Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity čerstvo nastúpila nová splnomocnenkyňa Andrea Bučková (pozri aj rozhovor s novou splnomocnenkyňou v tejto Menšinovej politike). Tento plán obsahoval okrem iného základné informácie, popis postupov v testovaní, postup pri riešení situácie osôb so známym výsledkom laboratórneho vyšetrenia a pravidlá karantény v zariadeniach alebo prípadné postupy karantenizovania konkrétnej oblasti. Následne sa začalo testovať vo vytypovaných lokalitách s prítomnosťou MRK. Po pribúdajúcich pozitívnych testoch bola v niektorých lokalitách štátom nariadená úplná karanténa.

Po zavedení celkovej karantény v prvých osadách sa ozvali kritické hlasy z rómskych organizácií, mimovládnych organizácií pracujúcich v týchto lokalitách a od iných aktérov. Komunikovaná bola hlavne obava zo zvýšenia negatívnych nálad v spoločnosti smerom k marginalizovaným skupinám, taktiež prízvukovali nevhodnosť prítomnosti armády SR. Mimovládne organizácie vyzývali vládu SR k bezodkladnému odstráneniu diskriminačných opatrení voči rómskym marginalizovaným komunitám. Rovnako zdôrazňovali, že konanie, ktoré významným spôsobom obmedzuje voľný pohyb a slobody občanov, je v rozpore s deklarovaním rovného zaobchádzania s ľuďmi z marginalizovaných komunít.5

Amnesty International v Otvorenom liste Rade Európy uviedla, že vláda „zacielila na rómske osady špecifické opatrenia vrátane povinnej hromadnej karantény, aké nezaviedli voči žiadnym iným skupinám obyvateľstva. Vyvolali tým otázky o súlade takejto praxe s požiadavkou na rovnaké zaobchádzanie podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Smernice EÚ o rasovej rovnosti.”6

V inom vyhlásení Amnesty International uviedla, že v súvislosti s karanténou v osadách môže ísť o porušenie ľudských práv, pokiaľ vláda nepreukáže, že opatrenia sú v súlade so zákonom, a upozornila na nezabezpečenie dostatočného zásobovania potravinami a zdravotníckym materiálom. Amnesty International kritizovala aj silové vymáhanie karantény prostredníctvom policajných zložiek a armády: „Prítomnosť ozbrojených vojenských hliadok okolo sídiel uzavretých do karantény sa javí ako zastrašujúca a vyvoláva otázky o adekvátnosti ich nasadenia pri zavádzaní opatrení na ochranu verejného zdravia”.7 Ďalšia ich správa o postupoch počas pandémie koronavírusu uviedla nasledovné: „Mnohé opatrenia voči Rómom a Rómkam prispeli k ich ďalšej stigmatizácii a predsudkom, zostávajú aj pochybnosti o tom, či karanténne mestečká spĺňali požiadavky Svetovej zdravotníckej organizácie. V neposlednom rade máme aj viaceré závažné sťažnosti o použití nezákonnej sily zo strany polície.“8

Všetky uvedené iniciatívy, vyhlásenia, odporúčania, návrhy riešení a opatrení či kritika sú dôležitou správou o postupoch, opatreniach a udalostiach v krízovej situácii. Zároveň môžu byť akýmsi návodom, či podnetom, ako zmeniť nastavenie, prípravu a implementáciu jednotlivých opatrení v budúcnosti.

Nedostatočná koordinácia relevantných aktérov

Po vypuknutí pandémie koronavírusu boli obce a samosprávy odkázané skôr na svoj vlastný manažment a krízovú improvizáciu. Sami koordinovali a pripravovali opatrenia na zmiernenie dôsledkov. To sa napríklad v Gelnici, kde bola uzatvorená celá osada, ukázalo ako nie úplne šťastné riešenie, ktoré však vychádzalo z toho, že neboli zo strany štátu poskytnuté iné opatrenia alebo pomoc.9 Komunitné centrá, terénni sociálni pracovníci a pracovníčky, miestne občianske hliadky, učitelia a učiteľky a neziskové organizácie pôsobiace v oblastiach zareagovali pomerne rýchlo a koordinovali vlastnými silami jednotlivé opatrenia a procesy smerujúce k ochrane zdravia a akútnej pomoci v zasiahnutých a ohrozených oblastiach.

Do budúcnosti bude potrebné vytvoriť plán spolupráce všetkých doteraz zapojených aktérov, nevynímajúc aktérov z ohrozený komunít. Je potrebné sa podrobne pozrieť na to, čo fungovalo a na to, čo sa môže zlepšiť a z čoho sa treba poučiť. Ďalšia prípadná vlna pandémie vyžaduje mať pripravený vylepšený plán, pričom jednotlivé opatrenia by mali byť revidované vzhľadom na ich fungovanie či zlyhanie počas prvej vlny pandémie. Odborných odporúčaní a zozbieraných dát je dostatok na to, aby úplne nový, či revidovaný plán pri riešení krízovej situácie v MRK pomohol zvládnuť situáciu bez podozrenia na porušovanie ľudských práv, či neprimeraných zásahov represívnych zložiek.

Pri jeho vytváraní by mala byť braná do úvahy závažná, núdzová a jedinečná situácia, v ktorej sa predchádzajúce opatrenia realizovali. Mali by sa brať do úvahy odporúčania, kritika a návrhy ľudí, ktorí stáli v prvej línii, a taktiež ľudí, ktorí boli na druhej strane karanténnej pásky a žili v strachu a obavách o vlastné zdravie a budúcnosť.

Stigmatizácia Rómov opäť spôsobila napätie

Narastajúci počet pozitívnych prípadov v osadách, karanténa jednotlivých oblastí, ale aj meniace sa opatrenia priniesli aj veľa negatívnych reakcií práve na adresu rómskej komunity. Predsudky, strach a negatívny postoj voči Rómom a Rómkam počas koronakrízy ešte viac eskalovali. Počúvali a čítali sme o tom, ako Rómovia a Rómky v osadách s nariadenou karanténou dostávajú jedlo a alkohol zdarma, boli často považovaní za šíriteľov či prenášačov nákazy, alebo jednoducho tých, čo si za to môžu sami.

Uvoľnením nariadenej karantény v osadách sa nič neskončilo. Už teraz vieme pomenovať dôsledky a dopady, ktoré priniesla, alebo ešte len prinesie pandémia koronavírusu. Opätovná stigmatizácia, či ďalšie zhoršenie vzťahov medzi majoritou a minoritou, zvýšenie už tak alarmujúcej nezamestnanosti, strata príjmu u ľudí, ktorí chodili za prácou do zahraničia, nedostatočné vzdelávanie detí počas pandémie, či ešte citeľnejšia segregácia môže vyvolať ďalšie vlny nepriaznivých životných situácií.

Ochrana verejného zdravia musí byť prioritou, o to viac v marginalizovaných rómskych komunitách, kde je známe, že zdravie ich obyvateľov je na tom oveľa horšie ako zdravie väčšinovej populácie. Je ale tak isto nevyhnutné, aby boli prijímané nástroje a opatrenia na zmiernenie dopadov koronakrízy, práve pri zraniteľných skupinách a v oblastiach, kde kríza neprišla s príchodom pandémie ale bola tam v určitom rozsahu už pred ňou.

POUŽITÉ ZDROJE:

1. FRA (European Union Agency for Fundamental Rights) (2020), Coronavirus COVID-19 outbreak in the EU Fundamental Rights Implications, dostupné na: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/slovakia-report-covid-19-april-2020_en.pdf
   FRA (European Union Agency for Fundamental Rights) (2020), Coronavirus COVID-19 outbreak in the EU Fundamental Rights Implications, dostupné na: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/sk_report_on_coronavirus_pandemic-_may_2020.pdf
   FRA (European Union Agency for Fundamental Rights) (2020), Coronavirus COVID-19 outbreak in the EU Fundamental Rights Implications, dostupné na: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/sk_report_on_coronavirus_pandemic_june_2020.pdf
   FRA (European Union Agency for Fundamental Rights) (2020), Coronavirus COVID-19 outbreak in the EU Fundamental Rights Implications, dostupné na: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/sk_report_on_coronavirus_pandemic_july_2020.pdf
2. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (2020), ´Odporúčanie karanténnych opatrení pre marginalizované rómske komunity´, dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/galerie/korona_2020/covid-19-usmernenia.pdf
3. Kosová, I. (2020), ´Musíme chrániť aj ľudí v osadách. Výzva zástupcov a zástupkýň občianskej spoločnosti k vláde Slovenskej republiky´, SME Komentáre, 23. marec 2020, dostupné na: https://komentare.sme.sk/c/22365845/musime-chranit-aj-ludi-v-osadach.html
4. Vláda SR (2020), ´Plán riešenia ochorenia Covid-19 v marginalizovaných rómskych komunitách´, 2. apríl 2020, dostupné na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24697/1
5. Korzár Spiš SME (2020), ´ Rómske organizácie kritizujú spôsob testovania v osadách´, 9. apríl 2020, dostupné na: https://spis.korzar.sme.sk/c/22380127/romske-organizacie-kritizuju-sposob-testovania-v-osadach.html
6. Amnesty International, ʻOtvorený list Rade Európy: Karantény rómskych osád v Bulharsku a na Slovensku si vyžadujú naliehavú pozornosť´, 20. máj 2020, dostupné na: https://www.amnesty.sk/otvoreny-list-rade-europy-karanteny-romskych-osad-v-bulharsku-a-na-slovensku-si-vyzaduju-naliehavu-pozornost/
7. Amnesty International, ʻStigmatizujúca karanténa rómskych komunít na Slovensku a v Bulharsku´, 20 apríl 2020, dostupné na: https://www.amnesty.sk/stigmatizujuca-karantena-romskych-komunit-na-slovensku-a-v-bulharsku/
8. Amnesty International, ʻProtipandemické opatrenia v Európe odhalili rasové predsudky v policajných štruktúrach a diskrimináciu´, 24. jún 2020, dostupné na: https://www.amnesty.sk/protipandemicke%e2%80%afkarantenne-opatrenia-v-europe-odhalili-rasove-predsudky-v-policajnych-strukturach-a-diskriminaciu/
9. Šimoňáková, M. (2020), ´Osada Háj v Gelnici ostáva opáskovaná a v karanténe´, Korzár Spiš, 31. marec 2020, dostupné na: https://spis.korzar.sme.sk/c/22372934/osada-haj-v-gelnici-ostava-opaskovana-a-v-karantene.html

Michaela Píšová pôsobí v CVEKu od roku 2018. Vyštudovala aplikovanú sociálnu prácu v Nitre. Pôsobila v oblasti sociálnych služieb a sociálnej integrácie, venovala sa priamej práci s klientmi a vzdelávaniu. V CVEKu sa venuje najmä témam sociálnej inklúzie a vzdelávania.