Pár poznámok k novej Koncepcii boja proti radikalizácii a extrémizmu

V januári 2021 schválila vláda SR nový koncepčný dokument pre oblasť boja proti xenofóbii, rasizmu a extrémizmu pod názvom Koncepcia boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024. Nová koncepcia vznikla v gescii Ministerstva vnútra SR a reflektuje na súčasný vývoj a odbornú diskusiu, ktorá v rámci jej prípravy prebehla aj vo Výbore pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, ktorý je jedným z výborov Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Východiská koncepcie

Autori koncepcie vidia problém extrémizmu nielen v činnosti rôznych extrémistických skupín a ich aktivít, ale správne tiež pomenúvajú, že hrozba extrémizmu spočíva predovšetkým v jeho snahe postupnými krokmi oklieštiť a odstrániť demokratické inštitúcie a demokratické usporiadanie spoločnosti. (1) Keďže rôzne extrémistické skupiny v konečnom dôsledku sledujú nastolenie totalitného zriadenia, odpoveď štátu musí byť primeraná tejto hrozbe. Cieľom teda musí byť najmä ochrana demokracie.

V porovnaní s predchádzajúcim koncepčným dokumentom možno vidieť určitý posun v zadefinovaní okruhu oblastí a politík, ktorými chce štát reagovať na problém extrémizmu. Koncepcia reflektuje, že v spoločnosti nie sú prítomné len určité extrémistické skupiny, ktoré presadzujú svoju agendu, ale že postupne dochádza k radikalizácii rôznych oblastí spoločenského života, čo je jav omnoho širší a dotýka sa celej spoločnosti.

Radikalizácia je v koncepcii chápaná ako postupné presadzovanie a etablovanie sa extrémistických názorov vo verejnej diskusii. Koncepcia zároveň upozorňuje, že dochádza k čoraz väčšej akceptácii rôznych prvkov extrémistickej ideológie. (2) Nenávistné prejavy sú prezentované a posilňované v online prostredí, najmä prostredníctvom sociálnych sietí, avšak postupne sa prenášajú aj do života mimo virtuálneho priestoru a sú manifestované prostredníctvom nenávistných prejavov a podpory extrémizmu.

Koncepcia teda okrem represie extrémistických trestných činov, obsahuje aj opatrenia zamerané na oblasť prevencie, a to presadzovaním univerzálnych hodnôt a potláčaním stereotypov a predsudkov. Zameriava sa tiež na oblasť deradikalizácie a sociálnej integrácie prostredníctvom aktivít zameraných na ľudí, ktorí sú prívržencami extrémistických názorov alebo u ktorých je riziko radikalizácie vysoké.

Konkrétne plánované aktivity

Konkrétne úlohy sú v Koncepcii rozdelené do štyroch okruhov – ochrana demokracie, posilňovanie demokratickej kultúry, obnova dôvery v inštitúcie a podpora deradikalizácie, spoločenskej integrácie a sociálnej prevencie.

V prvej časti zameranej na ochranu demokracie sú zaradené úlohy ako napríklad vyhodnotenie aplikácie príslušných ustanovení trestného zákona a trestného poriadku, analýza príslušnej legislatívy, ale aj monitorovanie porušovania ľudských práv, včasná identifikácia prejavov extrémizmu, a tiež pravidelné mapovanie postojov verejnosti v oblasti extrémizmu a nenávistných prejavov. V tejto časti nájdeme aj konkrétnu úlohu zameranú na zvýšenie kapacít prezídia policajného zboru, a to konkrétne analytických kapacít, ktoré by sa mali zamerať na zber, centralizáciu, triedenie a vyhodnocovanie  informácií v oblasti boja proti extrémizmu. Sú tu tiež zaradené viaceré úlohy, ktorých vykonávateľom má byť Slovenská informačná služba, pričom ide najmä o jej pôsobnosť v monitorovaní extrémistickej činnosti jednotlivcov a skupín a spracúvaní a vyhodnocovaní týchto informácií.  

Dôvera v inštitúcie, demokratická kultúra a zvyšovanie informovanosti mladých sú kľúčovými úlohami koncepcie

Posilňovanie demokratickej kultúry by mali podporovať úlohy, ktoré zahŕňajú napríklad posilnenie spolupráce odborníkov na úrovni okresných úradov. V rámci tejto úlohy by mali byť vytvorené skupiny odborníkov z rôznych sektorov, ktorí by mali monitorovať situáciu v oblasti radikalizácie a extrémizmu na lokálnej úrovni.

Za dôležité možno považovať aj úlohy zamerané na zvyšovanie informovanosti a vzdelávanie, napríklad o problematike azylu a migrácie, radikalizácii v prostredí internetu a pod. Ďalšie úlohy sa zameriavajú na oblasť šírenia nenávisti a extrémizmu medzi mladými ľuďmi prostredníctvom internetu. V koncepcii sa konkrétne uvádza, že treba vytvoriť strategické dokumenty zamerané na riešenie tejto problematiky, zrealizovať informačné kampane, aktivity na ochranu detí a mladých pred nenávistným obsahom. Je tu tiež zaradená úloha na posilnenie vzdelávania proti extrémizmu na školách, vzdelávanie špecifických skupín o problematike radikalizácie a extrémizmu, napríklad príslušníkov polície, ozbrojených síl a učiteľov. Koncepcia si kladie za cieľ prispieť k obnoveniu dôvery v inštitúcie, a to najmä zvyšovaním vzdelanostnej kapacity a poskytovaním informácií o problematike radikalizácie a extrémizmu pracovníkom rôznych verejných inštitúcií – napr. zamestnancom úradov práce, inšpekcie práce, odborníkom pracujúcim s mládežou, príslušníkom SIS, pedagogickým a odborným zamestnancom škôl, kultúrno-osvetovým pracovníkom. Problematika vzdelávania a prevencie rôznych profesijných skupín  by mala byť zaradená  do rozličných dotačných schém verejných inštitúcií s cieľom predchádzať opakovaniu extrémistických trestných činov a trestných činov z nenávisti a chrániť obete trestných činov.

V poslednej časti koncepcie zameranej na sociálnu prevenciu, deradikalizáciu a spoločenskú integráciu sú zaradené úlohy zamerané na zavedenie programov, ktoré by pomohli včas identifikovať jednotlivcov s vysokým rizikom radikalizácie a následne intervenčných aktivít zameraných proti ich radikalizácii. Ďalej sú tu aktivity zamerané na zmierňovanie predsudkov, či už podporou medzináboženského dialógu, podporou integrácie ľudí, ktorým bola priznaná medzinárodná ochrana a šírením informačných materiálov zameraných na integráciu žiadateľov o azyl a azylantov, ale aj zlepšením a zefektívnením spolupráce medzi sociálnymi pracovníkmi aktívnymi vo vylúčených komunitách a príslušníkov policajného zboru. 

Konkrétne kroky pôsobia zmätočne

Už krátko po schválení novej koncepcie prenikli na verejnosť informácie o zámere generálneho prokurátora zaviesť organizačné zmeny na úrade špeciálnej prokuratúry, a to konkrétne zmeniť organizačné zaradenie prokurátorov, ktorí sa venujú trestným činom extrémizmu pod oddelenie, ktoré by sa venovalo aj iným oblastiam – trestným činom terorizmu a organizovanému zločinu. (3) Navrhované zmeny boli vládou schválené v prvej polovici februára. (4)

K zmenám malo tiež prísť v činnosti polície. Návrh hovoril o tom, že prečiny extrémizmu by mali byť presunuté z pôsobnosti NAKA na iné policajné zložky, keďže nie sú vnímané ako natoľko závažné ako iné trestné činy, ktoré NAKA vyšetruje. (5) Uvedené zmeny nielen že nevychádzali z novoprijatej koncepcie, ale boli aj odbornou verejnosťou vnímané ako zmätočné(6) a ako krok späť v oblasti potláčania trestných činov extrémizmu, ktorá postupne po novele trestného zákona z roku 2016 a po zaradení týchto trestných činov do kompetencie špeciálnej prokuratúry a špecializovaného trestného súdu začala prinášať výsledky v podobe dôležitých súdnych rozhodnutí aj v prípade verejne činných osôb.

Oblasť represie trestných činov extrémizmu bola odbornou verejnosťou za posledné roky hodnotená ako najviac rozvinutá v porovnaní s prevenciou, deradikalizáciou a sociálnou integráciou. Navrhované zmeny v činnosti špeciálnej prokuratúry a policajných zložiek však môžu túto oblasť oslabiť. Niektoré činy a prečiny extrémizmu nie sú totiž vnímané ako natoľko závažné, aby si zaslúžili taký široký priestor a pozornosť elitných zložiek. V samotnej koncepcii je  však uvedené, že tieto trestné činy musia mať prioritu, pretože ohrozujú základy demokracie.  Otázne tiež je, do akej miery sa podarí v nasledujúcom období posilniť ďalšie spomínané oblasti – oblasť prevencie a deradikalizácie, keďže, ako uvádzajú sprievodné dokumenty ku koncepcii, tento koncepčný dokument nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy(7) a teda realizácia aktivít bude musieť byť pokrytá v rámci exitujúcich personálnych aj rozpočtových kapacít.

Literatúra:

1. Vláda SR (2021), ´Koncepcia boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024´, schválená uznesením vlády SR 7. januára 2021, dostupné na https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25631/1, s. 3-4.
2. Vláda SR (2021), ´Koncepcia boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024´, schválená uznesením vlády SR 7. januára 2021, dostupné na https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25631/1, s. 9.
3. Tódová, M. (2021), ʻŽilinka: neoslabujem boj s extrémizmom, zmenu chce aj Mikulecʼ, Denník N, 21. január 2021, dostupné na https://bit.ly/33CdXvu
4. Vláda SR (2021), ´Návrh na zvýšenie počtu osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ich funkčné zaradenie´, schválený uznesením Vlády SR 10. februára 2021, dostupné na https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25698/1
5. Tódová, M. (2021), ʻŽilinka: neoslabujem boj s extrémizmom, zmenu chce aj Mikulecʼ, Denník N, 21. január 2021, dostupné na https://bit.ly/33CdXvu
6. Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie (VRAX), ´Stanovisko Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu k aktuálnej situácii súvisiacej s pripravovanou reformou policajného zboru´.
7. Vláda SR (2021), ´Koncepcia boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024 – doložka vplyvov´, schválená uznesením vlády SR 7. januára 2021, dostupné na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25631/1

Zdroj obrázku: Joakim Honkasalo, www.unsplash.com