Plán obnovy počíta s cudzincami, ale len s vybranými 

Podobne ako mnohé ďalšie krajiny v Európe, aj Slovensko čelí výzve výrazného starnutia populácie. Demografi už dávnejšie vyzývajú vládu, aby tento problém začala riešiť. A hoci v slovenskom kontexte znejú najmä hlasy volajúce po podpore pôrodnosti a pro-rodinných politík(1), tieto opatrenia ešte v žiadnej krajine demografickú krízu samé o sebe nevyriešili(2). Odborníci a odborníčky poukazujú na to, že bez podpory riadenej zahraničnej migrácie to nepôjde. To si zjavne uvedomila aj vláda SR, keď pripravovala Plán obnovy(3) a jeden z jeho komponenov venovala „lákaniu a udržaniu talentov“ (Komponent 10).

Jedným z cieľov opatrení a investícií definovaných v rámci tohto komponentu je uspokojenie dopytu po nedostatkových vysokokvalifikovaných pozíciách. Podľa informácií IOM(4) však bude Slovensko do roku 2025 potrebovať dodatočných 335 000 zamestnancov v rôznych sektoroch, najmä však vo výrobe, strojárstve, stavebníctve, obchode, doprave, IT, sociálnych službách a zdravotnej starostlivosti. Zďaleka teda nejde len o potrebu vysoko kvalifikovaných zamestnancov, ale o zamestnancov na rôznych typoch pozícií a v rôznych sektoroch, ktorí sú tiež dôležití pre chod ekonomiky. Nie je preto celkom zrejmé, prečo sa tak zásadná časť Plánu obnovy venuje len potrebe uľahčiť migráciu vysokokvalifikovaných cudzincov.

Výborné integračné opatrenia, ale…

Plán obnovy v tomto komponente obsahuje množstvo výborných opatrení, ktoré sú dôležité pre integráciu cudzincov – či už sú to programy na podporu adaptácie, jazykové vzdelávanie (cudzincov i úradníkov), kurzy sociokultúrnej orientácie, poradenstvo, zjednodušenie režimu uznávania dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií či tzv. one-stop-shopy. Ak by tieto opatrenia boli súčasťou integračnej politiky Slovenska a aj by sa v praxi realizovali, výrazne by prispeli k úspešnej integrácii cudzincov žijúcich na Slovensku.

Ako však vyplýva z Plánu obnovy, tieto opatrenia sú určené len pre vysoko kvalifikovaných cudzincov, ktorých, dovoľujeme si tvrdiť, bude z celkového počtu cudzincov na Slovensku (momentálne vyše 150 tisíc) tá menšia časť. Autori plánu obnovy tvrdia, že integrácia špecialistov je relatívne jednoduchšia, čo vyvoláva dojem, akoby práve to bolo dôvodom, pre ktorý navrhujú uprednostňovať túto skupinu cudzincov. Nejakú formu integračnej podpory však potrebujú všetci cudzinci. Niektoré skupiny cudzincov ju dokonca môžu potrebovať viac než iní – napríklad tí, ktorých materinský jazyk je výrazne odlišný od slovenčiny a jej učenie sa teda môže byť oveľa náročnejšie alebo tí s nižším sociálnym kapitálom, pretože je pre nich ťažšie zorientovať sa v novom prostredí a pod.

Plán obnovy si tiež kladie za cieľ zlepšiť služby a zber údajov, ktorým má prispieť k ochrane štátnych príslušníkov tretích krajín na pracovnom trhu. Tento cieľ je opäť previazaný na skupinu vysoko kvalifikovaných cudzincov. Ak dáme na chvíľu bokom tento aspekt, samotný zámer hodnotíme veľmi pozitívne, pretože na problém nespravodlivých podmienok na trhu práce a pracovného vykorisťovania cudzincov upozorňujeme my aj ďalšie organizácie dlhodobo(5). Ochranu pred vykorisťovaním však potrebujú všetci cudzinci, nielen tí s vysokou kvalifikáciou. Obeťami vykorisťovania sú totiž dlhodobo najmä cudzinci pracujúci na pozíciách vyžadujúcich nízku kvalifikáciu. Zvyšovanie ochrany cudzincov z tretích krajín na pracovnom trhu tak malo prísť už dávno. Ostáva dúfať, že toto opatrenie bude mať pozitívny dopad na všetky skupiny cudzincov, nielen na tých vysoko kvalifikovaných.

Zvláštnu pozornosť si jednoznačne zasluhuje záväzok vybudovania tzv. „one-stop-shopov“, akýchsi klientskych centier pre cudzincov, ktoré fungujú vo viacerých západoeurópskych krajinách a na Slovensku sa už roky uvádzajú ako príklady dobrej praxe. Je najvyšší čas, že sa k tomuto kroku odhodlalo aj Slovensko. Pri dobrom nastavení môžu tieto centrá cudzincom výrazne uľahčiť život. Avšak len za prepokladu, že budú určené všetkým cudzincom, nie len tým vysoko kvalifikovaným. Ak by tieto opatrenia boli otvorené pre všetkých cudzincov a reálne by sa aj implementovali, považovali by sme to za obrovský krok vpred v oblasti integrácie cudzincov. Pri ich rámcovaní v Pláne obnovy sa však zdá, že vláda vníma migráciu podobne ako verejnosť – na Slovensku akceptujeme len cudzincov, z ktorých môžeme mať nejaký prospech(6). Cudzinci prichádzajúci na Slovensku sú však rozmanití a integračná podpora by mala byť otvorená a dostupná pre všetkých.

Literatúra:

1. Gallová Kriglerová, E. et al (2021), Cudzie nechceme, svoje si nedáme. Postoje majoritnej populácie k migrácii a cudzincom na Slovensku. Analýza kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu, Bratislava, CVEK, dostupné na https://bit.ly/3xcw6hh
2. Baláž, V. – Karasová, K. (2016), ´Kto, odkiaľ a kam: Slováci v Európe, Európa na Slovensku´, in: Mesežnikov, G. – Hlinčíková, M. (eds.), Otvorená Krajina alebo nedobytná pevnosť? Slovensko, migranti a utečenci, Bratislava, IVO a Heinrich Böll Stifftung.
3. Vláda SR (2021), Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, prijatý uznesením vlády z 28.4.2021, dostupné na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25932/1
4. Informácia odznela počas webinára „Schéma pracovnej mobility“, ktorý dňa 17.9.2021 organizovala IOM-Medzinárodná organizácia pre migráciu.
5. Chudžíková, A.H., Bargerová, Z. (2017), Victims of labour exploitation or „illegal“ migrants? Ukrainian workers´ labour rights protection in Slovakia, Bratislava, CVEK, dostupné na https://bit.ly/3HCFqQp
6. Gallová Kriglerová, E. et al (2021), Cudzie nechceme, svoje si nedáme. Postoje majoritnej populácie k migrácii a cudzincom na Slovensku. Analýza kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu, Bratislava, CVEK, dostupné na https://bit.ly/3xcw6hh

Zdroj obrázka: Convertkit, www.unsplash.com

Tento článok bol napísaný s finančnou podporou Department of Foreign Affairs, Trade and Development Canada zastúpené Kanadskou ambasádou v Bratislave.