Podpora inkluzívneho vzdelávania tu je, no desegregácia nateraz zaostáva

Približne pred rokom zverejnilo ministerstvo školstva Nultý akčný plán stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní na rok 2021, ktorý obsahoval mnohé dôležité opatrenia smerujúce k desegregácii a inklúzii vo vzdelávaní. Vzbudilo tým značné očakávania, že sa v nasledujúcom roku zlepší prístup k vzdelávaniu pre deti z marginalizovaných rómskych komunít alebo deti, ktoré majú špecifické výchovno-vzdelávacie potreby (1).

Počas roka 2021 boli prijaté ďalšie koncepčné dokumenty týkajúce sa oblasti vzdelávania. Spomeňme napríklad Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky(2), ktorý je v časti o inkluzívnom vzdelávaní tiež pomerne ambiciózny. Okrem opatrení zameraných na vytvorenie podmienok a nástrojov pre zlepšenie vzdelávania detí so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami, ako je zavedenie nárokovateľnosti na podporné výchovno-vzdelávacie opatrenia a reforma systému poradenstva a prevencie, sa chce zamerať aj na desegregáciu vzdelávania. Konkrétne by malo dôjsť k zavedeniu definície segregácie do legislatívy, monitorovaniu segregácie, realizácii pilotných projektov desegregácie a vytvoreniu metodickej a finančnej podpory desegregačného procesu(3).

Vláda SR tiež v marci tohto roku prijala novú Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030(4). Stratégia konštatuje, že deti z rómskych marginalizovaných komunít naďalej trpia nedostupnosťou kvalitného vzdelávania a segregáciou v špeciálnych školách alebo v oddelených triedach základných škôl. Hoci je zákaz segregácie ukotvený v legislatíve, v praxi k nej stále dochádza. Deti z rómskych komunít výrazne častejšie než deti z majority opakujú ročník, končia školskú dochádzku predčasne, sú vzdelávané v špeciálnom prúde vzdelávania alebo končia, ak vôbec, neperspektívne stredoškolské odbory. Aj preto si stratégia kladie za cieľ zlepšiť prístup detí z marginalizovaných rómskych komunít ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu realizáciou desegregačných aktivít a zavedením inkluzívneho vzdelávania, bez ktorého by desegregácia neviedla k zlepšeniu situácie rómskych detí.

Koncepčných dokumentov, ktoré kladú dôraz na oba aspekty zlepšenia vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít, teda zavedenie inkluzívneho vzdelávania aj desegregáciu vzdelávacieho systému, máme bezpochyby dostatok. Ak sa však pozrieme na konkrétne kroky, ktoré boli počas roka 2021 prijaté smerom k zlepšeniu vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít, musíme konštatovať, že proces postupného napĺňania stanovených cieľov je značne pomalý. Počas prebiehajúceho roka sa doposiaľ nepodarilo zrealizovať ani mnohé opatrenia zakotvené v Nultom akčnom pláne. Nedošlo napríklad k zmene v zadefinovaní školských obvodov. Bližšia definícia segregácie a legislatívna úprava podmienok desegregácie v novelách školského zákona, ktoré boli prijaté v tomto roku, úplne absentujú.

Naopak, určitý posun nastal v téme presadzovania inkluzívneho vzdelávania. Novela školského zákona prijatá v októbri zavádza tento pojem do legislatívy, precizuje poradenský systém, fungovanie školských podporných tímov a vyšších úrovní poradenského systému(5). Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní(6). Ministerstvo školstva teda v tomto roku položilo dôraz na presadzovanie inkluzívneho vzdelávania, čo možno bezpochyby vnímať pozitívne. Koncept inkluzívneho vzdelávania však hovorí nielen o tom, že v procese vzdelávania treba zohľadniť individuálne potreby detí a poskytnúť im adekvátnu podporu, ale aj o tom, že rozmanití žiaci majú byť vzdelávaní spolu. Aplikované na situáciu na Slovensku, v bežnej škole by mali byť vzdelávané nielen deti z majority, ale aj deti s menšinovým pôvodom, rómske deti, deti cudzincov a deti so zdravotným postihnutím, či iným znevýhodnením. V tomto smere zatiaľ konkrétne kroky zaostávajú za ambicióznymi cieľmi koncepčných dokumentov. Ministerstvo školstva dokonca deklarovalo, že neplánuje špeciálne školy rušiť, ani znižovať ich počet(7). Vzbudzuje to neistotu, do akej miery to s procesom desegregrácie myslí úprimne. Ostáva nám veriť, že v ďalšom období sa bude ministerstvo dôslednejšie venovať aj tejto téme a pripraví podmienky pre to, aby bolo čo najviac detí vzdelávaných v rámci hlavného vzdelávacieho prúdu.

Literatúra:

1. Kadlečíková, J. (2020), ´Nultý akčný plán vzbudzuje veľké očakávania´, Menšinová politika na Slovensku, 3/2020, dostupné na: https://bit.ly/3nHsoJg
2. Vláda SR (2021), Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, prijatý uznesením vlády z 28.4.2021, dostupné na: https://bit.ly/2ZeFODc
3. Vláda SR (2021), Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Komponent 6 – Inkluzívne vzdelávanie, Reforma 6, prijatý uznesením vlády z 28.4.2021, dostupné na: https://bit.ly/3xfFHnw
4. Vláda SR (2021), Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, prijatá uznesením Vlády SR 7.4.2021, dostupné na: https://bit.ly/3oNFhkq
5. Národná rada SR (2021), Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony – schválené znenie, dostupné na: https://bit.ly/3oMGBnG
6. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (2021), Stratégia inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní – návrh predložený do medzirezortného pripomienkového konania, dostupné na: https://bit.ly/3l2z0Am
7. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (2021), ʻSvetlana Síthová: Špeciálne školstvo je pre nás prioritouʼ, 23.9.2021, dostupné na: https://bit.ly/3nJ3Gbt

Zdroj obrázka: Tim Mossholder, www.unsplash.com

Tento článok bol napísaný s finančnou podporou Department of Foreign Affairs, Trade and Development Canada zastúpené Kanadskou ambasádou v Bratislave.