Politická participácia v pripravovanom zákone o národnostných menšinách

Politická participácia v pripravovanom zákone o národnostných menšinách

Svetlusa Surova Menšinová politika 2021/01

Politická participácia v pripravovanom zákone o národnostných menšinách

Úrad splnomocnenca SR pre národnostné menšiny v súčasnosti pripravuje návrh zákona o postavení národnostných menšín. Pracovná skupina pri vypracovávaní návrhu postupuje po jednotlivých častiach legislatívneho zámeru. (1) Zatiaľ sa prerokovali dve časti návrhu zákona – preambula a všeobecné ustanovenia. Pracovná skupina sa začala zaoberať aj východiskovým materiálom k ďalším častiam návrhu, ktoré majú vymedziť inštitucionálne zabezpečenie výkonu práv národnostných menšín, kontrolu ich dodržiavania a participáciu národnostných menšín.

Tento článok bude zameraný na analýzu participácie príslušníkov národnostných menšín v slovenskom parlamente, ktorú predpokladá Legislatívny zámer zákona o národnostných menšinách (2) a ktorú navrhuje východiskový materiál pracovnej skupiny k tejto téme. (3) Najprv sa však pozriem na to, čo sa pod politickou participáciou chápe v spoločenských vedách a v praxi medzinárodných inštitúcií zaoberajúcich sa právami národnostných menšín.

Politická participácia v spoločenských vedách

V relevantnej literatúre je politická participácia považovaná za konštitučný prvok demokracie a faktor jej úspechu. (4) Demokracia je založená na princípoch práv, povinností a politickej participácie. (5) Inými slovami, úspech demokracie závisí od účasti verejnosti na politických procesoch a odozvy systému na verejné požiadavky.

R. H. Salisbury (6) identifikoval tri intelektuálne perspektívy, ktoré chápu participáciu ako legitimizačný a inštitucionálny prvok a ako faktor, ktorý „rozpúšťa“ sociálny konflikt. Niektorí vedci tvrdia, že tieto tri funkcie participácie sa môžu vyskytovať súčasne a navzájom sa posilňovať. To znamená, že participácia zvyšuje legitimitu, čo zároveň podporuje stabilitu systému a zmierňuje konflikty v spoločnosti. (7)

Ohľadne dôležitosti politickej participácie pre demokratický systém panuje v odbornej literatúre zhoda. Avšak, vedci sa zatiaľ nedohodli na tom, čo politická participácia je a čo všetko by mal tento pojem zahŕňať. Schonfeld (8) už dávno tvrdil, že „pojem participácia bol aplikovaný na širokú škálu koncepčne a empiricky odlišných javov“ od jednotlivých psychologických čŕt až po štrukturálne znaky organizácií. Vo veľmi všeobecnej rovine sa politická participácia môže definovať ako „aktivity občanov ovplyvňujúce politiku“. (9) V krátkosti sa dá povedať, že rôzni vedci definujú tento pojem rôznymi spôsobmi pomocou deskriptívnych, pracovných a nominálnych definícií (10) a to, čo zahrnúť alebo vylúčiť z definície politickej participácie, je stále vecou prebiehajúcej debaty. (11)

Politická participácia v medzinárodných dokumentoch

Politická participácia sa považuje za základné ľudské právo. (12) V tejto časti v krátkosti predstavím ustanovenia ohľadne participácie národnostných menšín v niektorých medzinárodných dokumentoch na ochranu práv národnostných menšín, ktoré prijala a ratifikovala Slovenská republika.

Organizácia spojených národov (OSN) a Rada Európy (RE) podporujú efektívnu participáciu národnostných menšín vo všetkých sférach života a na všetkých úrovniach moci. Deklarácia OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským alebo jazykovým menšinám (ďalej len deklarácia) hovorí o tom, že osoby patriace k menšinám majú právo na efektívnu participáciu: na kultúrnom, náboženskom, sociálnom, ekonomickom alebo verejnom živote (čl. 2, odsek druhý); na rozhodovacích procesoch na národnej, ale i regionálnej úrovni (čl. 2, odsek tretí) a na ekonomickom progrese a rozvoji (čl. 4, odsek piaty). Podľa tejto deklarácie prijímanie národných politík, ale i rôznych programov spolupráce medzi štátmi má byť plánované a implementované s rešpektom voči legitímnym záujmom osôb patriacich k menšinám (čl. 5, odsek prvý). (13) Treba zdôrazniť, že deklarácia neudeľuje menšinovým skupinám právo na sebaurčenie a nepodporuje separatistické hnutia. Právo na efektívnu participáciu v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv má spočívať na princípoch inklúzie, nediskriminácie a afirmatívnych akciách. (14) V tomto zmysle je efektívna participácia menšín dôležitá pre nastolenie spravodlivej spoločnosti.

Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín Rady Európy (ďalej len rámcový dohovor) požaduje od zmluvných strán vytváranie podmienok potrebných „na efektívnu účasť osôb patriacich k národnostným menšinám na kultúrnom, spoločenskom a ekonomickom živote, ako aj na verejných záležitostiach, najmä na tých, ktoré sa ich týkajú“ (čl. 15). (15)

Podľa Komentára k rámcovému dohovoru efektívna participácia má podporiť „skutočnú rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostným menšinám a tými, ktoré patria k väčšine“. (16) Spôsoby, ako dosiahnuť efektívnu participáciu osôb patriacich k národnostným menšinám, taxatívne uvádza komentár. Osoby patriace k národnostným menšinám by mali byť konzultované pri tvorbe a prijímaní opatrení, ktoré majú na ne priamy vplyv; pri tvorbe rozvojových projektov by sa mal skúmať ich dopad na národnostné menšiny; osoby patriace k národnostným menšinám by sa mali zúčastňovať rozhodovacích procesov, ako i volieb do štátnych a miestnych orgánov; a mohli by sa zaviesť decentralizované alebo miestne formy správy. Na úrovni Rady Európy prevláda názor, že ustanovením špecifických práv pre osoby patriace k národnostným menšinám sa umožní plná participácia, rovnosť v spoločnosti a ich ochrana pred asimiláciou.

Medzinárodný štandard organizácií OSN, OBSE a RE týkajúci sa efektívnej participácie národnostných menšín na verejnom živote podporuje participatívne práva, ale pri súčasnom uplatňovaní a rešpektovaní princípov suverenity, teritoriálnej integrity a politickej nezávislosti jednotlivých štátov (čl. 8, odsek štvrtý deklarácie; čl. 37 kodanského dokumentu (17) a preambula rámcového dohovoru).

Nasledujúca časť analyzuje navrhované participatívne práva v pripravovanom zákone o národnostných menšinách, najmä tie týkajúce sa návrhu na zníženie volebného prahu pre politické strany chrániace práva národnostných menšín agarantovaného zastúpenia národnostných menšín v slovenskom parlamente na pozadí jednotlivých príkladov z praxe iných štátov.

Participácia v pripravovanom zákone

Pripravovaný zákon o národnostných menšinách má ambíciu podrobne upraviť ústavou garantované participatívne práva menšín. Podľa Ústavy Slovenskej republiky občania patriaci k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám majú právo zúčastňovať sa na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. (18) Podrobnosti ohľadne týchto práv, ako i podmienky ich realizácie majú byť podľa ústavy ustanovené zákonom. V jednom z predchádzajúcich článkov pre Menšinovú politiku som písala, že participatívne práva, ktoré garantuje ústava príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín, nie sú upravené žiadnou legislatívnou normou a že ohľadne participatívnych práv existuje veľa nezodpovedaných otázok, ktoré sa týkajú nositeľov týchto práv, ich obsahu a rozsahu. Z ústavy nie je jasné, ktorí príslušníci národnostných menšín majú mať participatívne práva, o aké konkrétne práva má ísť a kde, resp. na akej úrovni majú tieto práva platiť. (19)

Podľa schváleného Legislatívneho zámeru zákona o národnostných menšinách by príslušníci národných menšín mali získať zastúpenie vo volených orgánoch, akými sú Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) a obecné zastupiteľstvá, ale i v poradných orgánoch samosprávnych krajov. V parlamente by mal byť vytvorený Výbor pre národnostné menšiny. Participácia národnostných menšín by mala byť zaručená i zriadením samosprávnych orgánov aj na celoštátnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Tieto samosprávy by mali kompetencie v oblasti školstva, kultúry, používania jazyka, hospodárskeho a sociálneho života.

V tomto článku sa zameriam len na analýzu návrhov týkajúcich sa zastúpenia národnostných menšín v parlamente. Analýze návrhu na zriadenie samosprávnych orgánov, resp. navrhovanej samospráve pre národnostné menšiny sa budem venovať v samostatnom článku.

Zníženie kvóra pre politické strany chrániace práva národnostných menšín

Východiskový materiál k téme participácie, ktorý vyšiel z Úradu splnomocnenca pre národnostné menšiny SR, navrhuje zníženie volebného kvóra pri voľbách do NR SR z 5% na 3% „pre tie politické strany, ktoré majú vo svojich stanovách ochranu práv národnostných menšín“. (20)

V politických vedách sa politické strany pokladajú za „jeden z najdôležitejších inštitucionálnych prostriedkov modernej demokratickej spoločnosti“. (21) Politické strany artikulujú a presadzujú politické záujmy rôznych spoločenských skupín. Všetci, čiže aj príslušníci národnostných menšín by mali mať právo zakladať politické strany a stať sa ich členmi.

V niektorých štátoch je zákonom povolené zakladať politické strany na základe etnicity, kým v iných nie. Na pôde Rady Európy sa presadzuje názor, že zákaz zakladania politických strán na základe etnicity alebo náboženstva môže viesť k neprimeraným obmedzeniam práva formovať politické strany alebo organizácie. (22) Pre strany založené na etnicite, náboženstve alebo regionálnom princípe podľa toho, kde koncentrovane žijú menšiny, môže byť volebný prah znížený, aby aj menšiny získali zastúpenie v legislatíve.  

Súčasný návrh pripravovaného zákona o národnostných menšinách týkajúci sa participačnej časti nepredpokladá menšinové strany na základe etnicity, ale chce znížiť volebné kvórum na základe stanov politických strán.

Ak sa pozrieme na príklad Srbska, tam politické strany, ktoré majú v stanovách ustanovený základný cieľ predstavovať a zastupovať záujmy národnostných menšín, ako i zabezpečenie ich ochrany a zlepšovanie menšinových práv, sú právne uznané ako politické strany národnostných menšín. (23) V roku 2004 bol v Srbsku zavedený nulový cenzus pre politické strany národnostných menšín kandidujúcich vo voľbách do národného a regionálneho parlamentu. Nulový volebný prah platí pre menšinové strany i v súčasnosti, kým pre ostatné strany platí 3% volebný prah. (24) O tom, či sa jedná o politickú stranu národnostnej menšiny s týmto cieľom, rozhoduje Republiková volebná komisia, pričom môže požiadať o názor príslušnú národnú radu národnostnej menšiny. Takéto strany môžu zakladať a voliť všetci občania bez ohľadu na ich etnicitu.

V Maďarsku sú kandidátky národnostných menšín vyňaté z 5% volebného prahu, keď ide o voľby kandidátov v rámci proporčného systému. Proporčným systémom sa v Maďarsku alokuje 93 parlamentných kresiel, zvyšných 106 sa volí väčšinovým spôsobom v jednomandátových volebných obvodoch. V rámci proporčného systému môžu príslušníci menšín získať jeden preferenčný mandát, ak získajú minimálne 25% hlasov potrebných pre získanie parlamentného kresla. Menšinové kandidátky môžu predkladať Národné samosprávy národnostných menšín. Zostavenie zoznamu menšinovej kandidátky pritom podlieha odporúčaniu najmenej jedného percenta voličov zapísaných do osobitného menšinového registra. Kandidovať na menšinovej kandidátke môžu tí, ktorí sú zapísaní v spomínanom registri voličov konkrétnej národnostnej menšiny. (25) Od platnosti volebného zákona o voľbách do parlamentu z roku 2011 bol takýmto spôsobom do parlamentu doposiaľ zvolený len jeden poslanec, príslušník nemeckej národnostnej menšiny. (26)

Garantované zastúpenie národnostných menšín v parlamente

Legislatívny zámer zákona o národnostných menšinách predpokladá zastúpenie národnostných komunít v slovenskom parlamente. Východiskový materiál navrhuje priame a garantované zastúpenie týmto komunitám prostredníctvom vytvorenia osobitného Výboru pre národnostné menšiny. Tvoriť by ho mali hovorcovia menšín, ktoré budú mať zriadené regionálne národnostné rady. Títo hovorcovia by mali byť členmi NR SR s obmedzenou právomocou, čiže špeciálnym statusom. Spomína sa tu i možnosť udelenia jedného mandátu pre každú národnostnú menšinu v NR SR ako riadnemu poslancovi. (27)

Pozrime sa na prax jednotlivých štátov, kde sa uplatňuje inštitút hovorcov a princíp garantovaných mandátov pre príslušníkov národnostných menšín. V maďarskom parlamente existuje inštitút hovorcov, resp. „zástancov národnostných menšín“. Tento inštitút bol zavedený s cieľom umožniť politickú participáciu v parlamente tým kandidátom z menšinovej kandidátky, ktorí nezískali potrebný počet hlasov z preferenčnej kvóty 25% z celkového počtu hlasov pre kandidátky politických strán. (28) Hovorcom sa stáva ten kandidát, ktorý sa na kandidátnej listine národnostných menšín umiestnil na prvom mieste. Hovorcovia spolu s inými poslancami, ktorí sa do parlamentu dostanú z menšinovej kandidátky, sú členmi stáleho parlamentného výboru, ktorý zastupuje národnostné menšiny. Tento výbor môže predkladať iniciatívy, návrhy a názory, pričom monitoruje činnosť vlády týkajúcu sa menšín.

Na základe princípu garantovaných miest sa určitý počet kresiel v zákonodarnom zbore prerozdeľuje národnostným menšinám aj v Slovinsku. Slovinská ústava zaručuje príslušníkom právne uznaných národnostných menšín všeobecné a osobitné volebné právo. Maďarská a talianska menšina majú ústavou garantované priame zastúpenie v národnom zhromaždení a zastupiteľských orgánoch miestnej samosprávy (čl. 64, odsek tretí). (29) V parlamente majú tieto dve menšiny garantovaný jeden mandát každá (čl. 80, odsek tretí Slovinskej ústavy). (30) Príslušníci týchto menšín majú duálne právo hlasovať v parlamentných a lokálnych voľbách. To znamená, že majú právo zvoliť si predstaviteľa svojej národnej menšiny, ako i právo hlasovať za ostatné všeobecné volebné kandidátky.

Právo na priame zastúpenie v parlamente(31) majú príslušníci národnostných menšín aj v Chorvátsku. Príslušníci národnostných menšín, ak sa tak rozhodnú, môžu voliť svojich kandidátov v parlamentných voľbách. (32) V týchto voľbách majú právo voliť osem členov parlamentu, ktorí sú volení v osobitnom volebnom obvode reprezentujúcom celé územie krajiny. Tri poslanecké mandáty sú rezervované pre zástupcov srbskej menšiny, po jednom kresle majú príslušníci maďarskej a talianskej menšiny, príslušníci českej a slovenskej národnostnej menšiny si spoločne volia jedného člena parlamentu a ostatné menšiny si volia spoločne jedného člena parlamentu.

Čo by malo byť pri úprave participačných práv zohľadnené

Na zabezpečenie efektívnej participácie príslušníkov národnostných menšín na Slovensku je nevyhnutné legislatívne upraviť participatívne práva menšín. Vyplýva to z ústavy a medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky. Ako už bolo spomínané, Ústava SR menšinám garantuje participačné práva, ale vôbec nešpecifikuje nositeľov, obsah, rozsah a spôsob ich realizácie v praxi.  

Z hľadiska napĺňania medzinárodnoprávnych záväzkov a v súvislosti s implementáciou ustanovení rámcového dohovoru na Slovensku týkajúcich sa efektívnej participácie, výbor ministrov odporučil Slovenskej republike, aby sa kultúrne aktivity národnostných menšín pravidelne podporovali a aby boli všetci zástupcovia menšín „efektívne konzultovaní pri všetkých relevantných rozhodnutiach ohľadne alokovaní“ (33) zdrojov na tieto aktivity. Poradný výbor k rámcovému dohovoru vo svojom posudku k štvrtej implementačnej správe odporučil slovenským autoritám, aby podporili adekvátne zastúpenie národnostných menšín vo verejnom živote prostredníctvom opatrení, ktoré by napomohli ich zapojenie do širších politických procesov a mainstreamových politických strán. Ďalšie odporúčania sa týkajú efektívneho zohľadnenia názorov a záležitostí všetkých menšín v relevantných rozhodovacích procesoch a podpory náboru príslušníkov národnostných menšín, najmä Rómov, do verejnej služby. Táto správa odporúča i efektívnejšiu participáciu rómskej menšiny v sociálno-ekonomickej sfére. (34)

Ako zabezpečiť efektívnu politickú participáciu národnostných menšín v praxi?

Participácia národnostných menšín môže byť zabezpečená rôznymi právnymi reguláciami a mechanizmami. V spoločenských vedách W. Kymlicka zastáva názor, že si národné a etnické skupiny môžu nárokovať právo na samosprávu, polyetnické práva a osobitné práva na reprezentáciu. Právo na samosprávu zahŕňa delegovanie, resp. udelenie právomocí národnostným menšinám, napríklad prostredníctvom určitej formy federalizmu. Polyetnické práva sa týkajú finančnej podpory a právnej ochrany určitých postupov súvisiacich s etnickými alebo náboženskými skupinami. Osobitné práva na reprezentáciu sa vzťahujú na garantované miesta pre etnické alebo národné skupiny v centrálnych štátnych inštitúciách.

Aj na medzinárodnej úrovni sa v praxi medzinárodných organizácií, ktoré sa venujú právam národnostných menšín, pre efektívnu politickú participáciu menšín navrhuje autonómia, čiže určitý druh samosprávy, špeciálne práva a skupinové zastúpenie vo volených a iných orgánoch. Pokiaľ ide o odporúčania na zabezpečenie účasti predstaviteľov národnostných menšín v procese rozhodovania a tvorby politiky v legislatíve, môžu byť pre nich rezervované miesta, resp. garantované mandáty.

Politická participácia menšín v exekutíve môže byť zaručená pridelením určitého počtu miest predstaviteľom národnostných menšín vo vláde, vládnych a poradných orgánoch. Príslušníci národnostných menšín môžu mať tzv. proporčné zastúpenie vo verejnej správe, verejných podnikoch, ale i v súdnictve. Okrem toho môžu byť zriadené rôzne konzultačné orgány, ktoré môžu byť formálne alebo neformálne a ktoré sa môžu zaoberať rôznymi menšinovými otázkami. Menšinám môže byť garantované právo veta v tých veciach, ktoré sa ich týkajú alebo im môže byť zabezpečená nejaká forma zdieľania moci.

Efektívna participácia národnostných menšín môže byť implementovaná zriadením už spomínanej samosprávy čiže autonómie. Autonómia môže byť neteritoriálna, resp. „kultúrna“ alebo „personálna“, ale môže byť i „teritoriálna“. Neteritoriálna autonómia sa môže týkať práva menšín, aby si sami spravovali svoje záležitosti, najmä tie týkajúce sa ich kultúry, vzdelávania, informovania v ich jazyku a úradného používania menšinového jazyka a písma. Príkladom územnej autonómie sú Alandské ostrovy, Grónsko, Južné Tirolsko a Vojvodina. Kultúrna autonómia národnostných menšín bola ustanovená v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku, Estónsku, Rusku a Kanade.

Okrem toho môže byť národnostná a etnická diverzita akomodovaná prostredníctvom federalizmu, ako je tomu v prípade Kanady, Švajčiarska, Belgicka, Španielska a Ruska, alebo ustanovením špeciálnych rezervácií pôvodných obyvateľov Spojených štátov amerických, napríklad Navajov, Siouxov alebo Hopiov.

Kritické poznámky k politickej participácii

Otázka je, či tieto špeciálne práva pre menšiny a ich skupinové zastúpenie môžu spochybniť základné princípy liberálnej demokracie, ktoré sú založené na právach jednotlivca, spravodlivosti a slobode. V spoločenských vedách stále prebiehajú diskusie o tom, či je skupinové zastúpenie riešením prispôsobenia rozmanitosti v súčasných spoločnostiach alebo je neliberálne a nedemokratické. Podľa W. Kymlicku osobitné práva pre menšiny, ktoré on navrhuje, majú zabezpečiť rovnakú štartovaciu pozíciu pre odlišné národné a etnické skupiny a nemajú za cieľ nadvládu nad inými skupinami. (35) Argument za udelenie osobitných práv menšinám vychádza z myšlienky spravodlivosti, ktorá vyžaduje, aby príslušníkom odlišných skupín boli uznané osobitné práva. (36)

Môžu mať príslušníci národnostných menšín v liberálnej demokracii dodatočné práva, ktoré ostatní občania alebo obyvatelia nemajú, ako napríklad garantované miesta v zákonodarnom zbore alebo duálne volebné právo?

V súvislosti s duálnym volebným právom rozhodoval napríklad Ústavný súd Slovinskej republiky v roku 1998, kedy rozhodol, že nie je v rozpore s ústavou, keď jednotlivé zákony dávajú príslušníkom talianskeho a maďarského samosprávneho národného spoločenstva právo odovzdať dva hlasy v parlamentných a lokálnych voľbách. Jediný rozpor súd videl v tom, že slovinská legislatíva vtedy nedefinovala kritériá, podľa ktorých sa komisie samosprávnych národných spoločenstiev mali rozhodovať o zapísaní voličov do osobitného volebného registra autochtónnych talianskych a maďarských národnostných menšín. Absencia jasných kritérií bola v rozpore s ústavnými ustanoveniami o právnom štáte, deľbe moci, zákonnosti správy a verejnej moci. (37)

K duálnemu hlasovaniu sa vyjadrila i Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, tzv. „Benátska komisia“. Podľa Benátskej komisie pri duálnom hlasovaní ide o výnimočné opatrenie, ktoré musí vychádzať z ústavného rámca tej ktorej krajiny. O prípustné opatrenie ide len vtedy, ak rešpektuje zásadu proporcionality, keď stanovený cieľ nie je možné dosiahnuť prostredníctvom iných, menej obmedzujúcich opatrení, ktoré neporušujú rovnaké hlasovacie práva, má prechodný charakter a keď sa toto opatrenie týka iba malej menšiny. (38)

Záver

V súvislosti so slovenským návrhom zníženia volebného kvóra na 3% pre politické strany, ktoré by mali v stanovách ochranu práv národnostných menšín, sa vynára niekoľko kritických poznámok: začlenenie tohto cieľa do straníckych stanov nemusí v praxi automaticky znamenať získanie väčšieho zastúpenia pre národnostné menšiny v parlamente. Ak by sa na základe zníženého kvóra do parlamentu takáto strana aj dostala, nemusí to viesť k tomu,  že takáto strana bude reprezentovať menšinové záujmy aj de facto v parlamente. Ako veľmi dôležitá sa javí otázka, čo keď by si všetky politické strany kandidujúce vo voľbách upravili stanovy tak, aby sa na nich vzťahoval znížený volebný prah? Čo potom?

Ani legislatívny zámer ani východiskový materiál nerozoberajú navrhované ustanovenia ohľadne priameho a garantovaného zastúpenia národnostných menšín v slovenskom parlamente detailnejšie. Spomína sa tu návrh, že by parlamentný výbor pre národnostné menšiny mali tvoriť hovorcovia menšín, ktoré majú zriadené regionálne národné rady. Aj keď návrh počíta s obmedzenou právomocou týchto hovorcov, je namieste otázka legálnosti, demokratickosti a legitímnosti takéhoto inštitútu politickej participácie pre národnostné menšiny. Členovia parlamentu sú podľa zákona volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. (39) Ako by sa dalo právne zdôvodniť parlamentné zastúpenie hovorcov so špeciálnym statusom poslanca, ktorí nevzišli z výsledkov parlamentných volieb?

V súvislosti s predpokladanými hovorcami s obmedzenými právomocami a so špeciálnym postavením, vynára sa i otázka, či sa počíta s tým, aby títo hovorcovia mali „len“ právo hovoriť a vyjadrovať sa k určitým menšinovým otázkam, alebo či by mali aj právo hlasovať v NR SR.

Spomínané materiály nerozoberajú hlbšie, či by mali byť ďalší hovorcovia menšín alebo poslanci s udeleným mandátom pre konkrétnu národnostnú menšinu volení alebo delegovaní regionálnymi národnými radami. Aj pri navrhovaní procedúry výberu, resp. volieb týchto hovorcov, treba mať na zreteli súčasný ústavnoprávny rámec a dôkladne sa zaoberať už spomínanými otázkami legálnosti, demokratickosti a legitímnosti navrhovaných mechanizmov, ktoré by mali zabezpečiť efektívnu participáciu národnostných menšín v NR SR.

Ak by išlo o volených kandidátov, vynára sa otázka, či by mali byť volení v priamych alebo nepriamych voľbách a kým by mali byť volení? V prípade priamych volieb by išlo o „menšinové voľby“ na základe osobitných menšinových kandidátok? Kto by mohol voliť menšinových kandidátov? Len príslušníci menšín alebo by títo menšinoví kandidáti boli volení vo všeobecných voľbách celým elektorátom? Resp. museli by si voliči vybrať či by volili za menšinovú kandidátku alebo za iné nemenšinové listiny? Prípadne, mohli by príslušníci národnostných menšín voliť súčasne aj menšinovú kandidátku a iné politické strany? Mali by mať príslušníci národnostných menšín na Slovensku tzv. právo duálneho hlasovania?

Veľmi dôležité je vyriešiť otázku, či by odlišný spôsob voľby hovorcov národnostných menšín neznamenal príliš veľkú odchýlku od garantovaného princípu rovného volebného práva. Volebné právo je podľa ústavy všeobecné, rovné a priame, pričom má byť vykonané tajným hlasovaním. Rovnosť volebného práva spočíva na princípe, že jedna osoba má jeden hlas a každý jeden hlas má rovnakú váhu. Ústava taktiež hovorí o rovnakých podmienkach prístupu k voleným a iným verejným funkciám pre všetkých občanov. (40)

Priame zastúpenie a garantované kreslá pre príslušníkov národnostných menšín v parlamente ešte nezaručujú, že budú menšinové záujmy aj naozaj reprezentované a presadzované. V konečnom dôsledku nemusia zaručiť ani skutočnú a efektívnu politickú participáciu menšín.

V odbornej literatúre sa predpokladá, že politická participácia je vo všeobecnosti lepšia a efektívnejšia, ak je rozhodovacie centrum bližšie k voličom. (41) Voliči by mali nielen voliť svojich zástupcov v zákonodarnom zbore priamou voľbou, ale zvolení zástupcovia by sa im mali aj za svoje rozhodnutia zodpovedať. 

Literatúra:

  1. Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny (2020), ´Legislatívny zámer zákona o národnostných menšinách. Zdôvodnenie vypracovania nového právneho predpisu: Zákona o národnostných menšinách´, dostupné na https://bit.ly/3byaBOh
  2. Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny (2020), ´Legislatívny zámer zákona o národnostných menšinách. Zdôvodnenie vypracovania nového právneho predpisu: Zákona o národnostných menšinách´, dostupné na: https://bit.ly/3wgbCmb
  3. Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny (2021), ´Východiskový materiál k príprave zákona o národnostných menšinách. Interný dokument pracovnej skupiny´, personálna emailová komunikácia, 24. marec 2021.
  4. Dalton, R. J. (1988), Citizen Politics in Western Democracies. Public Opinion and Political Parties in the United States, Great Britain, West Germany and France. Chatham, New Jersey, Chatham House Publishers.
  5. Surová, S. (2020), ´Prečo je zákon o občianstve dôležitý a ako súvisí s menšinami´, Menšinová politika na Slovensku, 2/2020, dostupné na https://bit.ly/3bwz7iQ
  6. Salisbury, R. (1975), ´Research on Political Participation´, American Journal of Political Science, 19(2), 323-341, doi:10.2307/2110440.
  7. Powell, G. (1981), ´Party Systems and Political System Performance: Voting Participation, Government Stability and Mass Violence in Contemporary Democracies´, American Political Science Review, 75(4), 861-879, doi:10.2307/1962289
  8. Schonfeld. W. R. (1975), ´The Meaning of Democratic Participation´, Americal Journal of Political Science, 28(1), 134-158.
  9. van Deth, J. (2014), ´A conceptual map of political participation´, Acta Polit 49, 349–367, dostupné na https://doi.org/10.1057/ap.2014.6
  10. Surová, S. (2008), ´Politická participácia Slovenskej národnej menšiny v Srbsku (po roku 2000)´, Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických vied a mediznárodných vzťahov, Katedra politológie, dizertačná práca.
  11. Moyser, G. (2003), ´Political Participation´ in: Axtmann, R. (Ed.), Understanding Democratic Politics. An Introduction, Londýn, SAGE Publications, 174-187.
  12. Valné zhromaždenie OSN, Rada pre ľudské práva (2010), ´Thirteenth session. Agenda item 3. Promotion and protection of all human rights, civil, political, economic, social and cultural rights, including the right to development. Report of the independent expert on minority issues, Gay McDougall´, dostupné na https://bit.ly/3wczBT2
  13. Valné zhromaždenie OSN, Deklarácia o právach osôb patriacich k národnostným, alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, 3. februára 1992, A/RES/47/135, dostupné na https://bit.ly/33OI0A3
  14. Valné zhromaždenie OSN, Rada pre ľudské práva (2010), ´Thirteenth session. Agenda item 3. Promotion and protection of all human rights, civil, political, economic, social and cultural rights, including the right to development. Report of the independent expert on minority issues, Gay McDougall´, dostupné na https://bit.ly/3wczBT2
  15. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín č. 160/1998 Z. z., dostupné na https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/160/
  16. Rada Európy (2020), ´Text of the Framework Convention for the Protection of National Minorities, Comment 29´, dostupné na https://bit.ly/3eSrVjd
  17. OBSE (1990), ´Document of the Copenhagen Meeting of the Conference on the Human Dimension of the CSCE´, dostupné na https://bit.ly/3eTWLYQ
  18. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z.
  19. Surová, S. (2020), ´Potrebuje Slovensko zákon o národnostných menšinách? Ak áno, prečo a aký?´, Menšinová politika na Slovensku, 1/2020, dostupné na https://bit.ly/3ePOTHF 
  20. Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny (2021), ´Východiskový materiál k príprave zákona o národnostných menšinách. Interný dokument pracovnej skupiny´, personálna emailová komunikácia, 24. marec 2021.
  21. Komšić, J. (2000), Teorije o političkim sistemima. Demokratija i autoritarizam, Beograd, Institut društvenih nauka.
  22. Rada Európy, Poradný výbor k Rámcovému dohovoru na ochranu národnostných menšín (2008), ´Commentary on the Effective Participation of Persons Belonging to National Minorities in Cultural, Social and Economic Life and in Public Affairs´, ACFC/31DOC(2008)001, 27. februára 2008, s. 23, dostupné na  https://bit.ly/3wbhCwh
  23. Zakon o politickim strankama. Službeni glasnik RS, broj 36/2009 i 61/2015 – odluka Ustavnog suda, článok 3.
  24. Zakon o izboru narodnih poslanika. „Sl. glasnik RS“, br. 35/2000, 57/2003 – odluka USRS, 72/2003 – dr. zakon, 75/2003 – ispr. dr. zakona, 18/2004, 101/2005 – dr. zakon, 85/2005 – dr. zakon, 28/2011 – odluka US, 36/2011, 104/2009 – dr. zakon, 12/2020 i 68/2020, článok 81, odsek prvý a druhý
  25. Act CCIII on the election of Members of Parliament. 2011, dostupné na https://bit.ly/3hCakhj
  26. Rada Európy, Poradný výbor pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín (ACFC) (2020), ´Fifth Opinion on Hungary´, 12. októbra 2020, Štrasburg, s. 22, dostupné na https://bit.ly/3fmN6ZN
  27. Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny (2021), ´Východiskový materiál k príprave zákona o národnostných menšinách. Interný dokument pracovnej skupiny´, personálna emailová komunikácia, 24. marec 2021.
  28. Rada Európy, Poradný výbor pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín (ACFC) (2019), ´Fifth Report submitted by Hungary´, ACFC/SR/V(2019)005, Január 2019, január 2019, s. 11, dostupné na https://bit.ly/3hDE7G2
  29. Constitution of the Republic of Slovenia. Official Gazette of the Republic of Slovenia, No. 33/91-I, 42/97, 66/2000, 24/03, 69/04, 68/06, 47/13 and 75/16, dostupné na https://bit.ly/2RnnJyV
  30. National Assembly Elections Act (1992 v znení 2000) (Zakon o volitvah v Državni zbor, Ur.l. RS, št. 44/92, 60/95,14/96– odločba US, 67/97– odločba US, 70/2000), dostupné na https://bit.ly/3tNVeYt
  31. Ustavni zakon o pravima nacionalnih manjina NN 155/02, 47/10, 80/10, 93/11, 93/11, dostupné na https://bit.ly/2Qu8ZxS
  32. Zakon o izborima zastupnika u Hrvatski sabor, dostupné na https://bit.ly/3hwZI3g
  33. Rada Európy (2016), ´Resolution CM/ResCMN (2016) 6 on the implementation of the Framework Convention for the Protection of National Minorities by the Slovak Republic´, dostupné na https://bit.ly/3tSHvPW
  34. Poradný výbor pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín (2014), ´Fourth opinion on the Slovak Republic adopted on 3 December 2014‘, str. 8, dostupné na https://bit.ly/3flL8c5
  35. Kymlicka, W. (1996), Multicultural Citizenship, New York, Oxford University Press.
  36. Kymlicka, W. (1996), Multicultural Citizenship, New York, Oxford University Press; Kymlicka, W. (2009), Multicultural odysseys: navigating the new international politics of diversity, Oxford, Oxford University Press; Laden, A. S., Owen, D. (2007), Multiculturalism and political theory, Cambridge, University Press Cambridge.
  37. Constitutional Court decision U-I-283/94, 12. februára 1998, dostupné na https://bit.ly/3tUIkrF
  38. European Commission for Democracy through Law (Venice Commission) (2008), ´Report on dual voting for persons belonging to national minorities´, Study No. 387/2006, CDL-AD(2008)013, 16. júna 2008, Štrasburg, dostupné na https://bit.ly/3yaUMH7
  39. Zákon z 29. mája 2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2
  40. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z., čl. 30
  41. Paquin, S. (2011), ´Autonomy, subnational´ in: Badie, B., Berg-Schlosser, D. & Morlino L. (eds.), International encyclopedia of political science, Londýn, SAGE Publications, 124-128, dostupné na https://www.doi.org/10.4135/9

Zdroj obrázku: Mikhail Pavstyuk, www.unsplash.com