Situácia v rómskych komunitách – kedy sa pohneme z miesta?

Situácia obyvateľov rómskych komunít je dlhodobo alarmujúca. Počas pandémie boli informácie o dopade na ľudí žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách len občasné a čiastkové, pochádzajúce priamo od ľudí z regiónov a jednotlivých lokalít alebo iba z niektorých oblastí života (napr. štúdia o dopade zatvorených škôl na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia(1) či informácie o situácii v komunitách, kde pôsobia Zdravé regióny(2)). Celkovo sa dalo tušiť, že pandémia dopadla výrazne viac na ľudí žijúcich v chudobe, s nízkym príjmom a na ľudí v situácii sociálneho vylúčenia, ktoré znamená nielen slabé hmotné zabezpečenie, ale aj nedostatok vzťahov a zdrojov, ktoré ľudia môžu aktivizovať v krízovej situácii a tak ju prečkať. Od konca roka 2021 už môžeme tieto predpoklady oprieť aj o dáta, ktoré priniesli viac spoľahlivých informácií a ukázali, že neuspokojujúca situácia v rómskych komunitách sa počas pandémie ešte zhoršila.

Zlá situácia v marginalizovaných rómskych komunitách sa ešte zhoršila

Koncom roka 2021 zverejnil Úrad splnomocnenca vlády SR rómske komunity prvé výsledky zo zisťovania EU SILC MRK, ktoré prebehlo koncom roka 2020(3). Podľa prvých zverejnených zistení je celkovo až 87 % domácností z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) ohrozených chudobou a až 52 % čelí závažnej materiálnej deprivácii. V porovnaní s údajmi za celkovú populácia Slovenska (11% riziko chudoby, 6% závažná materiálna deprivácia) sú to alarmujúce čísla.

Čo sa týka kvality bývania, 58% domácností z MRK má nevyhovujúce bývanie a 88% obyvateľov žijúcich v MRK žije v preľudnených domácnostiach. Výskum tiež zisťoval dopad pandémie na niektoré aspekty života ľudí z MRK – 20% domácností uviedlo zhoršenie finančnej situácie v priamej súvislosti s pandémiou. Dôvodom zhoršenia bol najmä znížený dopyt po pomocných prácach, strata pracovného miesta, skrátenie pracovného času, alebo obmedzenie aktivačných prác. Ďalšie údaje boli zatiaľ zverejnené v nespracovanej podobe vo forme xls databázy, čo dáva možnosť širokej odbornej verejnosti pozrieť sa podrobnejšie na rôzne údaje a súvislosti medzi nimi.

Inštitút finančnej politiky (IFP) a Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) zverejnili začiatkom roka 2022 ďalšie zistenia o dopade pandémie na situáciu ľudí z marginalizovaných rómskych komunít(4). Dáta boli získané inou metodikou, pričom čiastočne sa opierajú aj o údaje získané prostredníctvom EU SILC MRK. Zistenia IFP/ÚHP sú však prinajmenšom rovnako znepokojujúce. Podľa ÚHP/IFP zasiahla pandémia zamestnanosť ľudí z MRK približne rovnako ako majoritu, čo bolo dané aj tým, v akých sektoroch ekonomiky ľudia z MRK častejšie pracujú (stavebníctvo, priemysel, podporné služby). To sú sektory, ktoré boli pandémiou zasiahnuté výrazne menej než iné sektory. Avšak ľudia z MRK častejšie pracujú v menej stabilných zamestnaniach a celkovo sú citlivejší na stratu zamestnania, pretože už malý pokles v príjmoch môže pre nich znamenať prepad pod hranicu rizika chudoby. Ľudia z MRK boli výraznejšie zasiahnutí aj stratou niektorých iných príjmov ako napríklad príspevkov za aktivačné práce. Počas pandémie klesol počet poberateľ tohto príspevku na polovicu. Deťom sa počas obdobia, kedy boli zatvorené školy, nevydávali dotované obedy.

Ľudia v marginalizovaných rómskych komunitách zomierali v dôsledku pandémie dvakrát častejšie ako ľudia z majority

Najzávažnejším zistením je však dopad pandémie na zdravie ľudí z MRK. Podľa IFP/ÚHP zomierali ľudia z prostredia MRK výrazne častejšie než ľudia z majority. Oproti minulosti narástli úmrtia vplyvom pandémie v prostredí MRK o 44%, zatiaľ čo v prostredí majority len o 21% (ak by mali MRK rovnakú vekovú štruktúru ako majorita, obetí by bolo ešte viac). Pravdepodobne to súviselo s vyššou incidenciou covidu-19, slabou zaočkovanosťou proti nemu, horším zdravotným stavom ľudí žijúcich v MRK a nižšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti.

Odpoveďou štátnych orgánov na túto situáciu by malo byť výrazné zvýšenie nasadenia a intenzívnejšia spolupráca so samosprávami a ďalšími aktérmi na zlepšovaní situácie ľudí žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách. Štát by mal otvorene priznať, že posun vpred v tejto téme si vyžiada nemalé kapacity, systémové zmeny a opatrenia vrátane ich financovania, bez ktorých budeme podobné články, ako je tento, čítať aj o desať rokov.

Situáciu nerieši ani Plán obnovy a odolnosti, ktorého prvé reformy začína Slovensko realizovať. Na situáciu v rómskych komunitách totiž plán reflektuje len čiastočne, a to v podstate len v oblasti reforiem a investícií zameraných na podporu inkluzívneho vzdelávania(5).

Ďalším dôležitým dokumentom, ktorý by mohol posunúť veci dopredu je návrh Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027, ktorý stanovuje rámec pre čerpanie eurofondov na ďalšie obdobie. Ten však ešte stále nie je sfinalizovaný. Podľa dostupných informácií mala Európska komisia pripomienky k tomu, že návrh Partnerskej dohody nedostatočne rieši okrem iného aj situáciu v marginalizovaných rómskych komunitách, a preto vrátila návrh na prepracovanie. Komisia navrhuje zvýšiť finančné prostriedky, ktoré z eurofondov Slovensko vyčlení na zlepšenie života ľudí žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách(6).

Európska komisia pritom len žiada, aby sa realizovali opatrenia, ktoré obsahuje vládna Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorú vláda prijala v apríli 2021(7). Medzitým Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity ďalej systematicky pracoval na implementácii spomínanej stratégie, keďže tú medzičasom rozpracoval do akčných plánov a predložil ich na pripomienkovanie. K dispozícii sú teda už aj podrobnejšie rozpracované úlohy a aktivity, ktoré je potrebné zrealizovať(8). Zdá sa teda, že hlavnou bariérou zlepšenia situácie v MRK je neochota otvorene pomenovať rozsah toho, čo štát musí spraviť. V súčasnosti však má veľkú šancu oprieť sa o existujúce koncepčné dokumenty, odborné kapacity a finančné zdroje z európskych fondov. Doterajšie skúsenosti totiž ukazujú, že čiastkové a nesystémové kroky, ako je napríklad aj financovanie pastorácie Rómov(9), nemôžu situáciu výraznejšie zlepšiť. Môžu len, ak vôbec, zabrániť ešte väčšiemu prepadu rómskych komunít do chudoby a sociálnej exklúzie.

Literatúra:

1. Inštitút vzdelávacej politiky (2020), Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu na základných a stredných školách o priebehu dištančnej výučby v školskom roku 2019/2020
2. Gallo Kriglerová, E. (2021), ʻKarantenizácia rómskych komunít spôsobila veľkú nedôveru voči inštitúciámʼ, Menšinová politika 2/2021.
3. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (2021), ʻAj posledné zisťovanie EU SILC MRK potvrdilo značný rozdiel medzi životnými podmienkami obyvateľov rómskych komunít a majorityʼ, 22. december 2021.
4. Inštitút finančnej politiky/Útvar hodnoty za peniaze (2022), ´Komentár 2022/1 – Vplyv pandémie na marginalizované rómske komunity´.
5. Vláda SR (2021), Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, Komponent 6 – Inkluzívne vzdelávanie.
6. Onuferová, M. (2021), ʻRemišová naplánovala na pomoc Rómom pol miliardy, Komisia nám odporúča pridať ešte aspoň 800 miliónovʼ, Denník N, 7. december 2021.
7. Vláda SR (2021), Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030.

Zdroj obrázka: Randy Tarampi, www.unsplash.com

Tento článok bol napísaný s finančnou podporou Department of Foreign Affairs, Trade and Development Canada zastúpené Kanadskou ambasádou v Bratislave.