Školstvo by sa po pandémii už nemalo vracať do „normálu“
Menšinová politika 2020/02

Školstvo by sa po pandémii už nemalo vracať do „normálu“

Elena Gallo Kriglerova

Školstvo by sa po pandémii už nemalo vracať do „normálu“

V Centre pre výskum etnicity a kultúry dlhodobo poukazujeme na to, že slovenský vzdelávací systém stále nie je dostatočne pripravený na vzdelávanie rôznych skupín detí, menšiny nevynímajúc. Problém segregácie rómskych detí v školstve, neadekvátny prístup detí cudzincov k vzdelávaniu, značné bariéry, ktorým čelia napríklad deti so zdravotným znevýhodnením, to všetko sú dávno známe témy, na riešenie ktorých sa doposiaľ nenašlo dosť politickej či odbornej podpory.

Nad vzdelávacím systémom dlhodobo visí problém rigidity a neflexibility

Súčasná kríza súvisiaca s pandémiou však odhalila ešte hlbší problém. Tým je veľká rigidita systému a chýbajúca flexibilita škôl a iných vzdelávacích inštitúcií v čase, kedy sa deti nemohli vzdelávať priamo v školách. A poukázala na ešte jeden kľúčový aspekt. Ak sa školám darí a vedia vnímať potreby detí, reagovať na ne a prispôsobiť sa neustále sa meniacim podmienkam, je to skôr vďaka individuálnemu nasadeniu konkrétnych učiteľov, či školských kolektívov. Počas prvej vlny pandémie vznikli rôzne svojpomocné skupiny na sociálnych sieťach, webstránky, kde si učitelia a učiteľky mohli odovzdávať svoje skúsenosti.

Mnohí z nich sa veľmi rýchlo prispôsobili novej situácii a dokázali deti vzdelávať dištančne tak, aby neutrpeli ich vzdelávacie výsledky a aby nepreniesli celkovú záťaž vzdelávania na ich rodičov. Aj vďaka pomoci rôznych mimovládnych organizácií, či neformálnych skupín sa ukázalo, aká vitálna môže byť občianska spoločnosť a akých kvalitných máme niektorých pedagógov v krajine. Boli to však skôr prejavy akejsi pozitívnej deviácie, než povahy vzdelávacieho systému.

Celkový systém vzdelávania sa ukázal ako úplne nepripravený na krízovú situáciu. Už počas jari Inštitút vzdelávacej politiky poukazoval na to, že viac ako 30 tisíc detí pravdepodobne nemá prístup k internetu a vyše 110 tisíc detí je závislých na bezplatnom stravovaní v školách. Takmer každý druhý žiak či žiačka žijú v preplnenej domácnosti a nemajú tak primeraný priestor na plnohodnotné učenie. A o tom, ako sa darí vzdelávať takmer 41 tisíc detí so zdravotným znevýhodnením, dokonca neexistovali žiadne informácie.1

Viac ako 50 tisíc detí sa počas prvej vlny pandémie nevzdelávalo vôbec

Skutočný rozmer tohto problému však v plnej miere odkryl až dotazníkový prieskum Inštitútu vzdelávacej politiky. Už to, že ministerstvo školstva sa bránilo zverejneniu výsledkov a odďaľovalo ho čo najdlhšie, poukazuje na to, akú slabú schopnosť sebareflexie a vnímania svojich vlastných chýb má slovenské školstvo. Inštitút vzdelávacej politiky je priamo podriadený ministerstvu školstva a to by malo vítať kvalitnú a dátami podloženú spätnú väzbu a okamžite hľadať možnosti nápravy. Reakcia ministra školstva a delegitimizácia zamestnancov IVP označením, že ide o „ľudí bývalej ministerky“2, len zvýraznilo pretrvávanie najväčšieho problému školstva – neschopnosti vnímať vlastné nedostatky.

Správa, ktorá bola nakoniec zverejnená 17. septembra, poukazuje na veľmi vážne zlyhania vzdelávacieho systému počas obdobia dištančného vzdelávania. Tieto zistenia sú navyše ešte závažnejšie ako zistenia IVP z jari tohto roka. Podľa výskumu sa totiž vyše 52 tisíc detí na jar nevzdelávalo vôbec. Takmer 130 tisíc detí (až 18% žiackej populácie) sa neučilo cez internet. To znamená, že sa vzdelávali pravdepodobne len vďaka zasielaným tlačeným materiálom a evidentne chýbala pravidelná komunikácia s učiteľmi. Aj u tých, ktorí sa vzdelávali online, prevažovalo len zasielanie školských zadaní prostredníctvom emailu, čím sa evidentne neúmerne zaťažovali rodičia detí, ktorí prakticky sami museli s deťmi učivo preberať. Len v prípade pätiny detí prebiehalo skutočné online vyučovanie, kde hodina prebiehala bežným spôsobom a učitelia sprevádzali deti učebným procesom.3

Rómske deti mali situáciu počas pandémie pravdepodobne najťažšiu

Správa IVP poukazuje aj na to, že najhoršej situácii v súvislosti so vzdelávaním čelili najmä deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Aj keď nie výlučne, vo veľkej miere ide predovšetkým o rómske deti, ktoré aj bez pandémie čelia veľkým ťažkostiam v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu.

Organizácia EduRoma počas obdobia dištančného vzdelávania monitorovala situáciu rómskych detí v chudobných lokalitách a do veľkej miery potvrdila zistenia Inštitútu vzdelávacej politiky. Podľa ich správy jedným z najväčších problémov bolo to, že mnohé z rómskych detí žijú v preplnených domácnostiach bez adekvátneho prístupu na internet. Ich rodičia zároveň nemajú potrebné znalosti a možnosti pomáhať im vo vzdelávaní, chýbala im teda aj výraznejšia pedagogická podpora. Mnohé z týchto detí majú aj špecifické vzdelávacie potreby, ktoré počas dištančného vzdelávania tvorili ešte väčšiu bariéru ako počas bežného vzdelávacieho procesu.4

V prípade rómskych žiakov, ktorí sa počas pandémie vzdelávali offline, išlo predovšetkým o deti z veľmi chudobného prostredia. Tieto deti nemajú naplnené základné materiálne a technické podmienky pre vzdelávanie, nemajú pravidelnú stravu, bývajú hladné a vzdelávanie tak nemôže prebiehať rovnako, ako keď chodia do škôl. Ich rodičia sú často bez zamestnania a majú nízke vzdelanie, takže nemajú dostatok možností ani schopností pomáhať deťom vo vzdelávaní. Tieto deti často ani dostatočne neovládajú vyučovací jazyk, a preto nerozumeli zadaniam, ktoré im prišli zo škôl.5

Učitelia dostali len veľmi slabú podporu

Bolo by pravdepodobne najjednoduchšie konštatovať, že učitelia nezvládli svoju úlohu a neboli dosť flexibilní pre zmenu v podobe dištančného vzdelávania. Kríza prišla náhle a pripravený na ňu nebol takmer nikto. Avšak pretrvávajúci problém s metodickou a pedagogickou podporou zo strany štátu pre učiteľov, sa veľmi rýchlo ukázal ako mimoriadne vypuklý práve v čase, keď kríza nastala.

Metodická podpora, ktorú počas dištančného vzdelávania učitelia dostali, bola podľa monitoringu organizácie EduRoma veľmi slabá. Istá podpora bola dostupná prostredníctvom stránky www.ucimenadialku.sk, ktorú zriadilo ministerstvo školstva a Štátny pedagogický ústav. V rámci tejto platformy sa snažili poskytnúť čo možno najviac metodickej podpory pre vzdelávanie detí na diaľku. Učitelia reflektovali ako veľmi pozitívne webináre, ktoré počas prvej vlny pandémie organizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Je nepochybné, že zástupcovia štátu sa snažili učiteľom poskytnúť takú rýchlu a efektívnu podporu, aká bola v tom období možná. Avšak výsledky dotazníkového prieskumu IVP poukazujú na to, že to nebolo postačujúce a mnohé deti ostali prakticky bez vzdelávania niekoľko mesiacov.

Opäť sa zatvárajú školy

Kritická situácia s koronavírusom zďaleka neskončila a postupne dochádza k zavádzaniu dištančného vzdelávania, najprv na stredných, a teraz už aj na druhom stupni základných škôl. Až 80% učiteľov po prvej vlne povedalo, že by potrebovali systematickú inštitucionálnu podporu pre kvalitnejšie vzdelávanie. Táto podpora by podľa IVP mala mať jednak technickú podobu (zabezpečenie pripojenia na internet, dostatočné dátové služby, ale aj učebné materiály vhodné na dištančné vzdelávanie). Učitelia detí zo sociálne znevýhodneného prostredia by však potrebovali zabezpečiť aj oveľa výraznejšiu podporu pre vzdelávanie týchto detí a možnosť udržať prezenčnú výučbu čo najdlhšie. Zatiaľ sa darí efektívne udržiavať otvorený aspoň prvý stupeň základných škôl a karantenizovať len školy alebo triedy, kde sa vyskytli prípady COVID-19, avšak je otázne, či sa tento trend udrží.

K septembru 2020 neboli prijaté žiadne opatrenia na zabezpečenie internetového pripojenia pre žiakov, ktorí nemali potrebné pripojenie k internetu počas prvej vlny pandémie. Neboli prijaté ani žiadne opatrenia pre udržanie prezenčnej výučby pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.6 To sa čiastočne podarilo vyriešiť, keď ministerstvo školstva zabezpečilo školám zadarmo prístup k online platforme na dištančné vzdelávanie MS Teams.7 Minister školstva zároveň uviedol, že vďaka spolupráci s mobilnými operátormi môžu školy požiadať o navýšenie dát pre prácu online.8 Ministerstvo školstva nedostalo od ministra financií peniaze na pokrytie technických nárokov na dištančné vzdelávanie, preto sa rozhodlo začať podporovať školy z vlastných zdrojov v sume až 6 miliónov eur.9

Ministerstvo školstva spolu s viacerými priamo riadenými organizáciami vypracovalo viacero materiálov pre dištančné vzdelávanie, pracovné listy pre žiakov z vylúčených rómskych komunít a viaceré ďalšie nástroje na podporu dištančného vzdelávania. Toto je téma, v ktorej sa podarilo štátnym inštitúciám urobiť naozaj veľa. Situácia v najbližších týždňoch a mesiacoch ukáže, či budú všetky tieto materiály postačujúcou odbornou a metodickou podporou pre školy.

Poučenia z krízového vývoja

Je pravdepodobné, že v najbližších mesiacoch či roku pandemická situácia skončí a svet sa ako tak vráti do normálu. Je však dôležité, aby sa vzdelávací systém do „svojho normálu“, teda do situácie pred pandémiou, už opäť nevrátil. Táto situácia poukázala na mnohé nedostatky a bariéry, ktoré náš vzdelávací systém má. Z krízy sa dá poučiť a navrhovať opatrenia, ktoré pomôžu rôznym skupinám detí aj počas bežného chodu škôl.

Najmä Štátny pedagogický ústav, ale aj samotné ministerstvo začalo napriek pandemickej situácii s mnohými zásadnými pozitívnymi krokmi, napríklad v podpore inkluzívneho vzdelávania, či iných foriem podpory rôznych skupín žiakov. Štátny pedagogický ústav začal realizovať mnohé národné projekty, ktoré by mali zlepšiť kapacity učiteľov a prístup žiakov ku kvalitnému vzdelávaniu.

Dôležité však je, aby tieto zmeny boli systematické, podporované na všetkých úrovniach vzdelávania a aj finančne zabezpečené.

Použité zdroje: