Slovensko je na ľudí z Ukrajiny pripravené, politici to však môžu (opäť) pokaziť

V súčasnej geopolitickej situácii a pri narastajúcej hrozbe vojenského konfliktu na Ukrajine sa hovorí aj o možnom príchode väčších počtov ľudí z Ukrajiny na Slovensko či do iných susedných krajín.

Čoraz častejšie sa aj vo verejnom a politickom diskurze hovorí o tom, do akej miery je Slovensko pripravené na zvýšený počet utečencov z Ukrajiny a ako budeme na túto situáciu reagovať.

Kapacity nie sú najzásadnejší problém  

Vzhľadom na to, že v posledných rokoch počet žiadateľov o azyl na Slovensku klesá, súčasné pobytové zariadenia nie sú natoľko plné, aby vznikol zásadnejší problém s infraštruktúrnymi kapacitami. Koniec koncov, v minulosti sme už túto situáciu niekoľkokrát zvládli. Napríklad už v roku 2004 po vstupe do Európskej únie bolo na Slovensku až 11tisíc žiadateľov o azyl. V tom čase nenastala žiadna kritická situácia a nevznikali ani žiadne zásadné napätia medzi obyvateľstvom.

Zároveň, už v roku 2014 pri prvom konflikte na Ukrajine sa predstavitelia vlády vyjadrili, že utečenecké zariadenia sú schopné okamžite prijať tisíce utečencov. Vtedajší minister vnútra Kaliňák vtedy po rokovaní Bezpečnostnej rady povedal, že v „prípade skutočnej humanitárnej krízy sme schopní v spolupráci s inými krajinami tieto čísla výrazne prekračovať a prijať až desaťtisíc ľudí“(1).  Nie je dôvodom sa domnievať, že v súčasnosti je situácia výrazne horšia. Pri kvalitnom a efektívnom manažmente by sme túto situáciu pravdepodobne zvládli. Potvrdil to aj súčasný minister vnútra Mikulec, ktorý povedal, „že Slovensko je pripravené na prílev utečencov a súčasné kapacity by sme mohli navýšiť aj na desiatky tisíc“(2). Nepochybne by nám pomohli aj ostatné krajiny Európskej únie, a to aj napriek tomu, že my sme solidaritu s týmito krajinami v rokoch 2015 – 2016 pri ľuďoch utekajúcich pred vojnou zo Sýrie neprejavili prakticky žiadnu.

Ak by aj začal narastať počet ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny na Slovensko, nie všetci budú žiadať o azyl. Ako sa vyjadril riaditeľ Migračného úradu Ján Orlovský, Ukrajinci „majú možnosť prísť na Slovensko bez víz a byť na území krajiny 90 dní, čiže príchod mnohých by bol plynulý“(3). Následne majú rôzne možnosti legalizácie svojho pobytu.

Na Slovensku zároveň už v súčasnosti žije viac ako 56 tisíc Ukrajincov, ktorí tu majú udelený trvalý alebo prechodný pobyt. Je preto možné očakávať, že by skôr prichádzali ich príbuzní a mali tu tak niekoho, na koho sa môžu obrátiť.

Témou je najmä atmosféra v krajine a ochota prejaviť solidaritu ľuďom z Ukrajiny

Oveľa zásadnejšou témou a dôležitou otázkou do verejnej diskusie je to, aká je atmosféra v krajine a do akej miery sme ako obyvatelia Slovenska pripravení byť solidárni s ľuďmi, ktorí k nám potenciálne môžu prísť hľadať útočisko pred vojnou.

V súčasnosti je ochota prijímať utečencov medzi obyvateľmi krajiny kriticky nízka. Viac ako 85% ľudí si myslí, že by Slovensko nemalo prijímať viac utečencov ako doteraz(4). Na tento postoj vo veľkej miere vplývala a formovala ho politická diskusia z rokov 2015 – 2016, keď v nadväznosti na predvolebnú kampaň vtedajší politickí predstavitelia vytvorili atmosféru strachu a odporu voči utečencom. Strana Smer-SD v tom čase oblepila Slovensko billboardami s heslom „Chránime Slovensko“ a kupovali ploty z ostnatého drôtu za milióny eur (ktoré nikdy neboli použité). Nešlo však len o predstaviteľov Smeru – takmer celá politická scéna sa postavila proti prijímaniu utečencov.

Situácia bola do istej miery iná ako v súčasnosti, pretože išlo o utečencov zo Sýrie. Napriek tomu sa však vytvoril obraz utečencov ako niekoho, pred kým treba krajinu chrániť.

Pozitívnou stránkou je, že v prípade ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny môže byť situácia iná, pretože práve Ukrajinci sú na základe výskumu CVEK z roku 2020 najlepšie prijímanou skupinou cudzincov. Navyše, ľudia sú ochotní v prípade utečencov prijímať najmä rodiny s deťmi a ľudí, ktorí utekajú pred vojnovým konfliktom(5).  

Potrebujeme pokojnú a vecnú komunikáciu

Preto je možné predpokladať, že pri dobrej komunikácii a vysvetľovaní kontextu na Slovensku nevznikne výrazné napätie a odmietanie týchto ľudí.

Nevyhnutná je však veľmi pokojná a vecná komunikácia zo strany politikov. Žiaľ, niektoré prvé reakcie predstaviteľov vládnej koalície naznačujú, že opäť môže nastať podobná situácia ako v roku 2015.

Ministri obrany aj zahraničných vecí sa vyjadrili, že majú pripravené obranné aj migračné plány. Tie síce nespresnili, ale je dobré vedieť, že sa vláda na situáciu pripravuje.

Na druhej strane sa však o potenciálnej migrácii opäť postupne začína hovoriť ako o bezpečnostnej hrozbe. Predseda parlamentu sa napríklad vyjadril, že vojakov NATO na Slovensku potrebujeme najmä preto, aby nás ochránili pred akýmkoľvek agresorom alebo utečeneckou vlnou(6). Zatiaľ sú takéto výroky skôr ojedinelé, avšak môžu významnou mierou vzbudiť strach medzi obyvateľmi, čo sa nevyhnutne odrazí na zvýšenom sociálnom napätí a znížení našej solidarity.

A čo bude potom?

Ak by aj na Slovensko v blízkej či vzdialenejšej dobe prišiel vyšší počet ľudí z Ukrajiny utekajúcich pred vojnovým konfliktom, je pravdepodobné, že sa mnohí z nich po skončení tohto konfliktu budú chcieť vrátiť domov. Ako však vieme z minulosti alebo na základe skúseností iných krajín, mnohí z nich by pravdepodobne na Slovensku ostali a našli si tu nový domov. Otázne je aj to, ako dlho by konflikt trval a či by bolo možné sa vôbec do krajiny vrátiť.

Preto je dôležité, aby existovali efektívne inštitucionálne nástroje podpory integrácie. V januári vláda schválila novelu zákona o azyle(7), ktorá o niečo komplexnejšie rieši integračné opatrenia zamerané na utečencov a rozširuje ich aj na ľudí s doplnkovou ochranou. Zatiaľ tento zákon neprešiel parlamentom, avšak je to nepochybne krok dobrým smerom. Na druhej strane nám však stále chýba Štátny integračný program, ktorý mal byť schválený už roku 2015 a doposiaľ sa tak nestalo.

Téma integrácie je však komplexnou témou a výrazne presahuje otázku súčasnej krízy na Ukrajine. Počet cudzincov na Slovensku neustále narastá a nám chýba akýkoľvek efektívny systém integračných opatrení, ktorý by manažoval a koordinoval štát. Tejto téme je potrebné venovať sa práve preto, aby sme boli pripravení jednak na súčasnú narastajúcu migráciu, ale aj na potenciálne humanitárne výzvy, ktorým možno budeme čeliť v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti.

Literatúra:

1. Webnoviny.sk (2014), ´Teror na Ukrajine rozhýbal vládu, budeme prijímať migrantov´, 21. 2. 2014.
2. Rádio Expres (2022), ´Mikulec vníma ďalší návrh na jeho odvolanie ako otvorený boj s Ficom o demokratické Slovensko´, Braňo Závodský naživo, 14.2.2022.
3. Vančo, M. (2022), ´Vojna na Ukrajine by zmenila aj Slovensko´, SME, 20.1.2022.
4. Gallová Kriglerová, E. et al. (2021), Slovensko a migrácia. Hľadanie ciest k spolužitiu, Bratislava, Centrum pre výskum etnicity a kultúry.
5. Gallová Kriglerová, E. et al. (2021), Slovensko a migrácia. Hľadanie ciest k spolužitiu, Bratislava, Centrum pre výskum etnicity a kultúry.
6. Kern. M., Osvaldová, L. (2022), ´Boris Kollár nemá problém s nasadením tisíc vojakov NATO na Slovensku, Matovič zatiaľ mlčí´, Denník N, 28.1.2022.
7. Ministerstvo vnútra SR (2022), ´Novelu azylového zákona schválila vláda´, 12.1.2022.

Zdroj obrázka: Ev, www.unsplash.com

Tento článok bol napísaný s finančnou podporou Departement of Foreign Affairs, Trade and Development Canada zastúpené Kanadskou ambasádou v Bratislave.