Slovensko uvoľňuje pravidlá pre zamestnávanie cudzincov. Zdá sa, že ich chceme skôr využiť, než začleniť do spoločnosti

Vláda za posledné mesiace viackrát uvoľnila pravidlá pre zamestnávanie cudzincov a cudziniek z tretích krajín, teda z krajín mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. V septembri 2023 vláda prvýkrát rozhodla o tom, že bude možné udeliť národné víza vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín pre niektoré zamestnania v oblasti priemyslu. Odvtedy bolo toto nariadenie niekoľkokrát novelizované tak, že sa rozšíril okruh krajín, ktorých občanom a občiankam bude možné víza udeliť. Rozšíril sa aj okruh zamestnaní, v ktorých budú môcť títo cudzinci a cudzinky pracovať. (1) Aktuálne môžu o národné víza žiadať najmä ľudia z niektorých európskych a viacerých stredo a východoázijských krajín. (2) Čo sa týka oblastí zamestnania, cudzinci a cudzinky sa môžu zamestnať najmä vo výrobe, v poľnohospodárstve, v potravinárstve, v stavebníctve a v službách.

Víza udeľujeme len na krátko, aby tu cudzinci nezostávali

Národné vízum sa udeľuje na čas trvania zamestnania, najviac však na jeden rok, pričom nemôže byť tomu istému človeku udelené opakovane. Pre jeho udelenie je potrebná pracovná zmluva alebo písomný prísľub zamestnávateľa, že cudzinca či cudzinku zamestná. Národná rada tiež schválila vládnu novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorá prináša ďalšie zmeny súvisiace s ich zamestnávaním. Novela napríklad zvyšuje podiel zamestnancov a zamestnankýň z tretích krajín, ktorých zamestnávateľ môže zamestnávať z 30 na 45 % z celkového počtu zamestnancov.

Vláda rieši najmä nedostatok pracovných síl na Slovensku

Nedostatok pracovných síl začína byť na Slovensku výrazným problémom. Voľných pracovných miest je totiž toľko, že ich nedokázali obsadiť ani ľudia z Ukrajiny, Srbska alebo iných krajín, z ktorých obvykle zahraniční pracovníci a pracovníčky prichádzali.

V súčasnosti už mnohé firmy zamestnávajú cudzincov zo vzdialenejších krajín, napríklad vo Volkswagene pracujú stovky ľudí z niektorých stredoázijských krajín, iným príkladom je väčšia skupina občanov Indie pracujúcich v Nitre. Na uvoľnenie pravidiel tlačili dlhodobo aj samotní zamestnávatelia, keďže proces vybavenia povolenia na zamestnanie cudzincov z tretej krajiny obvykle trval niekoľko mesiacov až viac ako rok. Aktuálne už na pracovnom trhu chýba viac ako 130 tisíc pracovníkov a pracovníčok. Zamestnávatelia si teda sľubujú, že časť týchto chýbajúcich pracovníkov pokryjú zamestnávaním občanov z tretích krajín.

Udeľovanie víz na krátke obdobie má viacero úskalí

Zamestnávanie cudzincov a cudziniek môže znamenať veľký prínos pre krajinu, ale môže byť spojené aj s rôznymi úskaliami – ak tento proces vnímame čisto ekonomicky a nevenujeme pozornosť ďalším jeho aspektom. Tými sú napríklad dodržiavanie práv týchto ľudí, kvalitné pracovnoprávne podmienky, ale aj ich potenciálna diskriminácia či už v pracovnej, alebo v iných oblastiach života. Otázkou je aj ich možné začlenenie do spoločnosti a vytvorenie takých podmienok a podpory, aby tu mohli plnohodnotne žiť a rozvíjať svoj potenciál, a nemuseli prežívať na okraji spoločnosti.

Cudzincov potrebujeme. Nielen nakrátko

Z doposiaľ schválených dokumentov upravujúcich zamestnávanie občanov tretích krajín vieme len toľko, že sa zrýchli získanie povolenia na zamestnanie. Tieto dokumenty, ani žiadne iné, nereflektujú pripravenosť ďalších procesov a inštitúcií na predpokladaný nárast zahraničných pracovníkov.

Odbory napríklad upozornili, že je potrebné venovať pozornosť podmienkam, za akých tu budú cudzinci pracovať, aby nedochádzalo k zneužívaniu lacnej pracovnej sily a celkovému poklesu miezd. Naviac tiež očakávajú, že s narastajúcou diverzitou môže byť organizovanie zamestnanectva v odboroch náročnejšie a komplikovať sa môže aj proces vyjednávania so zamestnávateľmi. Niektorí experti zas upozorňujú, že z takto nastavenej pracovnej migrácie občanov tretích krajín nebude Slovensko benefitovať dlhodobo, pretože títo ľudia pravdepodobne nebudú mať ambíciu sa tu usadiť dlhšie alebo so svojimi rodinami, ak im neponúkneme lepšiu a dlhodobejšiu perspektívu. Pravdepodobný scenár je, že u nás nadobudnú pracovné skúsenosti a časom sa presunú za lepšími podmienkami do iných krajín. Na Slovensku by sme však, aj vzhľadom na demografický vývoj, potrebovali, aby sa tu časť zahraničných pracovníkov usadila natrvalo, aj so svojimi rodinami.

Dlhodobý prínos cudzincov nedosiahneme bez ich systematickej integrácie do spoločnosti

Hoci  počet pracovníkov z tretích krajín rastie dlhodobo a po nedávnom uvoľnení pravidiel je možné očakávať ďalší výrazný nárast, nie sme ako krajina na začlenenie týchto ľudí dostatočne pripravení.

Krajiny, ktoré majú viac skúseností s migráciou pochopili, že potrebujú rôzne nástroje a opatrenia, prostredníctvom ktorých sa z cudzincov postupne stávajú obyvatelia krajiny. Je dôležité, aby sa stali súčasťou širšieho, ale aj užšieho spoločenstva. Týmito nástrojmi sú integračné politiky, ktoré prinášajú rozmanité podporné opatrenia pre samotných cudzincov. Ide napríklad o podporu jazykového vzdelávania, prístup k zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu, bývaniu a podobne.

Súčasťou integračných politík však môžu byť aj opatrenia zamerané na prácu s verejnou mienkou, teda s postojmi domácej populácie k cudzincom a cudzinkám, podpora prostredia rešpektujúceho rozmanitosť a vytváranie vzťahov medzi domácimi a cudzincami. Vzhľadom na negatívne postoje verejnosti na Slovensku k cudzincom a k zahraničnej migrácii by integračné politiky na Slovensku mali určite obsahovať aj tento aspekt. Ak chceme, aby bola pracovná migrácia z tretích krajín pre Slovensko prínosom z dlhodobej perspektívy, potrebujeme na Slovensku spomínané integračné politiky prijať a implementovať, a zároveň podporovať dlhodobú migráciu, nielen udeľovať víza na jeden rok.

Použité zdroje:

1. Nariadenie vlády SR č. 35/2024, č. 90/2024 a č. 92/2024.
2. Arménska republika, Azerbajdžanská republika, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Filipínska republika, Gruzínsko, Indická republika, Indonézska republika, Kazašská republika, Kirgizská republika, Moldavská republika, Nepálska federatívna demokratická republika, Severomacedónska republika, Srbská republika, Tadžická republika, Turkménsko, Ukrajina, Uzbecká republika, zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Foto: Agus Dietrich, unsplash.com