Slovensko začalo proces implementácie nového migračného paktu. Je potrebné intenzívne sa venovať aj integrácii

Tesne pred koncom roka 2024 schválila vláda Slovenskej republiky takzvaný národný implementačný plán k novému Paktu EÚ o migrácii a azyle. Podstatou paktu by malo byť vytvorenie efektívnejšieho fungovania spoločného azylového systému na úrovni EÚ.

Prijatie národného implementačného plánu aj na úrovni Slovenska je začiatkom procesu postupnej implementácie legislatívnych aktov, ktoré tento pakt tvoria.

Národný implementačný plán sa skladá z desiatich takzvaných stavebných blokov, z ktorých väčšina obsahuje opatrenia na ochranu vonkajších hraníc a zavádzanie nových prvkov aj do azylového konania priamo na hraniciach.

Za veľké pozitívum považujeme to, že plán si stanovuje za cieľ vytvoriť a implementovať štandardné operačné postupy v prístupe k migrantom prekračujúcim vonkajšiu hranicu, ktoré doteraz chýbali. Tie majú potenciál prispieť nielen k väčšej transparentnosti prístupu k migrantom, ale aj k dôslednejšiemu dodržiavaniu ich práv, napríklad v oblasti prístupu k informáciám v im zrozumiteľných jazykoch, k právnej, zdravotnej či psychologickej pomoci. Zároveň by sa mali zaviesť aj efektívnejšie postupy na identifikáciu zraniteľných skupín migrujúcich osôb a poskytovanie podpory podľa ich špecifických potrieb.

Celoštátna stratégia integrácie utečencov za 10 rokov nebola vytvorená

Posledný, teda desiaty stavebný blok plánu sa zároveň venuje téme integrácie, a to najmä osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, teda utečencov a utečeniek. Aktuálne Slovensko nemá na národnej úrovni prijatý žiadny strategický dokument, ktorý by definoval rámce, ciele, opatrenia či kompetencie špecificky pre oblasť integrácie utečencov.

V roku 2015, v kontexte humanitárnej krízy spojenej s príchodom veľkých počtov utečencov do Európy (najmä zo Sýrie a Afganistanu), bolo prijaté uznesenie vlády SR, podľa ktorého mal byť takýto dokument vytvorený do 31. decembra 2016. Koordináciou tejto úlohy bolo poverené ministerstvo vnútra a malo ísť o vytvorenie integračného programu ako systémového riešenia integrácie osôb s medzinárodnou ochranou v nadväznosti na integračnú politiku SR.

Termín na splnenie tejto úlohy bol následne opakovane posúvaný (Liga za ľudské práva, 2020), až bola úloha v roku 2022 uznesením vlády č. 429 zrušená. K zrušeniu pritom došlo v júni 2022, teda v čase akútnej humanitárnej krízy spojenej s príchodom utečencov z Ukrajiny. Integrácia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou mala byť zapracovaná do kapitoly „Integrácia“ v rámci Migračnej politiky SR s výhľadom do roku 2025 a zároveň mala byť rozpracovaná v akčných plánoch jednotlivých ministerstiev (pozri napr.  Akčný plán migračnej politiky v podmienkach MPSVR SR s výhľadom do roku 2025).

Spomínaná migračná politika definovala ako jeden z cieľov „zabezpečiť systémovú úpravu integrácie zraniteľných skupín cudzincov, najmä osôb s udelenou medzinárodnou ochranou“ (s. 8). To sa do dnešného dňa nestalo.

Nádeje na celoštátnu integračnú stratégiu po februári 2022 sa nenaplnili

Slovensku chýba systémový prístup k integrácii nielen osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, ale aj celkovo cudzincov a cudziniek, ktorých počet na Slovensku kontinuálne narastá. Podľa Štatistickej ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície SR malo mať k 30. júnu 2024 na Slovensku platné povolenie na pobyt 327 372 cudzincov. Aktuálna Integračná politika SR bola prijatá v roku 2014 a vzhľadom na rýchlo sa meniacu situáciu vo svete aj u nás už nezodpovedá potrebám Slovenska v tejto oblasti. Jej implementácia navyše nikdy nebola dôsledne koordinovaná ani monitorovaná – posledná dostupná monitorovacia správa je za rok 2017.

Po 24. februári 2022 odborná verejnosť dúfala, že príchod desiatok tisícov utečencov a utečeniek z Ukrajiny na Slovensko bude pre slovenskú vládu popudom pre prijatie systémových riešení v oblasti integrácie ľudí s migračným pôvodom na národnej úrovni. Spoločne s ďalšími mimovládnymi organizáciami (Liga za ľudské práva, Mareena, Nadácia Milana Šimečku a Človek v ohrození) sme k tomu vyzývali aj v súbore odporúčaní s názvom Integrácia ľudí z Ukrajiny – návrhy riešení, ktorý sme spoločne zverejnili už v máji 2022. Ani takmer tri roky po vypuknutí vojny v Ukrajine neboli systémové riešenia pre oblasť integrácie na národnej úrovni prijaté.

Prečo je však dôležité, aby takýto strategický dokument na národnej úrovni existoval?

Celoštátna integračná stratégia vytvára dôležité rámce pre integračné opatrenia na nižších úrovniach

Či už hovoríme o ľuďoch s medzinárodnou ochranou, alebo cudzincoch vo všeobecnosti, stratégia integrácie na národnej úrovni by mala definovať celkové ciele krajiny pre oblasť integrácie, ale aj rámce, v ktorých sa následne pohybujú jej aktéri. Integrácia totiž prebieha „dole“, teda v mestách a obciach, kde sa odohráva aj priamy výkon integračných opatrení. Aktuálne však integrácia nie je vyslovenou kompetenciou nikoho.

Integračné opatrenia dlhodobo realizujú najmä mimovládne organizácie v rámci svojich projektov, ale v posledných rokoch sa čoraz intenzívnejšie aktivizujú aj samosprávy. Pre ne by však bolo dôležité, aby ich kompetencie, a tiež financovanie, boli aj pre túto oblasť jasne definované a zabezpečené. Národná stratégia by preto mala najmä definovať priority, ciele a opatrenia, ale aj kompetencie rôznych aktérov, zdroje financovania integračných opatrení, a tiež spôsoby poskytovania metodickej a legislatívnej podpory priamym aktérom integrácie.

Na diskusie, či Slovensko integračnú stratégiu potrebuje, už nie je čas

Vráťme sa však opäť k národnému implementačnému plánu a jeho stavebnému bloku č. 10 – Presídlenie, začlenenie a integrácia. Dokument v tejto časti stanovuje cieľ č. 2 – iniciovať diskusiu k príprave stratégie integrácie osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. Na to bude podľa tvorcov dokumentov potrebné v prvom rade posúdiť potrebu vytvorenia takéhoto strategického dokumentu, a zároveň nastaviť mechanizmus spolupráce s relevantnými aktérmi a iniciovať diskusiu smerujúcu k príprave stratégie. V horizonte 12 mesiacov sa majú zrealizovať stretnutia s relevantnými aktérmi za účelom diskusie k príprave stratégie. V horizonte 18 mesiacov má byť táto diskusia vyhodnotená.

Myslíme si, že po desiatich rokoch diskusií, najväčšej utečeneckej kríze v našich dejinách a pri kontinuálnom náraste zahraničnej migrácie už nie je čas na posudzovanie, či Slovensko vôbec potrebuje stratégiu integrácie (či už utečencov alebo cudzincov vo všeobecnosti). Je potrebné pristúpiť k jej tvorbe a napĺňaniu.

Potreba systémového prístupu k integrácii cudzincov a utečencov je nepopierateľná. Vidíme to aj v slovenských samosprávach, z ktorých viaceré prevzali iniciatívu a začali si (s podporou CVEK-u a medzinárodných agentúr) vytvárať lokálne stratégie integrácie. Tie im pomôžu venovať sa tejto oblasti strategicky, zodpovedne a tak, aby z toho profitovali všetci ich obyvatelia a obyvateľky. V júni 2024 stratégiu integrácie prijala Nitra, v decembri 2024 Košice.

Stále im však chýba podpora zhora – metodická, odborná, kompetenčná aj finančná. Tá musí prísť od štátu v podobe celoštátneho strategického a systémového prístupu k integrácii.

Foto: Roger Bradshaw, unsplash.com