Vírus si podľa občianstva nevyberá, nemala by si ani vakcinačná stratégia

Napriek tomu, že na Slovensku v súčasnosti už žije viac ako 150 tisíc cudzincov, neustále sú pre štát a jeho inštitúcie takmer neviditeľní (1) Patria k skupinám, ktorým verejné inštitúcie začínajú venovať pozornosť až vo chvíli, keď treba „riešiť problém“. Avšak ak by boli procesy v krajine nastavené tak, aby nikoho nevylučovali z prístupe k službám, a verejné politiky by mysleli aj na ich špecifickú situáciu a potreby, „problémy“ by nebolo potrebné riešiť. Dobrý príkladom je prístup k očkovaniu, ktorý je aktuálne jednou z najdôležitejších tém, ktorými krajina žije.

Na jednej strane štát neustále apeluje na ľudí, aby sa dali zaočkovať a pomohli tak prekonať pandémiu koronavírusu, na druhej strane vytvára bariéry pre tých, ktorí sa zaočkovať možno chcú. Napríklad mnohým cudzincom.

Komerčné poistenie vám očkovanie proti covidu nepokryje

Aj pri nastavovaní systému očkovania sa totiž opäť ukázalo, ako štát špecifickú situáciu cudzincov prehliada. Už v začiatku sa objavili problémy s prístupom k vakcíne pre tých cudzincov, ktorí neboli poistení v systéme verejného zdravotného poistenia. Niektoré skupiny cudzincov (napr. tí s prechodným pobytom na účel zlúčenia rodiny či na účely podnikania) pritom do systému verejného poistenia prístup vôbec nemajú a musia uzatvárať komerčné zdravotné poistenie. To  však, ako sa ukázalo, nepokrýva očkovania. A to ani očkovanie proti ochoreniu covid-19, aj napriek urgentnosti situácie. (2)

Na občanov EÚ sa myslelo aj nemyslelo

Problémy dostať sa k očkovaniu však zo začiatku mali aj občania EÚ žijúci na Slovensku. Ich skúsenosti ukazujú častý neduh slovenských inštitúcií – nesystémovosť, slabú koordináciu a zlyhávajúcu komunikáciu. Občania EÚ totiž nemali problém s pridelením termínu očkovania, pretože pri registrácii mohli uviesť, že sú poistencami EÚ zdravotného poistenia. To by naznačovalo, že na očkovanie majú nárok. Po príchode do očkovacieho centra však mnohých nakoniec očkovať odmietli, pričom zdôvodnenia sa líšili od prípadu k prípadu. Ako uviedli viaceré médiá, niektorým cudzincom v očkovacích centrách odporučili, aby si zohnali doplňujúce potvrdenia o tom, že na očkovanie majú nárok, v iných údajne mali inštrukciu z vedenia, že majú očkovať primárne obyvateľov Slovenska. (3) Obyvateľmi Slovenska v najširšom zmysle tohto slova sú pritom aj cudzinci, pretože tu žijú. Bývajú tu, pracujú, študujú, vychovávajú tu deti, nakupujú, venujú sa dobrovoľníctvu, platia dane a odvody… Napriek tomu na nich systém (opäť) nemyslel.

Formuláre, formuláre…a aké vlastne?

V reakcii na tieto problémy sa ministerstvo zdravotníctva vyjadrilo, že na očkovanie by mali mať nárok  všetci držitelia európskeho zdravotného preukazu, ku ktorému potrebovali tiež tzv. formulár S1, teda potvrdenie o tom, že majú zdravotné poistenie v niektorom členskom štáte EÚ. K tomuto formuláru musia cudzinci priložiť doklad potvrdzujúci miesto ich pobytu (nájomnú zmluvu, list vlastníctva) a potom ho takto zaregistrovať v niektorej slovenskej zdravotnej poisťovni. Tá ho následne odošle na overenie do poisťovne v krajine EÚ, kde majú cudzinci uzavreté poistenie, a tá zas potom potvrdený formulár odošle naspäť na Slovensko. Už samotný tento proces je náročný. Avšak fakt, že o ňom cudzinci, ktorých sa týkal, ani neboli včas informovaní, im situáciu ešte viac komplikoval. A tak sa ju cudzinci dozvedali v mnohých prípadoch až z médií, a to až po tom, ako ich odmietali zaočkovať aj napriek úspešnej registrácii. Touto informáciou navyše nedisponovali včas ani očkovacie centrá.

Koncom marca vláda prijala novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorou umožnila prístup k očkovaniu aj niektorým skupinám cudzincov – poistencom iných členských štátov, cudzincom s doplnkovou ochranou, cudzincom s tolerovaným pobytom, ktorí boli zaradení do programu ochrany obetí (obchodovanie s ľuďmi) a cudzincom študentom medicíny na Slovensku, ktorí vykonávajú prácu v nemocnici. (4)

Napriek pozitívnym zmenám cudzinci stále zažívajú mnohé bariéry v prístupe k očkovaniu

Avšak aj po prijatí tejto novely bol celý proces poznačený značnou protichodnosťou – ministerstvo zdravotníctva v jednom prípade uviedlo, že k európskemu preukazu poistenia cudzinec potrebuje ešte formulár S1 a pravdepodobne aj formulár S2; NCZI tvrdilo, že stačí S1. (5) Ani vybavovanie formulára S1 nie je úplne jednoduché a pre cudzincov znamená dodatočnú byrokratickú záťaž, ktorá môže byť aj vzhľadom na nejasnosti okolo neho pre mnohých cudzincov extrémne náročná. (6) Práve tomuto typu bariér cudzinci čelia prakticky vo všetkých oblastiach života – nedostatok jednoznačných a zrozumiteľných informácií, ktoré by im umožnili orientovať sa v systéme, ktorý na Slovensku funguje, a byť tak sebestačnými ľuďmi bez nutnosti neustále sa spoliehať na pomoc svojich slovensky hovoriacich známych. Nehovoriac o tom, že takúto pomoc nemajú k dispozícii ani zďaleka všetci cudzinci. Táto nesystémovosť v očkovaní sa pritom týka stoviek až tisícov ľudí, ktorí sú pandémiou ohrození rovnako ako občania Slovenskej republiky a ktorí sa rovnako obávajú o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych.

Situácia časti cudzincov z tretích krajín je stále nevyriešená

Spomínaná novela navyše nevyriešila situáciu cudzincov z tretích krajín, ktorí nemajú prístup do verejného zdravotného poistenia. (7) Ku koncu roka 2020 malo pritom na Slovensku napríklad povolenie na prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny 9354 cudzincov a za účelom podnikania to bolo až 16 401 ľudí. Cudzinci, ktorí nemôžu byť súčasťou verejného zdravotného poistenia, si musia platiť komerčné. A ako už bolo spomenuté, komerčné poistenie nekryje očkovania, a teda ani očkovanie proti ochoreniu covid-19. Jedným z riešení by bolo, keby si toto očkovanie cudzinci s komerčným zdravotným poistením mohli uhradiť aspoň ako samoplatcovia. Štát by však mohol tiež zohľadniť výnimočnosť situácie a vyzvať poisťovne, aby tento úkon hradili aj z komerčného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva po prijatí spomínanej novely zákona o zdravotnom poistení taktiež uviedlo, že zoznam cudzincov s nárokom na úhradu očkovania môže rozšíriť. (8) V záujme ochrany verejného zdravia je očkovať všetkých, ktorí na Slovensku aktuálne žijú, a nie len tých, ktorí spĺňajú kritérium občianstva. Vírus občianstvo nerozlišuje, a nemala by ani vakcinácia.

Literatúra:

1. Prezídium Policajného zboru SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície (2021), Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike, 26. apríla 2021, dostupné na https://bit.ly/3ep9NNq
2. Francelová, N. (2021), ´Niektorí cudzinci nemajú nárok na očkovanie proti covidu´, SME, 7. marca 2021, dostupné na https://bit.ly/3b5Rjzp
3. Pozri napr. Gehrerová, R. (2021), ´Cudzincov na Slovensku neočkujeme, nestačí im ani potvrdenie odporúčané ministerstvom´, Denník N, 13. apríla 2021, dostupné na https://bit.ly/3uyjvTC
4. Ministerstvo zdravotníctva SR (2021), ´Očkovať proti COVID-19 sa môžu aj niektorí cudzinci a dlžníci na poistnom´, tlačová správa, 14.apríla 2021, dostupné na https://bit.ly/3erSqf3
5. Gehrerová, R. (2021), ´Cudzincov na Slovensku neočkujeme, nestačí im ani potvrdenie odporúčané ministerstvom´, Denník N, 13. apríla 2021, dostupné na https://bit.ly/3uyjvTC
6. Hrabovská Francelová, N. (2021), ´Applying for the S1 document for vaccination? Insurer will need a proof of residence´, Slovak Spectator, 23. apriíla 2021, dostupné na https://bit.ly/3tqQEPD

Zdroj obrázka: Hakan Nural, www.unsplash.com