Vzdelávanie detí cudzincov (nielen) v čase korony

Vzdelávanie detí cudzincov ostáva na Slovensku stále okrajovou témou, a to aj napriek tomu, že celkový počet cudzincov na Slovensku v poslednom období výrazne rastie. Kým v roku 2010 malo určitý typ pobytu na Slovensku udelený približne 62 tisíc cudzincov¹, v júni roku 2020 to už bolo viac ako 145 tisíc.²

Keďže mnohí cudzinci prichádzajú na Slovensko aj so svojimi rodinami a postupne si tu nachádzajú domov aj ich deti, narastá aj počet takýchto detí v slovenských školách. Oproti roku 2010 sa počet detí cudzincov v základných školách viac ako strojnásobil na súčasných takmer 3500 detí³ v štátnych, súkromných a cirkevných školách. Vzhľadom na demografickú prognózu, postupné starnutie obyvateľstva a zlepšovanie socio–ekonomickej situácie je vysoko pravdepodobné, že počet cudzincov bude na Slovensku kontinuálne narastať a rovnako bude stúpať aj počet detí v rôznych typoch škôl. Najmä v Bratislavskom kraji už majú školy pomerne vysoký počet cudzincov prakticky na všetkých školách, pretože práve v tomto kraji navštevuje základné školy takmer polovica (42%) všetkých detí s cudzím štátnym občianstvom žijúcich na Slovensku.

Napriek tomu, že už v roku 2011 Centrum pre výskum etnicity a kultúry spolu s Nadáciou Milana Šimečku poukazovali vo svojom výskume⁴ na mnohé prekážky a bariéry, ktorým čelia deti cudzincov vo vzdelávacom procese, za desať rokov sa táto téma takmer vôbec neposunula ďalej a školy sú stále nedostatočne pripravené na vzdelávanie detí cudzincov.

Deti cudzincov ostali počas koronakrízy „bokom“

To sa prejavilo aj v čase koronakrízy, ktorá vystavila skúške celý vzdelávací systém, keď sa niekoľko mesiacov žiaci vzdelávali dištančne. Ukázalo sa, že sú to práve mnohé znevýhodnené skupiny, ktoré čelia najväčším problémom vo vzdelávaní. Podľa analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky viac ako 32-tisíc žiakov a žiačok na základných školách môže byť bez pripojenia na internet. Negatívny dopad to má najmä na deti z chudobných a rómskych rodín – pripojenie na internet nemá každá druhá chudobná rodina a v prípade rómskych domácností má pripojenie len v priemere každý tretí žiak/žiačka.⁵

Podobne čelili problémom so vzdelávaním aj ďalšie deti, napríklad tie s rôznymi špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami, či deti so zdravotným znevýhodnením. Koronakríza ukázala, ako výrazne je vzdelávací systém nepripravený na vzdelávanie detí, ktorým z rôznych dôvodov nemôžu a nedokážu pri dištančnom vzdelávaní pomôcť ich vlastní rodičia či príbuzní.

Bolo teda možné predpokladať, že deti cudzincov majú podobnú, ak nie ešte ťažšiu situáciu vo vzdelávaní. Žiadna štátna inštitúcia, ministerstvo školstva či iné priamo riadené organizácie sa však tejto téme počas pandémie vôbec nevenovali ani analyticky, ani poskytnutím metodickej či inej podpory pre učiteľov alebo samotných rodičov detí cudzincov. Tí, vzhľadom na jazykovú bariéru, nedostatočné kontakty so školou a slabú orientáciu v školskom systéme ostali prakticky bez pomoci. Neexistujú však žiadne oficiálne údaje o tom, ako sa počas pandémie vzdelávali deti cudzincov, koľko ich ostalo bez akéhokoľvek vzdelávania a ani to, akým bariéram v tomto období čelili.

Centrum pre výskum etnicity a kultúry spolu s Nadáciou Milana Šimečku preto v apríli 2020 realizovali menšiu sondu medzi učiteľmi, ktorí deti cudzincov vo svojich triedach majú.

Táto sonda poukázala na to, že deti cudzincov skutočne čelili počas dištančného vzdelávania mnohým bariéram, na ktoré učitelia nevedeli dostatočne dobre zareagovať. Ukázalo sa, že mnohé deti cudzincov síce mali prístup k internetu a prijímali zadania od učiteľov, stiahli si ich z internetu, avšak reagovali len na niektoré z nich, predovšetkým tie, ktoré boli jednoduchšie, ľahko zrozumiteľné a také, s ktorými im vedeli pomôcť ich najbližší. Boli však aj situácie, kde sa deti cudzincov úplne odmlčali a vôbec nijakým spôsobom nereagovali na online komunikáciu zo strany školy. Dôvodov pre to mohlo byť viacero – od nedostatočnej znalosti práce s internetom po neznalosť slovenčiny, kvôli ktorej nerozumeli ani mailom, ktoré im prichádzali od učiteľov. Niektoré deti, najmä tie, ktoré žijú na Slovensku už dlho, vedia dobre po slovensky a učitelia majú nadviazaný pravidelný kontakt s rodičmi, dokázali dištančné vzdelávanie absolvovať úspešne, podobne ako iné (slovenské) deti. Pravdepodobne sa to však ani zďaleka netýkalo všetkých detí cudzincov, ktoré navštevujú slovenské školy.

Táto sonda nemala charakter podrobného výskumu ani hĺbkovej analýzy situácie. Napriek tomu poukázala na dlhodobé systémové problémy, ktorým Slovensko čelí pri vzdelávaní týchto detí. Spomínané dve organizácie pripravili krátku príručku, ktorej cieľom bolo napomôcť učiteľom, ktorí vzdelávajú deti cudzincov, aby počas pandémie dokázali s týmito deťmi udržiavať kontakt a aspoň v základnej forme im poskytovať vzdelávanie. Ďalšie mimovládne organizácie, ako napríklad Mareena, poskytovali deťom cudzincov doučovanie, snažili sa im sprostredkovať kontakt so školami a pomáhali im s vypracovaním rôznych školských zadaní. Bez pomoci občianskeho sektora by mnohé deti pravdepodobne ostali bez akejkoľvek podpory.

Pozitívne signály z ministerstva školstva do budúcnosti

Pozitívnou zmenou oproti minulosti je otvorená komunikácia s novým vedením ministerstva školstva, ktoré zareagovalo na ponuku mimovládnych organizácií a zverejnilo príručku Vzdelávanie detí cudzincov počas korony⁶ na svojej webstránke www.ucimenadialku.sk. Aj iné kroky nového ministerstva naznačujú, že sa tejto téme začne venovať systematická pozornosť. Na ministerstve bola ešte viac posilnená Sekcia národnostného a inkluzívneho vzdelávania, ktorej náplňou práce do budúcnosti okrem iných tém môže a malo by byť aj zabezpečenie dostatočnej podpory pre vzdelávanie detí cudzincov.

Štátny pedagogický ústav sa taktiež plánuje intenzívnejšie venovať téme vzdelávania detí s iným materinským jazykom, ako je vyučovací jazyk na školách. V súčasnosti už realizuje niekoľko projektov zameraných na túto tému, napríklad Erasmus + s názvom „Vzdelávanie učiteľov k inklúzii detí cudzincov“, „Slovenčina pre cudzincov“, či „Podpora multilinguálnych tried“.⁷ V septembri 2020 Štátny pedagogický ústav rozbehol aktivity na zriadenie odbornej komisie pre vzdelávanie detí s iným materinským jazykom, ktorá sľubuje, že tejto téme začne byť na úrovni štátu venovaná prvýkrát adekvátna pozornosť.

Do budúcnosti je potrebné pozrieť sa na túto tému komplexnejšie a brať do úvahy rôzne bariéry, ktorým deti čelia a nastavovať komplexnejšie politiky jednak na podporu samotných učiteľov pri vzdelávaní týchto detí, ale aj na podporu samotných žiakov a ich rodičov.

Čo je potrebné zmeniť v systéme vzdelávania, aby v ňom deti cudzincov uspeli?

Pandémia odhalila len špičku ľadovca a poukázala na to, ako veľmi je vzdelávanie detí cudzincov na okraji záujmu, a to aj napriek výraznému nárastu ich počtu v školách. Ešte stále existuje viacero bariér, na ktoré je potrebné prihliadať a ktoré treba postupne odstraňovať, ak chceme, aby boli tieto deti integrované do vzdelávacieho systému. V prvom rade je nevyhnutná politická vôľa, uvedomenie si existujúcich nedostatkov a snaha nastavovať efektívne a plošné riešenia do budúcnosti. Výskum z roku 2011 ukázal, že keď je počet detí cudzincov v školách veľmi nízky, učitelia si dokážu poradiť s ich integráciou individuálne a svojpomocne. Pri narastajúcich počtoch, aké napríklad vidíme na bratislavských školách, to už učitelia nebudú schopní zvládať svojpomocne a nevyhnutne budú potrebovať systémové nástroje podpory.

Čo teda v súčasnosti chýba a aké sú bariéry pre vzdelávanie detí cudzincov na slovenských školách?

Nedostatočná právna úprava

Podľa súčasného školského zákona sa deťom cudzincov v školách poskytuje vzdelávanie za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Táto formulácia je veľmi dôležitá, pretože zahŕňa všetky deti cudzincov do povinnej školskej dochádzky. Tento jednoznačný a nediskriminujúci prístup je výrazným základom pre to, aby deti v školách boli a bolo naplnené ich právo na vzdelávanie. Princíp „za tých istých podmienok“ však môže byť pri jeho aplikácii problematický. Deti, ktoré pochádzajú z iného kultúrneho prostredia, neovládajú dobre vyučovací jazyk a často prichádzajú uprostred školského roka či v staršom veku, kedy už časť vzdelávania absolvovali v inej krajine, nemôžu byť vzdelávané za tých istých podmienok. Potrebujú určitý špecifický prístup podobne, ako je to v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, či detí so zdravotným postihnutím.

Deti cudzincov však často nie sú sociálne ani zdravotne znevýhodnené, nemajú ani žiadne poruchy učenia, vďaka ktorým by mohli byť zaradené medzi žiakov so špeciálnymi výchovno–vzdelávacími potrebami. Nemajú tak nárok na asistentov učiteľa alebo iné nástroje, ktoré by mohli byť používané na kompenzáciu ich jazykového či kultúrneho znevýhodnenia.

Jazyková bariéra

Školský zákon umožňuje školám, ktoré vzdelávajú deti cudzincov, požiadať okresný úrad v sídle kraja o poskytnutie finančných prostriedkov na odstraňovanie jazykovej bariéry, teda na kurzy slovenského jazyka. Podľa výskumu CVEK/NMŠ z roku 2011⁸, ale aj podľa informácií od učiteľov v rámci projektu KapaCity⁹ sa ukazuje, že tieto kurzy sú pre deti nedostatočné a nekvalitné. Mnohé školy ich nevyužívajú buď preto, lebo o možnosti poskytnutia finančných prostriedkov nevedia, alebo je pre nich administratívne veľmi náročné ich zabezpečovať. Vzdelávanie detí cudzincov by malo spadať pod komplexnejšiu tému vzdelávania detí s iným materinským jazykom, avšak s tým, že je potrebné brať do úvahy ich špecifickú situáciu, ktorá spočíva v tom, že mnohé z nich sa nenarodili na Slovensku, nepoznajú nielen jazyk, ale často ani abecedu, a majú teda v tejto oblasti špecifické potreby, ktorým je potrebné venovať adekvátnu pozornosť. Ich situácia je preto trochu odlišná než v prípade detí z národnostných menšín, ktoré síce neovládajú vyučovací jazyk (a nepochybne potrebujú špecifický prístup aj pri výučbe slovenčiny), ale narodili sa na Slovensku, vyrastali v spoločnom vzdelávacom prostredí, čo v prípade detí cudzincov môže byť ďalšou pridanou bariérou. Najmä ak prichádzajú vo vyššom veku a začínajú školskú dochádzku vo vyšších ročníkoch.

Nejasné metodické pokyny a chýbajúca metodická podpora

Školy sa v súčasnosti stretávajú s tým, že nemajú dostatočné a zrozumiteľné metodické pokyny jednak na zaraďovanie detí do ročníkov, či na hodnotenie žiakov. Súčasný metodický pokyn k zaraďovaniu detí umožňuje riaditeľovi školy zaradiť žiaka do ročníka podľa úrovne doterajších vedomostí a podľa ovládania štátneho jazyka najviac na jeden rok. To je však pre školy aj pre samotných žiakov problematické. Pre žiakov je problém v tom, že sa často ocitajú vo výrazne nižších ročníkoch s mladšími deťmi. Zároveň však samotné zaradenie do nižšieho ročníka bez adekvátnej metodickej podpory nezabezpečí, aby dieťa počas jedného roka dosiahlo takú úroveň vedomostí a znalostí jazyka, aby mohlo byť zaradené do adekvátneho ročníka. Chýbajúca metodická podpora a adekvátne jazykové vzdelávanie nemôže byť nahradené len týmto veľmi zjednodušujúcim opatrením.

Podobne je to aj s hodnotením žiakov. To je definované rovnako ako v prípade všetkých ostatných detí s materinským jazykom, ktorý je odlišný od toho vyučovacieho. Ak žiak prestupuje z inej školy, v prvých dvoch hodnotiacich obdobiach získava takú známku ako na predchádzajúcej škole. To je v prípade detí cudzincov často problematické, lebo tento údaj nemusí byť školám známy, prípadne známkovanie v krajine pôvodu môže byť nekompatibilné so slovenským vzdelávacím systémom. Po dvoch hodnotiacich obdobiach je prihliadané na neznalosť vyučovacieho jazyka a dieťa je hodnotené miernejšími kritériami z vyučovacieho jazyka a pri ostatných predmetoch sa má hodnotiť úroveň vedomostí a nie znalosť jazyka.

Je však veľmi problematické získať adekvátne vedomosti, ak dieťa dostatočne neovláda jazyk. Zároveň, samotné hodnotenie nie je najdôležitejším aspektom prístupu k deťom. Oveľa dôležitejšie je metodicky upraviť a napomôcť učiteľom v tom, aby poskytovali kvalitné a efektívne (jazykové aj iné) vzdelávanie. To, že deťom zmiernime kritériá hodnotenia zďaleka neznamená, že im poskytneme efektívne vzdelávanie.

Mäkké formy podpory – adaptácia detí

Pre deti cudzincov je príchod do novej krajiny, novej školy a tým aj úplne nového prostredia veľmi problematický. Mnohé prechádzajú tzv. „kultúrnym šokom“ a potrebujú podporu pri adaptácii na nové prostredie. Už samotná nová situácia je pre ne veľmi stresujúca a o to ťažie je potom zaradiť sa do vyučovacieho procesu. Učitelia nemajú dostatočnú prípravu na pomoc s adaptáciou detí a chýbajú im znalosti z oblasti interkultúrnej komunikácie. Zároveň je potrebné pracovať s celým detským kolektívom, komunikovať s rodičmi a pripraviť tak deti na vzdelávanie v prostredí, ktoré je pre ne úplne neznáme. Takáto forma podpory na Slovensku stále ešte chýba a považujeme ju za kľúčovú pre úspešné vzdelávanie detí.

Potrebujeme úplne nový prístup

Po identifikovaní základných bariér, ktorým čelia deti cudzincov vo vzdelávaní je zrejmé, že mimoriadne situácie, akou bolo dištančné vzdelávanie v reakcii na pandémiu, sa muselo nevyhnutne odraziť aj na vzdelávaní detí cudzincov. Do budúcnosti však potrebujeme nastaviť oveľa efektívnejší systém podpory aj do „dobrého počasia“. Počet detí cudzincov na školách bude pravdepodobne stúpať a čím väčší ich podiel v školách bude, tým väčší bude nápor na učiteľov. Tí už dnes majú pomerne ťažkú situáciu, pretože vzdelávajú veľmi rôznorodé deti s veľmi špecifickými potrebami. Zmena celkového prístupu k vzdelávaniu a dobrá pripravenosť na rozmanitosť týchto detí je nevyhnutným predpokladom pre zlepšovanie vzdelávania pre všetky deti na Slovensku.

POUŽITÉ ZDROJE:

1. Úrad hraničnej a cudzineckej polície (2011), Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike, dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/uhcp/rocenky/rok_2010/2010-rocenka-UHCP-SK.pdf

2. Úrad hraničnej a cudzineckej polície (2020), Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike, dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2020/2020-I.polrok-UHCP-SK.pdf

3. Centrum vedecko technických informácií (2019), Štatistická ročenka základných škôl pre školský rok 2019/2020, dostupné na: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601

4. CVEK, NMŠ (2011), Vzdelávanie detí cudzincov na Slovensku, potreby a riešenia, Bratislava, Centrum pre výskum etnicity a kultúry a Nadácia Milana Šimečku.

5. Inštitút vzdelávacej politiky (2020), Ako v čase krízy zabezpečiť vzdelávanie pre všetky deti, komentár 1/2020, dostupné na: https://www.minedu.sk/komentar-012020-ako-v-case-krizy-zabezpecit-pristup-k-vzdelavaniu-pre-vsetky-deti/

6. Nadácia Milana Šimečku, CVEK (2020), Vzdelávanie detí cudzincov v čase korony, dostupné na: https://www.nadaciamilanasimecku.sk/files/galleries/kapacity/vzdelavanie%20deti%20cudzincov%20v%20case%20korony.pdf

7. Informácie dostupné na: https://www.statpedu.sk/sk/vzdelavanie/vzdelavanie-deti-cudzincov/

8. CVEK, NMŠ (2011), Vzdelávanie detí cudzincov na Slovensku, potreby a riešenia, Bratislava, Centrum pre výskum etnicity a kultúry a Nadácia Milana Šimečku.

9. Pozri viac na: http://cvek.sk/kapacity-podpora-integracie-cudzincov-na-lokalnej-urovni/

Elena Gallo Kriglerová, riaditeľka a spoluzakladateľka CVEKu. Vyštudovala sociológiu v Bratislave. Participovala na viacerých prelomových výskumoch o situácii Rómov a cudzincov na Slovensku. Venuje sa témam integrácie cudzincov, inkluzívneho vzdelávania, sociálnej súdržnosti a dôvery.