Z pohľadu inštitúcií by si prevencia radikalizácie a extrémizmu zaslúžila viac pozornosti

Zmeny v spoločnosti súvisiace s informačnými technológiami a sociálnymi sieťami, pandémia covidu a jej dopad na mladých ľudí a ďalšie krízové udalosti môžu súvisieť s príklonom mladých k radikálnejším postojom, ktoré môžu vyústiť až do nebezpečného konania a konania v rozpore so zákonom.

Preventívne aktivity zamerané proti postupnej radikalizácii a prejavom extrémizmu u mladých ľudí by mohli zohrať pozitívnu úlohu v tom, aby sa mladí nemali potrebu prikláňať sa k extrému. Ako však ukazuje nedávny výskum CVEKu (1), téme prevencie radikalizácie a extrémizmu u mladých by bolo potrebné venovať viac pozornosti, bolo by potrebné túto oblasť prevencie systémovo nastaviť a vyčleniť potrebné kapacity na jej realizáciu.

V rámci spomínaného výskumu sme sa rôznych aktérov, ktorých sa téma prevencie radikalizácie  a extrémizmu týka, pýtali na to, ako je v súčasnosti prevencia v tejto oblasti realizovaná, ako by mala účinná prevencia vyzerať, aké aktivity by mali byť jej súčasťou a kto by ich mal realizovať.

Podľa aktérov zapojených do výskumu, medzi ktorými boli MVO, zástupcovia štátnej správy a samosprávy, mestských polícií, ľudsko-právnych inštitúcií a ďalší aktéri, nie je zatiaľ k téme prevencie radikalizácie zadefinovaný jednoznačný prístup. Prevencia radikalizácie sa realizuje najmä na školách v rámci preventívnych aktivít, ale skôr zriedkavo, keďže školy kladú skôr dôraz na iné oblasti prevencie, napr. prevencia užívania drog, kriminality a pod. Téma radikalizácie mladých je často skôr podceňovaná a bagatelizovaná. Pre školy a učiteľov nie sú dostupné systémové nástroje, často tiež nevedia ako k tejto téme pristúpiť a ako sa o nej rozprávať so žiakmi. Aktívne v tejto oblasti sú najmä mimovládne organizácie, ľudsko-právne inštitúcie alebo niektoré štátne inštitúcie, avšak tieto nestíhajú pokryť záujem škôl o preventívne aktivity, navyše nemôžu suplovať absentujúce systémové nástroje.

V tejto súvislosti viacerí respondenti výskumu hovorili o nedostatočnej aktivite štátu a jeho inštitúcií v oblasti prevencie radikalizácie a extrémizmu. Problémom nie je absencia koncepčných dokumentov, ale skôr ich nedostatočná implementácia v praxi, ktorá súvisí aj s nedostatočným vyčlenením zdrojov na túto tému. Väčšiu pozornosť by bolo tiež potrebné venovať metodickému uchopeniu prevencie radikalizácie a extrémizmu a vypracovaniu metodických nástrojov.

Ak by si štát zadefinoval svoj prístup v oblasti prevencie radikalizácie a extrémizmu, umožnilo by to lepšie využiť aj potenciál škôl v realizácii preventívnych aktivít, aj spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, ktoré by ako partneri mohli byť nápomocné pri realizácii preventívnych aktivít, ale aj ako zdroj know-how a skúseností z tejto oblasti. V súčasnosti sa totiž na školách skôr kladie dôraz na získavanie vedomostí. Školy majú potom obmedzený priestor na aktivity súvisiace s osobnostným a sociálnym rozvojom detí a mladých ľudí, s vytváraním a budovaním vzťahov a s ich psychologickou a emocionálnou podporou.

Ďalším aktérom, ktorého potenciál by bolo možné lepšie využiť, je polícia, ktorá by okrem realizácie preventívnych aktivít formou rôznych prednášok na školách, mohla skôr realizovať mimoškolské aktivity pre mladých, ktorých zaujíma práca polície, výcvik, uniformy a pod. Mladí, ktorí sa o tieto témy zaujímajú, sa ľahko stanú obeťou rôznych extrémistických skupín, pretože nemajú iné možnosti, ako svoje záujmy realizovať bezpečným spôsobom.

Viacerí respondenti hovorili o tom, že celkovo majú mladí ľudia veľmi obmedzené možnosti zmysluplného trávenia voľného času. Najmä v regiónoch je veľmi nízka dostupnosť rôznych komunitných a nízkoprahových centier, kde by sa mladí mohli stretávať. Existujú len rôzne organizované aktivity (napr. športové kluby), ktoré pritiahnu len určité skupiny mladých. Tí, ktorí nemajú napríklad prostriedky venovať sa nejakému športu alebo inej organizovanej aktivite, nemajú žiadnu alternatívu pre stretávanie sa s rovesníkmi a sebarealizáciu. Opäť, aj v tejto oblasti by mal byť štát aktívnejší v tom, aby vytváral podmienky pre vznik nízkoprahových a komunitných centier pre mladých.

V neposlednom rade tiež respondenti ako problémové vnímali to, že na lokálnej a regionálnej úrovni neexistujú platformy pre spoluprácu rôznych aktérov, ktorých sa téma prevencie radikalizácie a extrémizmu dotýka. Ako však ukazujú príklady krajín, ktoré úspešne realizované svoje preventívne programy (2), v oblasti prevencie radikalizácie a extrémizmu je dôležité, aby rôzni aktéri medzi sebou komunikovali, vymieňali si informácie, spoločne plánovali a realizovali svoje aktivity – aby tak napríklad samospráva dostala signál od mimovládnych organizácií a škôl, že v meste sú skupiny alebo jednotlivci ohrození radikalizáciou, aby tiež aktívne vytvárala podmienky pre to, aby sa mladí mohli cítiť v meste dobre, aby tu mali svoje zázemie, aktivity, aby boli dostatočne napĺňané ich potreby a oni sa potom nemuseli uchyľovať k rôznym extrémistickým alternatívam. Potrebné je tiež, aby rôzni pracovníci s mládežou, príslušníci polície a ďalších zložiek vedeli, čo majú robiť, ak radikalizácia niektorých mladých prekročí bezpečnú hranicu.

Vražda dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici v Bratislave v októbri tohto roka a udalosti s ňou spojené ukazujú, ako veľmi je potrebné venovať sa téme prevencie radikalizácie a extrémizmu u mladých ľudí. Je potrebné otvorene sa k tejto téme prihlásiť, metodicky, koncepčne a systémovo ju uchopiť a zaoberať sa tým, čo všetko môžeme spraviť preto, aby sme do budúcnosti podobným činom zabránili.

Použité zdroje:

1. Centrum pre výskum etnicity a kultúry (2022), Prevencia radikalizácie a extrémizmu z pohľadu inštitúcií, Bratislava.
2. Centrum pre výskum etnicity a kultúry (2017), Možnosti samospráv v prevencii radikalizácie – inšpirácie z Nórska, Bratislava.

Foto: Ross Findon, unsplash.com

Výskum bol súčasťou projektu ‘Mechanizmus prevencie radikalizácie a extrémizmu – polícia a mladí spoločne’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.