Zlepší Plán obnovy situáciu Rómov?
Menšinová politika 2020/02

Zlepší Plán obnovy situáciu Rómov?

Jana Kadlecikova

Zlepší Plán obnovy situáciu Rómov?

Plán obnovy Slovenska pod názvom Moderné a úspešné Slovensko bol zverejnený 5. októbra (ďalej len Plán obnovy)1. Tento dlho očakávaný dokument má ambíciu zadefinovať reformy, ktoré môžu Slovensko katapultovať k vyššej kvalite života, k métam, ktoré sa nám dnes môžu zdať nedosiahnuteľné.2


Čo sa týka hodnotenia kvality života, dokument uvádza dáta OECD, podľa ktorých Slovensko musí riešiť výzvy najmä v oblasti zdravotníctva, školstva a bývania.3 V zdravotníctve kvôli nízkej a nerovnomerne distribuovanej očakávanej dĺžke života, v oblasti školstva nielen kvôli celkovej kvalite, ale aj kvôli nerovnostiam vo vzdelávacích výsledkoch a v oblasti bývania opäť kvôli nerovnostiam, ktoré sa prejavujú vysokým podielom ľudí v preplnených domácnostiach a nedostupnosťou bývania. Asi je pomerne realistické otvorene priznať, že týmito nerovnosťami trpia ľudia v marginalizovaných rómskych komunít (ďalej len MRK) častejšie než zvyšok populácie.


Hoci Slovensko za posledné roky ekonomicky napredovalo, na postavení Rómov sa to výraznejšie neprejavilo, v porovnaní s majoritou sú na tom stále horšie v mnohých oblastiach života.4 Zvýšili sa možno ich šance zamestnať sa, pretože pred koronakrízou celkovo narástol dopyt po pracovnej sile. Možno tiež spomenúť viaceré úspešné programy a projekty (či už ide o poriadkové služby, Zdravé regióny, terénnu sociálnu prácu alebo komunitné centrá), tie však znamenali skôr parciálne zlepšenie a nepriniesli systémovú zmenu a celkové zlepšenie situácie Rómov.


Keďže Plán obnovy sľubuje kvalitatívnych skok pre našu spoločnosť, pozreli sme sa podrobnejšie na to, či predložený dokument môže priniesť aj výrazné zlepšenie situácie Rómov.


Čo sa týka konkrétnych oblastí a opatrení vo vzťahu k rómskym marginalizovaných komunitám, nájdeme ich v Pláne obnovy zadefinované najmä v častiach zameraných na trh práce a sociálnu udržateľnosť, vzdelávanie a zdravie.5


Od aktivačných prác k skutočnej aktívnej politike trhu práce


Opatrenia zamerané na trh práce a sociálnu udržateľnosť sa sústreďujú na zlepšenie zamestnanosti znevýhodnených skupín obyvateľstva, medzi ktoré dokument radí aj ľudí žijúcich v rómskych komunitách.6 Nízka participácia znevýhodnených skupín na trhu práce znamená celkovo nižšiu mieru zamestnanosti v porovnaní s ostatnými krajinami (aj s krajinami s podobnou vekovou štruktúrou). Čo sa týka rómskych marginalizovaných komunít, Plán obnovy konštatuje, že zamestnanosť tu žijúcich ľudí je len tretinová v porovnaní so zamestnanosťou celkovej populácie. Zároveň ľudia z MRK málo participujú na nástrojoch aktívnej politiky trhu práce, s výnimkou aktivačných prác. Ak vezmeme do úvahy ich nižšie vzdelanie a diskrimináciu zo strany zamestnávateľov, ľudia z MRK sú výrazne odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, ktorá je však na takej nízkej úrovni, že ľudia z MRK sú jednou zo skupín, ktorá je najviac vystavená riziku chudoby a sociálneho vylúčenia.7


Pre riešenie situácie ľudí žijúcich v MRK Plán obnovy navrhuje viaceré opatrenia. Na jednej strane chce posilniť pozíciu Úradu splnomocnenca pre rómske komunity a do konca roka 2021 chce prijať Stratégiu integrácie Rómov. Ďalej by mali pokračovať existujúce overené programy (poriadkové služby, Zdravé regióny, terénna sociálna práca, komunitné centrá a pod.), mali by byť zavedené niektoré nové (program terénnych domovníkov), a tiež by sa mali rozšíriť do všetkých obcí, kde sa nachádza rómska marginalizovaná komunita. Ďalším opatrením by malo byť vytvorenie systému ranej starostlivosti pre deti vo veku 0-3 rokov, v prípade rómskych marginalizovaných komunít by mal byť podporený a implementovaný program Omama.8


Plán navrhuje zmeniť spôsob riadenia a implementácie realizovaných programov v rómskych marginalizovaných komunitách tak, že pracovníci zapojení do týchto programov by mali byť zamestnancami jednej riadiacej organizácie a nie obcí. Tým chce vláda prekonať neochotu niektorých obcí zapojiť sa do existujúcich programov.


Plán obnovy chce tiež zlepšiť služby zamestnanosti, v rámci ktorých by sa mal klásť dôraz na individuálnu prácu a poradenstvo znevýhodneným uchádzačom na trhu práce, ich rekvalifikáciu a ďalšie vzdelávanie.


Posun od zaraďovania Rómov na aktivačné práce smerom k zvyšovaniu ich ľudského kapitálu prostredníctvom rekvalifikácie a ďalšieho vzdelávania možno vnímať určite pozitívne, pretože aktivačné práce nemali pre nich žiadnu pridanú hodnotu. Potrebná by však bola aj podpora v tom, aby si po absolvovaní vzdelávania naozaj našli zamestnanie. Plán obnovy síce spomína diskrimináciu zo strany zamestnávateľov, žiadne opatrenia však v tejto oblasti nenavrhuje.


Opatrenia pre zlepšenie bývania v rómskych komunitách sú nejasné

V oblasti bývania je plánované prijať Koncepciu štátnej bytovej politiky do roku 2030. Tá by mala zadefinovať nástroje, ktoré povedú k nárastu podielu nájomného bývania. To by malo byť zároveň dostupnejšie pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, napríklad zavedením povinnosti vyčleniť časť bytov v developerských projektoch ako bytov s regulovaným nájomným (najmä vo väčších mestách).


Vláda chce tiež vypracovať Koncepciu riešenia bezdomovectva a podporiť najmä v krajských mestách programy „housing first“. Zlepšenie dostupnosti bývania je však v prípade ľudí žijúcich v MRK málo konkrétne. Navrhované nástroje majú riešiť skôr dostupnosť bývania v mestách, mnohé MRK sú však v regiónoch, vo vidieckych oblastiach, kde sa tieto nástroje nebudú dať použiť, hoci práve tu sa veľa obyvateľov potýka s preplnenosťou obydlí, zlým hygienickým štandardom, nedostupnosťou bývania, či bezdomovectvom.


Čo sa týka situácie ľudí odkázaných na pomoc v hmotnej núdzi, Plán obnovy chce systém pomoci v hmotnej núdzi nastaviť tak, aby viac reflektoval reálne náklady domácností. Aktivačný príspevok pre ľudí zvyšujúcich si kvalifikáciu by sa mal zvýšiť a súčasný príspevok na bývanie bude vyňatý zo systému pomoci v hmotnej núdzi a zmenia sa aj kritériá pre jeho poskytnutie. Zároveň by mal byť naviazaný na veľkosť a zloženie domácnosti a náklady spojené s bývaním.


Opatrenia zamerané na vzdelávanie sľubujú zlepšenie inkluzívnosti

O vzdelávaní na Slovensku možno povedať, že reprodukuje sociálne nerovnosti a zároveň sa celkovo zhoršujú dosiahnuté vzdelávacie výsledky detí. Plán obnovy navrhuje opatrenia aj pre túto oblasť. Plánuje sa napríklad zmena systému riadenia regionálneho školstva a optimalizácia siete základných škôl, kurikulárna reforma, otvorenie trhu s učebnicami a pod.


Vo vzťahu k rómskym deťom vníma vláda ako dôležité predovšetkým zlepšenie inkluzívnosti vzdelávacieho procesu, dostupnú ranú starostlivosť, podporu nárastu počtu detí v predprimárnom vzdelávaní (nielen 5-ročných detí, ale aj 3-4 ročných) a nárokovateľnosť miesta pre dieťa v materskej škole. Zároveň sľubuje posilnenie podporných tímov na školách, ale aj vzdelávanie na stredných školách v odboroch, v ktorých majú absolventi šancu sa uplatniť v praxi.


Plán obnovy má ambíciu riešiť chronický problém vzdelávacieho systému, a tým je vyčleňovanie detí so zdravotným postihnutím do samostatného vzdelávacieho prúdu – špeciálnych škôl. Časť špeciálnych škôl sa má transformovať a časť zlúčiť s bežnými základnými školami. Proces diagnostiky žiakov má byť prepracovaný tak, aby bol komplexnejší a dlhodobejší, aby sa zabránilo neúmernému preraďovaniu žiakov do špeciálneho prúdu vzdelávania. Okrem toho budú môcť žiaci s ľahším intelektuálnym postihom študovať na všetkých typoch stredných škôl (čo v súčasnosti nemôžu).


Hoci Plán obnovy hovorí o desegregácii, nespomína v tejto časti bežné základné školy alebo triedy na bežných školách, kde sú vzdelávané takmer výlučne rómske deti. Plán by mal pomôcť školám, aby nesegregovali deti v bežnom vzdelávacom prúde (čo sa dnes reálne deje) napríklad tým, že ich finančne a metodicky podporí, keďže práca s deťmi z MRK je celkovo pre školu a učiteľov náročnejšia.


Pre oblasť inkluzívneho vzdelávania chce vláda prijať Stratégiu inkluzívneho vzdelávania (do konca roka 2021). Výrazne chce reformovať školské zariadenia poradenstva a prevencie (CPPP a CŠPP). Školy si budú môcť nárokovať finančné prostriedky na zabezpečenie podporných tímov (špeciálny pedagóg, psychológ, asistenti učiteľa). Žiaci s iným materinským jazykom než slovenčina budú mať nárok na vyučovanie slovenčiny ako druhého jazyka. Ďalej by mal vzniknúť systém včasného varovania v prípade žiakov, u ktorých hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky. Plán obnovy tiež ráta s postupnou debarierizáciou všetkých typov škôl (vrátane informačných a komunikačných technológií).


Podpora inkluzívneho vzdelávania je bezpochyby dôležitá a je to správna cesta pre začlenenie detí, ktoré majú špecifické potreby do bežných materských, základných a stredných škôl. Z navrhovaných opatrení sa však zdá, že ak sa škola vydá touto cestou, dostane len podporný tím, možno príspevok na debarierizáciu. Bolo by na mieste sa zamyslieť aj nad vhodnosťou ďalších opatrení, ako je napríklad zníženie počtu žiakov v triedach, finančná motivácia učiteľov, ktorí majú v triede deti so špecifickými potrebami a pod. Zdá sa tiež, že včasný systém varovania, ktorý upozorní na žiakov, v prípade ktorých hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, nerieši ďalší chronický problém vzdelávania detí z MRK, a tým je neprimerane časté opakovanie ročníkov. Pri pohľade na indikátory, ktoré sú priradené k časti o inkluzívnom vzdelávaní, môžeme mať pochybnosti, či budú navrhované opatrenia vôbec realizované, keďže ich vláda navrhuje merať prípadmi predčasne ukončenej dochádzky, dosiahnutými hodnotami v PISA testovaní, počtom podporných zamestnancov a debarierizovaných škôl. Čakali by sme však, že sa skôr zameria na počet desegregovaných škôl, tried a žiakov.


Rómske deti môžu určite profitovať aj zo spomínaných systémov opatrení pre oblasť vzdelávania, avšak na príklade opatrení v časti Digitalizácia je možné ilustrovať častú „slepotu“ voči deťom, ktoré sú z chudobného prostredia alebo z rôznych dôvodov žijú v sociálnom vylúčení. Opatrenia v tejto časti sú zamerané na zlepšenie prístupu škôl a pedagógov k digitálnym technológiám tak, aby každý pedagóg mal zabezpečený počítač, balíček technológií a zručností na ich používanie aj v prípade takých situácií, ako je súčasná pandémia, kedy je potrebné preniesť vyučovanie do online prostredia. Celkom absentuje zmienka o tom, že je tu veľká skupina detí, ktoré sa online vzdelávať nemôžu jednoducho preto, že ich rodiny im nevedia zabezpečiť potrebné vybavenie a podporu, a teda z navrhovaných opatrení nebudú nijako profitovať (pozri tiež text Eleny Gallo Kriglerovej o vzdelávaní detí v čase pandémie v tomto vydaní Menšinovej politiky).


Opatrenia v oblasti zdravotnej starostlivosti


Rôzne ukazovatele v oblasti zdravia preukazujú, že ľudia žijúci v MRK sú na tom výrazne horšie, majú napríklad nižšiu očakávanú dĺžku dožitia, častejšie trpia rôznymi ochoreniami, je tu vyššia dojčenská úmrtnosť a nižšia dostupnosť služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti. Opatrenia cielené na zlepšenie zdravia ľudí z MRK zahŕňajú zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti napríklad finančnou motiváciou lekárov a vzdelávaním zdravotníckeho personálu, zlepšením prevencie, pravidelným monitorovaním zdravotného stavu a prístupu ľudí z MRK k zdravotnej starostlivosti.


Ďalej by mala byť podporovaná užšia spolupráca RÚVZ s terénnymi pracovníkmi Zdravých regiónov, podpora vzdelávania ľudí z MRK v zdravotníckych odboroch a taktiež by malo dôjsť k zníženiu doplatkov za lieky pre ľudí ohrozených chudobou. Ako hlavné indikátory v tejto oblasti sú stanovené zníženie novorodeneckej úmrtnosti a zvýšenie účasti na preventívnych prehliadkach. Navrhované opatrenia možno vnímať pozitívne, avšak chýbajú tu opatrenia na zlepšenie úrovne bývania, hygienického štandardu, prístupu k pitnej vode, čo sú oblasti, ktoré so zlepšením zdravia ľudí žijúcich v MRK úzko súvisia.


Kde zostali opatrenia proti diskriminácii a na zabezpečenie inklúzie a participácie?


Plán obnovy Slovenska je dôležitý koncepčný dokument nielen preto, že má stanoviť rámec pre využitie nemalých finančných prostriedkov, ale najmä preto, že by mal priniesť víziu a návrhy riešení mnohých, často aj dlhodobých problémov tak, aby po ich implementácii bola naša spoločnosť odolnejšia a pripravenejšia na výzvy, ktorým budeme v blízkej i vzdialenejšej budúcnosti čeliť.


Jedným z týchto závažných problémov je bezpochyby postavenie Rómov v spoločnosti. Aby mohli navrhované opatrenia priniesť skutočnú zmenu, bolo by v prípade rómskej menšiny potrebné vystúpiť zo zabehaných koľají, používaných škatuliek a pozrieť sa na situáciu z inej perspektívy.


Táto perspektíva nám hovorí, že možno nestačí, aby sa zlepšilo socio-ekonomické postavenie Rómov. Ak budú naďalej žiť oddelene od majority, ak budú ich deti chodiť do segregovaných škôl, ak si budú musieť hľadať prácu v krajinách, kde nie sú predsudky natoľko rozšírené, ak budú stále považovaní za menejcenných, ich skutočná situácia sa určite nezlepší.


Príčiny súčasnej situácie totiž nie sú len na strane Rómov („málo sa snažia“), ale aj na strane väčšinovej spoločnosti a jej inštitúcií v tom, že Rómovia sa stretávajú s nenávisťou, odmietaním, diskrimináciou a v neposlednom rade s tým, že na ich názore nezáleží (ani tvorcom politík).


Pre inšpiráciu ako k téme pristúpiť našťastie nemusíme chodiť ďaleko. Ponúka nám ju Európska komisia, ktorá 7. októbra 2020 prijala nový Strategický rámec na podporu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov (EU Roma Strategic Framework for Equality, Inclusion and Participation9). Hoci už v predchádzajúcom období boli prijaté dôležité koncepčné dokumenty na úrovni Európy, Európska komisia konštatuje, že progres v integrácii Rómov je za posledných 10 rokov obmedzený.10


Dôvod možno vidieť aj v tom, že realizované politiky a opatrenia kládli dôraz na socio-ekonomické pozdvihnutie Rómov. Ako sa však ukazuje, k zlepšeniu situácie Rómov nemôže dôjsť bez toho, aby boli skutočne začlenení do spoločnosti. Európska komisia v novom rámci definuje sedem dôležitých oblastí opatrení, pričom zdôrazňuje tri horizontálne oblasti, ktorými sú zabezpečenie rovnosti, inklúzia a participácia. Podľa nového rámca sú tieto tri oblasti kľúčové, aby mohlo dôjsť k výraznejšiemu a rýchlejšiemu zlepšeniu situácie a postavenia Rómov.


Navrhovaný Plán obnovy v niektorých oblastiach priznáva, že Rómovia sa na Slovensku potýkajú s diskrimináciou (najmä v prístupe k zamestnaniu či zdravotnej starostlivosti). Sám však neprichádza so systémovými opatreniami, ktoré by zabezpečili, aby mali k mnohým službám a statkom rovnaký prístup. Plán obnovy v skutočnosti len opakuje už existujúci prístup k Rómom, ktorý, akokoľvek dobre myslený, má svoje výrazné obmedzenia. Tie spočívajú v tom, že prehliada a nerieši skutočné príčiny zlej situácie mnohých Rómov. Ostáva nám len dúfať, že nová Stratégia integrácie Rómov, ktorú plánuje vláda prijať už budúci rok, bude výraznejšie reflektovať odporúčania Európskej komisie, keď Plán obnovy v tejto oblasti nevyužil svoj potenciál.

Použité zdroje: