Deti sú jednou z najzraniteľnejších skupín v pandémii, hoci samotný vírus ich príliš neohrozuje

Pandémia COVID 19 výraznou mierou zasiahla všetky oblasti života detí a mladých ľudí. Tí sa zo dňa na deň ocitli v úplne novej životnej situácii, na ktorú nebol nikto pripravený a deti boli jednými z najviac zasiahnutých sociálnych skupín.

V roku 2021 UNICEF poukázal na to, že pandémia COVID 19 je zatiaľ najhoršou krízou v živote detí za 75 rokov existencie tejto inštitúcie. Až 100 miliónov detí bolo uvrhnutých do chudoby celosvetovo a bude trvať najmenej dekádu, kým sa podarí negatívne trendy zvrátiť. Boli zaznamenané výrazné rozdiely medzi ekonomicky vyspelejšími a chudobnejšími krajinami, čo opäť zvýraznilo rozdiely v chudobe detí v rôznych častiach sveta. (1) Slovensko síce našťastie nepatrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, napriek tomu však pandémia na deti dopadla vo veľmi výraznej miere. V knihe Pandémia ako ľudskoprávna lekcia sme sa zamerali na rôzne oblasti, ktorým by podľa nás mala byť venovaná oveľa väčšia pozornosť, pretože mnohé inštitúcie výrazne zlyhali v poskytovaní podpory deťom a mladým.

Deťom a mladým ľuďom sa na Slovensku počas pandémie nikto neprihováral

Komunikácia verejných činiteľov, politikov/političiek, ale aj predstaviteľov verejných inštitúcií nebola takmer nikdy smerovaná priamo na deti. Pritom aj tie čelili strachu, napätiu v spoločnosti a opatreniam, ktoré sa ich bezprostredne týkali. Hovoriť na deti ich jazykom a spôsobom, ktorý by pomohol tlmiť neistotu a porozumieť momentálnej situácii by mohlo výrazným spôsobom znížiť psychologické dopady na deti a neistotu, ktorá sa s pandémiou spájala. Zároveň, právo na adekvátne a dostupné informácie je aj jedným zo základných detských práv a mohlo byť týmto porušené.

V zahraničí to bolo inak. Napríklad novozélandská premiérka Jacinda Ardern už v marci 2020 usporiadala tlačovú konferenciu o covide určenú len deťom a mladým. Nórska premiérka spolu s ďalšími dvoma ministrami tiež pripravila sériu tlačových konferencií, kde odpovedali na otázky detí a mladých týkajúce sa koronavírusu. Všetci používali jednoduchý jazyk priateľský k deťom.

Medzinárodné štúdie ukazujú významný vplyv pandémie na mentálne zdravie mladých

Analytická štúdia viacerých akademikov z roku 2021, ktorá sumarizuje zistenia viac ako 35 výskumov o dopade pandémie COVID 19 na deti a mladých ľudí, priniesla dôležité zistenia o vplyve pandémie na duševné a mentálne zdravie. Hoci väčšina detí a tínedžerov nebola významne zasiahnutá samotným ochorením COVID 19 (mali len ľahšie alebo stredne ťažké príznaky a nízku úmrtnosť), samotná pandémia spôsobila nárast mnohých duševných ochorení, akými sú najmä úzkosti, stres, depresia, panická porucha, impulzivita, somatizácia, spánkové poruchy, emočná labilita a ďalšie. (2)

Podobne to bolo aj na Slovensku. Detskí psychiatri na celoslovenskej konferencii v Martine v apríli 2022 zdôraznili, že potreba psychiatrickej pomoci bola počas pandémie bezprecedentná. Skúsenosti slovenských psychiatrov potvrdili vyššie spomínané výsledky celosvetových štúdií. U detí sa v dôsledku sociálnej izolácie, stresu a straty blízkych príbuzných vyvinuli nové alebo zhoršili pretrvávajúce ochorenia. Lekári sa na základe vlastných kazuistík stretli s nárastom depresií, deti a mladí majú poruchy prijímania potravy, násobne sa zvýšilo sebapoškodzovanie, narušili sa im vzťahy v kolektíve a s učiteľmi, mnohé majú ťažkosti s reguláciou svojich emócií. V škole majú problém sústrediť sa, nevedia obsedieť, majú zhoršené správanie. (3)

Psychologická starostlivosť pre deti a mladých ľudí bola nedostupná

Už v roku 2021, teda rok po vypuknutí pandémie, boli avizované výrazné nedostatky v dostupnosti psychologickej, ale aj psychiatrickej starostlivosti o deti a mladých. Absentovali psychiatri a pedopsychiatri najmä v ambulanciách, ale bol aj výrazný nedostatok akútnych lôžok a stacionárov pre deti. (4) Výrazne zaostávala aj dostupná psychologická starostlivosť. Stále pretrváva nedostatok ambulantných psychológov pre deti, ale aj špeciálnych či liečebných pedagógov, čo následne zhoršuje aj stav detí, ktorý by bolo možné riešiť či už prevenciou alebo primárnou psychologickou starostlivosťou ešte pred tým, ako vznikne potreba následnej psychiatrickej starostlivosti.

Počas pandémie sa výrazne zvýšilo domáce násilie

Téma domáceho násilia a násilia na deťoch bola veľmi akútna už v čase pred vypuknutím pandémie COVID 19. Dlhodobé výskumy v tejto oblasti ukazujú, že až 20% detí zažilo vo svojom živote nejakú formu násilia. To sa deje predovšetkým v priestoroch, kde by sa deti mali cítiť najbezpečnejšie, teda v rodinách. (5)

Pandémia  túto situáciu ešte výrazne zhoršila. Frustrácia, obavy a latentné konflikty v rodinách sa tak počas sociálnej izolácie mohli pretaviť aj do násilného konania. Podľa odborníkov sa však násilie na deťoch zintenzívnilo najmä v rodinách, v ktorých existovalo už pred pandémiou. Páchatelia a ich obete sa ocitli na dlhú dobu v spoločných priestoroch, z ktorých nebolo možné uniknúť. Deti a mladí ľudia zostali dlho izolovaní od osobných kontaktov s ľuďmi, ktorým sa mohli zdôveriť, alebo ktorí si mohli všimnúť, že sa s deťmi niečo deje (pediatri, učiteľky v školách). (6)

Násilie na deťoch sa však neodohrávalo len v rodinách, ale aj v online prostredí. Dôležitým aspektom je aj sexuálne násilie, ktoré sa práve vďaka tomu, že deti a mladí trávili oveľa viac času na internete a často bez možnosti kontroly zo strany dospelých, nadobudlo výrazné rozmery. Generálna prokuratúra v čase prijatých opatrení v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu sledovala a vyhodnocovala trestnú činnosť sexuálneho charakteru páchanej na deťoch, pritom zaznamenala až 145-percentný nárast. Týkalo sa to najmä trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou, sexuálnym zneužívaním, osobitne formou tzv. groomingu.

Dištančné vzdelávanie malo tiež výrazný negatívny dopad na deti

Azda najväčší negatívny dopad pandémie COVID 19 na deti a mladých ľudí bol spôsobený zatvorením škôl a dištančným vzdelávaním. Bola to úplne nová situácia, ktorá významnou mierou ovplyvnila samotné deti, ich rodiny, ale aj školy a učiteľov.

Inštitút vzdelávacej politiky však už v roku 2020 uviedol štatistické odhady, podľa ktorých počas prvej vlny pandémie na jar v roku 2020 nebolo zapojených do dištančného vzdelávania až 52 000 žiakov a žiačok základných a stredných škôl (7,5 % žiackej populácie). Takmer 128 000 žiakov a žiačok (18,5 % žiackej populácie) sa neučilo prostredníctvom internetu (väčšia časť z nich sa pravdepodobne vzdelávala inými formami dištančnej výučby, napr. prostredníctvom zasielania tlačených pracovných listov). (7)

Centrum vzdelávacích analýz v spolupráci s Komenského inštitútom následne v roku 2021 realizovalo komplexný reprezentatívny výskum (8) o tom, ako prebiehalo dištančné vzdelávanie na Slovensku počas celého prvého roka pandémie. Podľa tohto výskumu sa do dištančnej výučby v školskom roku 2020/2021 zapájalo pravidelne približne 80% detí.

To, že väčšina detí mala prístup k dištančnému vzdelávaniu však ešte samé o sebe nebolo dostatočnou garanciou kvalitného vzdelávania pre deti. Výskum Centra vzdelávacích analýz a Komenského inštitútu poukázal na to, že deti podľa učiteľov týmto spôsobom výučby výrazne strácali. Väčšina učiteľov sa zhodla v tom, že deti si počas dištančnej výučby osvojili výrazne menej učiva, ako keby boli v škole. Tretina z nich si dokonca myslela, že sa naučili výrazne menej, ako by sa naučili pri prezenčnej výučbe.

Deti zo znevýhodneného prostredia mali k vzdelávaniu ešte horší prístup ako pred pandémiou

Pandémia COVID 19 potvrdila, že vzdelávací systém, ale aj celkové fungovanie inštitúcií nevytvára rovnocenné podmienky pre vzdelávanie všetkých detí. Opäť sa raz ukázalo, že deti zo slabších sociálnych pomerov alebo rómske deti, deti cudzincov, prípadne deti so zdravotným znevýhodnením sú ešte v omnoho horšej situácii ako ostatné deti, ktorých rodiny majú dostatočný sociálny, kultúrny a ekonomický kapitál na to, aby situáciu počas pandémie zvládli.

Chudobné deti strádali dištančným vzdelávaním najviac. Až štvrtina detí navštevujúcich základnú školu s vysokým podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia nebola zapojená do dištančnej výučby.

Organizácia eduRoma monitorovala aj situáciu rómskych detí v oblasti vzdelávania počas pandémie. Ich výskum poukázal na to, že chudobní rómski žiaci sa v rámci dištančného vzdelávania nemohli alebo nevedeli zapojiť do online vyučovania. Ich domácnosti nedisponujú priestorovým, hygienickým a potrebným technickým vybavením. Zároveň, nedostatočná vzdelanostná úroveň rodičov, ktorá je výsledkom dlhodobej nedostupnosti kvalitného vzdelávania pre Rómov, sa odrazila aj v tom, že svojim deťom nemohli poskytovať takú podporu pri vzdelávaní ako rodičia ostatných detí. (9)

Deti cudzincov mali veľmi obmedzené možnosti dištančného vzdelávania

Deti cudzincov sú veľmi špecifickou skupinou, ktorej vo vzdelávacom procese nebola venovaná dostatočná pozornosť ani počas pandémie. Už počas pandémie bolo do vzdelávacieho systému zaradených približne dvetisíc detí cudzincov. Keďže neexistovali dostatočné podporné nástroje, napr. efektívne jazykové kurzy, alebo metodiky vzdelávania detí cudzincov, mnohé z nich sa stretávali s adaptačnými ťažkosťami. To sa počas pandémie ešte zosilnilo. Podľa sondy CVEK/NMŠ (10) bolo pomerne dosť detí, ktoré úplne vypadli z dištančného vzdelávania, či už kvôli jazykovej bariére, alebo kvôli tomu, že ich rodičia im nedokázali poskytnúť dostatočnú podporu. Niektoré deti tak reagovali len na niektoré zadania (ktorým rozumeli), prípadne nereagovali vôbec. To poukazuje na dlhodobé zlyhávanie vzdelávacieho systému v poskytovaní podpory týmto žiakom.

Pre deti so zdravotným postihnutím a ich rodiny bolo vzdelávanie extrémne náročné

Podobne ako pri ostatných skupinách, aj u detí so zdravotným postihnutím dopadla pandémia výrazne aj na oblasť vzdelávania. Správa Komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím poukazuje na dôsledky prenesenia vzdelávacieho procesu na dlhú dobu
do online prostredia (ak vôbec), ktoré však pre mnohé deti, najmä̈ tie s mentálnym postihnutím, nebolo adekvátnou alternatívou. Zároveň, rodičia detí s ťažkými vývinovými poruchami či s kombinovaným telesným postihnutím podľa nej v čase lockdownu zo dňa na deň stratili životne dôležitú podporu zo strany odborníkov. Navyše, aj kvôli pandémii nedošlo k realizácii žiadnej z vládou sľubovaných zmien, ktoré mali viesť k zlepšeniu prístupu detí so zdravotným postihnutím k vzdelávaniu. (11)

Záver

V tomto článku sme poukázali na viaceré negatívne dopady opatrení štátu na situáciu detí a mladých. Či už išlo o nedostatočne poskytované zrozumiteľné informácie deťom, nevypočutie ich hlasu, alebo zanedbanie podporných psychologických nástrojov, všetky tieto mali za následok zhoršenie situácie detí a mladých. K tomu sa pridalo ešte znefunkčnenie mnohých podporných sociálnych služieb, neefektívne a neprimerane dlhé dištančné vzdelávanie a podobne. Zároveň, pandémia dopadla disproporčne výraznejšie na deti zo zraniteľných skupín, napríklad na chudobné, rómske, deti so zdravotným postihnutím či deti s migračným pôvodom.

Použité zdroje:

1. UNICEF (2021), Preventing lost decade. An urgent action to reverse a devastating impact of COVID 19 on children and young people.
2. Theberath, M. Bauer, D et al. (2022), Effects of COVID-19 pandemic on mental health of children and adolescents:
   A systematic review of survey studies, Open Sage Medicine,Volume 10: 1–14, dostupné na:
3. Pozri viac na https://www.unm.sk/detski-psychiatri-varuju-pandemia-vyrazne-zhorsila-dusevne-zdravie-deti
4. Denník N (2021), ´Počas pandémie vzrástol počet samovražedných pokusov´, Denník N, 6. augusta 2021.
5. NDS (2021), ´Zneužívaným deťom nikdy nesľubujte, že tajomstvo, ktoré vám prezradili, ostane medzi vami´, 7. júna 2021.
6. NDS (2021), ´Zneužívaným deťom nikdy nesľubujte, že tajomstvo, ktoré vám prezradili, ostane medzi vami´, 7. júna 2021.
7. Inštitút vzdelávacích analýz (2020), Komentár 02/2020 – Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách…, 22. septembra 2021.
8. Ostertágová, A., Rehúš, M. (2021), Správa z reprezentatívneho prieskumu o priebehu a dopade dištančnej výučby v školskom roku 2020/2021, Bratislava, Centrum vzdelávacích analýz, 01/2021.
9. Rafael, V., Krejčíková, K. (2020), Ako zostať blízko na diaľku. Správa o dištančom vzdelávaní rómskych detí počas pandémie COVID-19,  Bratislava, eduRoma.
10. Nadácia Milana Šimečku, CVEK (2020), Vzdelávanie detí cudzincov v čase korony.
11. Dráľová, A. (2020), Tri správy o dopade pandémie na deti a vzdelávanie, apríl 2020, Bratislava, Nové školstvo.

Foto: Manny Becerra, unsplash.com

Článok vznikol v rámci projektu ´Pandémia ako ľudskoprávna lekcia´, ktorý je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.