Editorial

Po druhýkrát v roku 2021 vám prinášame kritický magazín Menšinová politika na Slovensku, v ktorom sa venujeme rôznym témam z oblasti verejného diskurzu, politického vývoja a zmien v legislatíve týkajúce sa etnických, národnostných či náboženských menšín na Slovensku.

Napriek tomu, že už takmer rok je dostupná vakcína proti ochoreniu covid-19, pandémia na Slovensku stále pretrváva a situácia sa neustále zhoršuje. V uplynulom období sa však aj v oblasti menšinovej politiky udialo viacero vecí, ktoré kriticky reflektujeme v našom magazíne.

V rozhovore s riaditeľkou organizácie Zdravé regióny Tatianou Hrustič sa venujeme pandemickej situácii v rómskych komunitách. Reflektujeme uplynulý takmer rok a pol pandémie, ktorá práve tieto komunity zasiahla významným spôsobom. Tatiana Hrustič v rozhovore popisuje, ako dochádzalo ku karantenizácii rómskych osád a aký vplyv to malo na dôveru Rómov voči verejným inštitúciám, ale aj voči samotnej organizácii Zdravé regióny, ktorá v tomto prostredí funguje už od roku 2005. Poukazujeme aj na aktivity tejto organizácie v oblasti očkovania a zabezpečovania prevencie a ochrany zdravia v komunitách.

Alena Holka Chudžíková zas vo svojom texte popisuje, ako sa migračná a integračná politika voči cudzincom odráža v novoprijatom Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Poukazuje na to, že napriek dobre identifikovaným potrebám v tejto oblasti sa téma zúžila len na lákanie „talentovaných a vysokokvalifikovaných“ cudzincov.

Jana Kadlečíková sa vracia k téme inkluzívneho vzdelávania a poukazuje na viaceré koncepčné dokumenty, ktoré v tejto oblasti v roku 2021 vláda prijala. Ide napríklad o spomínaný Plán obnovy a odolnosti, Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov, či novelu školského zákona. Vo svojej kritickej reflexii uvádza, že všetky navrhované strategické dokumenty sú dobre nastavené, ambiciózne a kladú si za cieľ zlepšenie podmienok vzdelávania pre deti z prostredia menšín, avšak konkrétne kroky v roku 2021 za týmito ambicióznymi plánmi zaostávali.

Prax nútených sterilizácií rómskych žien je prejavom vážneho zlyhávania verejných inštitúcií v posledných desaťročiach. Vraciame sa k nej textom Michaely Píšovej, ktorá sa pozerá na túto tému retrospektívne. Poukazuje na to, že kým v Českej republike došlo k verejnému ospravedlneniu rómskym ženám a prijatiu legislatívy umožňujúcej odškodnenie obetí nútených sterilizácií, na Slovensku nám tieto kroky stále chýbajú napriek iniciatívam viacerých organizácií, ako aj verejnej ochrankyne práv, ktorá sa tejto téme intenzívne venuje.

Svetluša Surová v našom magazíne dlhodobo píše o legislatíve upravujúcej práva národnostných menšín. V aktuálnom článku sa venuje navrhovanej úprave vytvorenia tzv. národnostných rád národnostných menšín, pričom poukazuje na mnohé nedostatky, ktoré vyplývajú z nekritického prijímania niektorých mechanizmov z iných krajín (napríklad Srbska) bez dostatočnej adaptácie na slovenské podmienky. Upozorňuje aj na nekvalitné zadefinovanie a ukotvenie tejto témy v navrhovaných politikách.

Prajeme vám príjemné čítanie!

Tento článok bol napísaný s finančnou podporou Department of Foreign Affairs, Trade and Development Canada zastúpené Kanadskou ambasádou v Bratislave.