Akceptujeme len cudzincov, ktorí sú nám podobní a máme z nich prospech
Od situácie, kedy do Európy začali prichádzať veľké počty utečencov prevažne zo Sýrie a kedy táto téma bola v centre verejného a politického diskurzu, ubehlo už päť rokov. Vtedy bola táto téma značne polarizujúca a vytvorila z ďalšej skupiny ľudí spoločenského nepriateľa. Z neutrálneho slova „migrant“ sa stal silno emocionálne zafarbený pojem, ktorý začal brániť akejkoľvek rozumnej diskusii o manažovaní migrácie. Toto slovo pritom len popisuje ľudí, ktorí odchádzajú zo svojej krajiny či už dobrovoľne hľadať kvalitnejší život inde, alebo z donútenia z dôvodu prenasledovania či vojenského konfliktu,
Počet utečencov, ktorí žiadajú na Slovensku o azyl či inú formu medzinárodnej ochrany začal klesať po vstupe Slovenska do Schengenu a ani v roku 2015 nevzrástol. Počet udelených azylov je na tak nízkej úrovni, že ani nemá zmysel hovoriť o výraznom poskytovaní ochrany ľuďom, ktorí utekajú pred prenasledovaním či vojnou. V roku 2019 to bolo len 9 udelených azylov a v roku 2020 zatiaľ 10.1
Na druhej strane však výrazne narastá počet cudzincov, ktorí prichádzajú za prácou, štúdiom či z iných dôvodov. Dnes žije na Slovensku už približne 150 tisíc cudzincov, ktorí si tu hľadajú svoj dočasný či trvalý domov.2
V Centre pre výskum etnicity a kultúry sme v septembri 2020 realizovali kvantitatívny výskum, ktorý bol zameraný na postoje obyvateľov Slovenska k téme migrácie. Ukazuje sa, že napriek tomu, že táto téma už nie je v centre verejného diskurzu, postoje sú naďalej negatívne a cudzinci sú vnímaní viac ako príťaž než ako prínos pre krajinu. A to napriek tomu, že demografické prognózy hovoria o tom, že postupne bude starnúť populácia a bez migrácie sa nezaobídeme. A hoci si ľudia tento fakt uvedomujú, absolútna väčšina ľudí si myslí, že migrácia nie je spôsob, akým túto demografickú situáciu riešiť. Podľa takmer 87 % obyvateľov totiž potrebujeme skôr lepšie politiky na to, aby sa na Slovensku rodilo viac detí. To sa však pravdepodobne nestane. Pôrodnosť klesá úmerne s lepšou socio-ekonomickou situáciou. Trendy na Slovensku aj inde v Európe hovoria o tom, že s vyššou pôrodnosťou ako „liekom“ na demografickú krízu nemožno počítať.
Stále chceme Slovensko len pre Slovákov
Keď sme v roku 2012 realizovali výskum o príklone ľudí k pravicovému extrémizmu3, 68 % ľudí si myslelo, že Slovensko je krajinou Slovákov a tak by to malo ostať. Tento pocit v ľuďoch pretrváva aj naďalej, pretože v najnovšom výskume sa k tomuto výroku priklonilo podobne veľa respondentov – 70 %.
Tento silný etnocentrizmus je daný aj tým, že na Slovensku stále pretrváva akési esencialistické vnímanie kultúry. Ľudia ju považujú za čosi dané, nemenné, čo treba navždy uchovať vo svojej pôvodnej podobe. Viac ako polovica ľudí (56,6 %) totiž uviedla, že cudzinci nemôžu zmeniť našu kultúru, pretože tá je historicky daná. Na Slovensku sa málo hovorí o tom, že to, čo je v súčasnosti vnímané ako „slovenská“ kultúra, je výsledkom dlhodobých kontaktov s inými kultúrami. Nevznikla v nejakom konkrétnom čase a nebola v ňom zakonzervovaná. Neustále sa vyvíja, premieňa pod vplyvom rôznych sociálnych podmienok, ako aj pod vplyvom vzájomných stretov s inými kultúrami. Aj také hlboko zakorenené kultúrne prvky ako vianočný stromček či naše „národné jedlo“ bryndzové halušky sem niekto v minulosti priniesol a boli to práve migranti.
Pocit, že Slovensko je krajina Slovákov a tak by to malo ostať, sa odráža aj v tom, že ľudia neudržiavajú vzťahy s cudzincami, ktorí tu žijú, nevidia ich vo svojom priestore a kontakty s nimi ani príliš nevyhľadávajú. Viac ako polovica (55 %) sa kontaktu s inými kultúrami vyslovene vyhýba, 60 % ľudí sa cíti dobre len medzi Slovákmi, iné kultúry im príliš nevyhovujú.
Čo znamená prispôsobiť sa našej kultúre?
To, že Slovensko má ostať krajinou Slovákov znamená, že ak chcú byť cudzinci súčasťou našej spoločnosti, majú sa prispôsobiť našej kultúre. Takmer každý druhý obyvateľ Slovenska považuje slovenskú kultúru za lepšiu ako ostatné. Zároveň si myslia, že by mala byť vzorom pre tých, čo tu chcú žiť. Čo to však znamená? Viac ako 80 % ľudí si myslí, že ak má slovenská spoločnosť cudzincov prijať, musia sa naučiť slovenský jazyk. Zároveň by mali poznať slovenskú históriu a podľa troch štvrtín by sa mali aj zúčastňovať verejného života.
To sú všetko legitímne požiadavky a je zrejmé, že pre lepšie spolunažívanie je napríklad znalosť jazyka alebo znalosť slovenských reálií veľmi dôležitým aspektom integrácie. Avšak výskumy, ktoré boli v minulosti realizované s cudzincami ukazujú, že na Slovensku ešte stále neexistujú dostatočné inštitucionálne nástroje na to, aby pomohli cudzincom tieto očakávania naplniť. Cudzinci často nevedia, čo sa od nich očakáva. Počúvajú len, že by sa mali prispôsobiť našej kultúre, ale nikto im presne nepovie, čo to znamená. Podmienky na naučenie sa jazyka alebo získanie znalostí o Slovensku sú veľmi limitované. V našom výskume sa však ukázalo, že medzi obyvateľmi existuje aj podpora pre to, aby štát cudzincom pomáhal, najmä v oblasti jazykového vzdelávania. Podľa dvoch tretín ľudí by mal štát cudzincom poskytovať bezplatné jazykové kurzy. Podobný podiel ľudí si myslí, že školy by mali poskytovať špecifickú podporu deťom cudzincov na školách, aby sa čo najlepšie začlenili.
Sme ochotní akceptovať najmä vysoko kvalifikovaných cudzincov z kultúrne blízkych krajín
Ukazuje sa, že miera akceptácie cudzincov žijúcich na Slovensku sa výrazne líši aj podľa toho, o akých cudzincov ide a z akých krajín pochádzajú. Napríklad lekári či zahraniční študenti sú tí, s ktorými sa podľa výskumu ľuďom nespájajú negatívne emócie. Má to dva dôvody. Jednak ide o ľudí, ktorých respondenti nepovažovali za ekonomicky ohrozujúcich (napríklad potenciálnym využívaním sociálneho systému) a zároveň sú to ľudia, ktorých vnímajú ako istý prínos pre krajinu.
Viac ako dve tretiny ľudí je potom presvedčených, že štát by mal podporovať prisťahovalectvo len cudzincov, ktorí majú vysokú kvalifikáciu (napríklad spomínaní lekári) a tých, ktorí sú z kultúrne blízkych krajín.
Zaujímavý je aj postoj k ekonomickej migrácii. Počas utečeneckej krízy v roku 2015 politici často hovorili, že ľudia, ktorí prichádzajú do Európy nie sú skutoční utečenci, ale ekonomickí migranti. Pojem „ekonomický migrant“ sa pravdepodobne dodnes spája u ľudí s negatívnou emóciou, ktorá sa prejavuje u viac ako polovice respondentov. Ak sme sa však pýtali na rôzne typy ekonomických migrantov, ako napríklad robotníkov zo Srbska alebo zamestnancov z krajín EÚ, miera negatívnej emócie bola u ľudí nižšia. Naznačuje to, že samotný pojem ekonomický migrant má u ľudí negatívnu konotáciu, ale ak si vedia pod ním predstaviť konkrétnych ľudí, emócia natoľko negatívna už nie je.
Názory, že cudzinci berú Slovákom prácu či tlačia mzdy nadol ostávajú v čase nemenné napriek tomu, že počet cudzincov výrazne stúpa. Oproti výskumu o postojoch k cudzincom, ktorý realizovala IOM – Medzinárodná organizácia pre migráciu v roku 20094, sa vnímanie tejto témy prakticky nezmenilo. O tom, že cudzinci berú Slovákom prácu je stále presvedčená približne polovica ľudí. Dôležité je aj zistenie, že obyvatelia Slovenska nevidia potenciál ekonomického či sociálneho prínosu migrácie v podobe technologických inovácií či vytvárania pracovných miest. Len približne pätina ľudí má pocit, že v týchto oblastiach môžu byť cudzinci nápomocní.
Kultúrna a náboženská blízkosť je výraznou podmienkou akceptácie
Silný etnocentrizmus sa prejavuje aj v tom, že dokážeme akceptovať predovšetkým cudzincov, ktorých vnímame ako v určitom zmysle sebe podobných. Viac než dve tretiny ľudí si totiž myslia, že štát by mal podporovať prisťahovalectvo len ľudí, ktorí sú nám kultúrne blízki. Viac ako polovica ľudí sa vyhýba kontaktom s ľuďmi z iných kultúr, pretože nevedia, čo od nich môžu očakávať.
Do veľkej miery to súvisí aj s tým, ako sú vnímané iné než kresťanské náboženstvá. Podľa tretiny ľudí by vôbec nemali byť povolené. Ďalších viac ako 50 % si myslí, že by síce povolené byť mali, ale mali by sa praktizovať výlučne v súkromí. Len necelá pätina si myslí, že by sa nemali robiť rozdiely v tom, ako sa jednotlivé náboženstvá praktizujú.
Ukazuje sa, že ak sa hovorí o iných ako kresťanských náboženstvách, ľudia majú na mysli predovšetkým islam. Ten reprezentuje práve kultúrnu odlišnosť, ktorá Slovákom najviac prekáža. Podľa 43 % ľudí je islam vyslovene nebezpečné náboženstvo a nemal by byť na Slovensku povolený. Pre ďalšiu tretinu ľudí je islam príliš odlišný od kresťanstva a je potrebné mať sa pred moslimami na pozore. Negatívne pocity v ľuďoch vyvoláva aj slovo „moslimská rodina“ (64 %) či „utečenec zo Sýrie“ (68 %).
Potrebujeme zmeniť verejnú diskusiu a viac poznať cudzincov, ktorí tu žijú
Z výskumných zistení je zrejmé, že verejný a politický diskurz, ktorý panuje na Slovensku, sa premieta aj do postojov ľudí, ktoré sú výrazne sýtené najmä strachom z neznámeho. Ten v ľuďoch vyvoláva fakt, že cudzinci, najmä moslimovia, sú vykresľovaní ako hrozba.
Počet cudzincov na Slovensku narastá a chýba nám rozumná diskusia o tom, ako spolu nažívať v čoraz rozmanitejšom svete. Situácia sa postupne mení – 30 % ľudí má cudzincov medzi priateľmi a pätina medzi spolupracovníkmi. Intenzita kontaktov pravdepodobne bude narastať, dôležitý je však charakter vzťahov, ktoré budú ľudia navzájom udržiavať.
Na to je veľmi dôležité zabezpečiť, aby cudzinci mali možnosť začleniť sa do spoločnosti, aby existovala efektívna inštitucionálna podpora integrácie a vytvárania vzájomných väzieb. Úplne najviac potrebná je však zmena verejného a politického diskurzu. Spoločnosť bude už len rozmanitejšia a spoliehať sa na to, že budeme žiť v uzavretej bubline „Slovákov“ či cudzincov, ktorí sú rovnakí ako my, je veľmi utopické. Preto treba skôr hľadať spôsoby, ako sa vzájomne uvidieť a hľadať, čo máme spoločné. To je zodpovednosť štátu, samospráv, mimovládnych organizácií, či firiem zamestnávajúcich cudzincov. Ale aj nás všetkých obyvateľov krajiny.
Literatúra
- Ministerstvo vnútra (2020), `Štatistika v oblasti migrácie`, dostupné na: https://www.minv.sk/?statistiky-20
- Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, 2020
- Kriglerová, E., Kadlečíková, J. (2013), Verejná mienka v oblasti pravicového extrémizmu, Bratislava, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Nadácia otvorenej spoločnosti, dostupné na: http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/pravicovy-extremizmus.pdf
- Vašečka, M. (2009), Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike, Bratislava, IOM – Medinárodná organizácia pre migráciu.
Zistenia prezentované v tomto článku sú výsledkom výskumu, ktorý CVEK realizuje v rámci projektu „Výskum integrácie cudzincov – bariéry, postoje a nástroje“, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
