Odsúdenie Kotlebu: ďalší krok k potlačeniu pravicového extrémizmu
Menšinová politika 2020/02

Odsúdenie Kotlebu: ďalší krok k potlačeniu pravicového extrémizmu

Jana Kadlecikova

Odsúdenie Kotlebu: ďalší krok k potlačeniu pravicového extrémizmu

Slovensko sa dočkalo odsúdenia predsedu Ľudovej strany – Naše Slovensku (ĽSNS) Mariána Kotlebu za trestný čin extrémizmu. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová ho 12. októbra 2020 odsúdila na nepodmienečný trest odňatia slobody na 4 roky a 4 mesiace za spáchanie trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa paragrafu 421 Trestného zákona. Tento čin spáchal tým, že použil a prezentoval čísla 14 a 88 vo forme daru na sumu 1488 EUR, ktoré odovzdal vybraným rodinám na verejnom podujatí 14. marca 2017, pričom čísla 14 a 88 sú známym neonacistickým symbolom.1 Kotlebovi priťažilo to, že tento trestný čin spáchal verejne a následne ho medializoval. Sudkyňa ešte začiatkom roka prekvalifikovala obvinenie a súdila obžalovaného nie za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd (paragraf 422), ale za trestný čin podľa spomínaného paragrafu 421, za spáchanie ktorého môže súd uložiť prísnejší trest. Rozhodnutie súdu je nateraz neprávoplatné, pretože ako Kotleba avizoval, plánuje sa proti rozsudku odvolať.


Spor o povahu ĽSNS


Odsúdenie Kotlebu prišlo po dlhom období, kedy on sám, jeho politická strana a jej ďalší prívrženci pôsobili verejne, stali sa súčasťou verejných inštitúcií (Národná rada, Európsky parlament, Banskobystrický samosprávny kraj) a ovplyvňovali verejný priestor a politický diskurz svojimi politickými postojmi a názormi.


Za posledné roky sa tak Kotleba a jeho prívrženci priblížili k politickému mainstreamu a snažili sa ukázať, že ich názory nie sú extrémne a že sú si v mnohom podobní s inými politickými stranami, napríklad v postoji k migračnej politike so stranou SMER-SD (táto argumentácia sa mu osvedčila aj v konaní o zrušení ĽSNS pred Najvyšším súdom2). Ako však správne poukázali znalci vo svojich posudkoch predložených súdu, Kotleba a jeho strana zvykli používať symboly odkazujúce na fašistickú a nacistickú ideológiu a medzivojnový Slovenský štát ako súčasť svojej politickej stratégie.3 Takto sa snažili udržať si svojich pôvodných voličov, ktorým je blízka ich extrémistická podoba a prilákať aj voličov, ktorí sú viac mainstreamoví. Týmto voličom sa Kotleba javí viac ako bojovník proti „systému“ než extrémista.


Okrem odkazov na fašistickú a nacistickú ideológiu a obdobie Slovenského štátu, sú kotlebovci výrazne protimenšinovo zameraní. Opakovane vyvolávajú nenávisť verejnosti voči Rómom, opakujú a posilňujú predsudky voči nim. Sú proti migrácii a migrantom, v poslednom období ich Kotleba viní z toho, že priniesli a rozšírili koronavírus v Európe.4 Evidentný je aj ich príklon k antisystémovému a konšpiračnému mysleniu, ktorý sa prejavuje odmietaním EÚ, snahou vidieť za všetkým nejaké sprisahanie (Kotleba označuje súčasnú pandémiu ako „projekt Covid“) a úmyslom posilniť nedôveru ľudí vo verejné a politické inštitúcie. Hoci Kotleba na súde argumentoval, že spomedzi politických strán to nie je ĽSNS, ale Sme rodina, kto spolupracuje s extrémnou pravicou v Európe, kvôli vyššie spomenutým charakteristikám ju možno označovať za pravicovo-extrémistickú stranu.


Kotleba podľa súdu musel vedieť, čo použité čísla symbolizujú


Hoci sa Kotleba snažil na súde preukázať, že číslo 1488 sa bežne používa a samotný súdny proces vnímal ako kriminalizáciu svojej osoby za to, že sa snažil pomáhať chudobným, súd správne posúdil Kotlebovo konanie v kontexte jeho osobnej histórie a súčasnosti. Argumentoval, že Kotleba vzhľadom na svoju minulosť musel vedieť, čo čísla 14 a 88 znamenajú. Túto sumu nepoužil iba v podobe darov pre chudobné rodiny, ale aj pri poskytnutí dotácií niektorým organizáciám, keď bol ešte predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. Číslo 1488 sa tiež viackrát objavilo v internetovom obchode, na ktorého prevádzke sa v minulosti spolupodieľal. Súd teda skonštatoval, že v jeho prípade toto číslo nebolo použité náhodne. Naviac, ak by nemal zámer propagovať symboly súvisiace s nacistickou a neonacistickou ideológiou, šek by rodinám neodovzdal na verejnom podujatí, ale v súkromí, alebo prevodom na ich účet.5


V čom je ĽSNS skutočnou hrozbou?


Čo však nebolo a ani nemohlo byť predmetom dokazovania na súde, je skutočnosť, že Kotleba a ĽSNS nepredstavujú pre spoločnosť hrozbu len preto, že používajú fašistické symboly, sympatizujú so Slovenským štátom a sú protimenšinovo naladení, ale aj preto, že sa snažia ohroziť demokraciu a demokratické inštitúcie. Demokratické inštitúcie pravicový extrémizmus uznáva iba do tej miery, pokiaľ ich môže využiť na získanie moci. Inak sa snaží spochybňovať alebo podkopávať ich dôveryhodnosť tým, že prichádza s neustálou kritikou, ale neprináša konkrétne návrhy riešenia problémov.


Dobré známe sú rôzne alternatívy existujúcich inštitúcií, s ktorými ĽSNS v minulosti prišla, napríklad hliadky vo vlakoch, skupovanie pozemkov v Krásnej Hôrke, pomoc rodinám v núdzi a pod. Týmto sa snažila komunikovať, že inštitúcie štátu sú nefunkčné, a teda štát nie je schopný niektoré problémy účinne riešiť. V tejto súvislosti len pripomeňme, že predchodkyňa ĽSNS Slovenská pospolitosť bola okrem iného zrušená preto, že chcela obmedziť všeobecné volebné právo, čo je v priamom rozpore s demokratickým usporiadaním spoločnosti, ktorého znakom je volebné právo priznané všetkým.


V súčasnosti sa ĽSNS takto otvorene proti demokratickým inštitúciám nestavia, avšak snaží sa čo najviac vzbudzovať nedôveru a bojovať proti „systému“, napríklad aj svojim aktuálnym postojom k pandémii koronavírusu a prijatým opatreniam (spochybňovanie núdzového stavu, nosenia rúšok, príčin rozšírenia koronavírusu). Hoci Kotleba na súde argumentoval, že ĽSNS nie je ohrozením pre parlamentný systém demokracie, pre fungovanie verejných inštitúcií takouto hrozbou je, pretože ich neustále spochybňuje a znedôveryhodňuje.


Rozsudok Špecializovaného trestného súdu je, popri rozpustení Slovenskej pospolitosti, odsúdení Milana Mazureka a po trestných konaniach voči niektorým predstaviteľom ĽSNS, ďalším krokom na ceste k potlačeniu pravicového extrémizmu a ubráneniu demokratického fungovania spoločnosti. Tento rozsudok môže ľuďom a najmä niektorým Kotlebovým voličom signalizovať, že Kotleba nie je len obyčajný antisystémový politik, ale je to nebezpečný človek, ktorého postoje a názory čerpajú z totalitných ideológií, ktoré mali tragické dôsledky obrovských rozmerov. Ďalším krokom by však malo byť rozpustenie jeho politickej strany, ktorá presadzuje politický program, ktorý je v mnohom viac či menej ukotvený v pravicovo-extrémistických názoroch a postojoch. Najvyšší súd v konaní o rozpustení ĽSNS v apríli 2019 konštatoval, že nemá dostatok dôkazov, že ĽSNS je priamou hrozbou pre demokraciu.6 Je už vecou prokuratúry, aby nabudúce dokázala vyargumentovať, prečo ĽSNS touto hrozbou je.

Použité zdroje: