Moldava – od razie až po rozhodnutie ESĽP
Menšinová politika 2020/02

Moldava – od razie až po rozhodnutie ESĽP

Michaela Pisova

Moldava – od razie až po rozhodnutie ESĽP

19. júna 2013 vtrhlo do osady Budulovská v Moldave nad Bodvou viac ako 60 policajtov z radov  poriadkovej, dopravnej, kriminálnej polície, pohotovostnej motorizovanej jednotky a psovodov. Bez povolenia vstupovali do príbytkov, pričom niektoré hrubo poškodili, a zároveň s použitím obuškov a paralyzérov zaútočili na približne 30 ľudí vrátane detí a žien.1 Časť zo zbitých mužov následne odviedli na policajnú stanicu, kde boli vystavení ďalším fyzickým útokom a psychickému nátlaku. Policajná razia bola uskutočnená ako Represívno-pátracia akcia 100 a neexistuje z nej žiaden videozáznam.2 Vďaka neziskovej organizácii ETP sa podarilo zdokumentovať zranenia ľudí, zničené obydlia, ale aj zaznamenať výpovede niektorých svedkov. Koncom júna 2013 bolo podaných niekoľko podnetov na Sekciu kontroly a inšpekčnej služby MV SR so žiadosťou o prešetrenie oprávnenosti postupu policajtov počas tejto akcie.3


Neprimeraný zásah


Kým sa obyvatelia z osady Budulovská liečili zo zranení a ukrývali sa u príbuzných v obave, či sa policajné komando nevráti, predstavitelia polície a ministerstva vnútra vyjadrovali svoje reakcie, ktoré veľa napovedali o budúcom vývoji situácie.


Policajný prezident Tibor Gašpar na začiatku júla 2013 prezentoval na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny NR SR dobré výsledky pátracej akcie. Zdôraznil, že išlo pátraciu akciu (na začiatku to bola represívno-pátracia akcia). Akcia bola podľa neho úspešná a polícia po nej získala rešpekt a pomohla v prevencii rastúcej kriminality v rómskych osadách. Správy o zranených počas razie boli podľa neho skreslené a veľká časť informácií o tomto zásahu nepravdivá.4

V auguste toho istého roku sa veľmi rýchlo uzatvorilo vyšetrovanie akcie Sekciou kontroly a inšpekčnej služby MV SR. Výsledkom bolo, že policajti postupovali správne v zmysle zákona. V súvislosti s vyšetrovaním nebol kontaktovaný nikto z radu obetí alebo svedkov.5


Na stranu policajtov sa od začiatku postavili aj vtedajší minister vnútra Róbert Kaliňák a premiér Robert Fico, ktorí okrem iného prišli do Moldavy demonštratívne podporiť policajtov. Robert Fico vtedajšej ombudsmanke Jane Dubovcovej, ktorá chcela na rokovaní vlády hovoriť o chybách polície pri razii v Moldave nad Bodvou, nedovolil prehovoriť.6 Ombudsmanka pritom už vo svojej mimoriadnej správe z augusta 2013 konštatovala porušenie práv vo viacerých aspektoch a neprimeranosť akcie. V správe napríklad uvádza, že: „Takéto zistenie je vážny signál na prehodnotenie kontrolného mechanizmu vo vzťahu k jej činnosti. Možno ešte väčšie obavy poslancov národnej rady by mal vzbudiť fakt, že policajná inšpekcia tento postup odobrila.“ 7 Na skutočnosť, že policajná inšpekcia nie je nezávislá, poukazovala dlhodobo ombudsmanka Dubovcová8 a s týmto tvrdením sa stotožňuje aj terajšia ombudsmanka Patakyová.9


Z obetí vinníci


Päť rokov po policajnej razii dokonca došlo k obžalovaniu šiestich ľudí, pretože sa mali dopustiť krivých výpovedí tým, že napríklad označili policajta, ktorý ich mal počas zásahu biť. Koalícia mimovládnych organizácií pri piatom výročí policajnej akcie v rómskej osade v Moldave nad Bodvou upozornila na nespravodlivosť a pochybnosti vo vyšetrovaní razie, ako aj v prípade obžaloby zbitých Rómov. Organizácie taktiež žiadali zastavenie trestných konaní voči obetiam policajného zásahu.10 Počas pojednávaní boli zaznamenané rôzne problematické momenty, ako napríklad zákonné pochybenia pri zabezpečovaní tlmočenia a prekladov písomností do jazyka, ktorému by obžalovaní rozumeli, pochybenia pri doručení pošty pre obžalovaného, obvinenia, že si zranenia spôsobili sami, ale aj xenofóbne výrazy použité v obvinení.11 V marci 2018 Európske centrum pre práva Rómov podalo v mene viacerých poškodených sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V apríli 2018 advokátka Mgr. Vanda Durbáková spolupracujúca s Poradňou pre občianske a ľudské práva podala na Európsky súd pre ľudské práva sťažnosť v mene ďalších dvoch poškodených.12


Zlomové rozhodnutie ESĽP


Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v septembri tohto roku rozhodol v prospech obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou z roku 2013, ktoré zastupovala Poradňa pre občianske a ľudské práva.12 V tlačovej správe Verejnej ochrankyne práv sa uvádza nasledovné: „Rozhodnutie súdu sa zhoduje so závažnými zisteniami o porušení ľudských práv, ktoré pri preskúmavaní razie konštatovala ešte predchádzajúca verejná ochrankyňa práv a na ktoré som opakovane upozorňovala. Vo svojom stanovisku som o nich informovala ESĽP a vítam, že ich zohľadnil pri rozhodovaní.“13


ESĽP rozhodol, že v prípade oboch sťažovateľov došlo v rámci razie k porušeniu zákazu neľudského zaobchádzania. Zároveň konštatoval, že vláda nebola schopná preukázať, prečo bolo voči sťažovateľom potrebné za daných okolností využiť predmetné donucovacie prostriedky. Štát preto musí niesť zodpovednosť za konanie, ktoré viedlo k porušeniu Európskeho dohovoru o ľudských právach. Súd sa zameral aj na aspekt efektivity vyšetrovania námietok voči policajnej operácii.


Podľa súdu boli nedostatky vyšetrovania vykonávané inšpekciou v roku 2013 natoľko závažné, že vyšetrovanie nemôže byť považované za efektívne tak, ako to vyžaduje článok 3 Dohovoru. Z dôvodu neadekvátnosti vyšetrovania tak súd konštatoval porušenie práv sťažovateľov aj v tomto bode.


Na záver sa súd zaoberal aj podozreniami, že postup príslušníkov PZ mohol byť rasovo motivovaný. Vzhľadom na nedostatky vyšetrovania súd rozhodol, že Slovenská republika nesplnila svoj pozitívny záväzok vyplývajúci z čl. 14 Dohovoru o zákaze diskriminácie. Počas vyšetrovania incidentu totiž neboli vykonané dostatočné kroky na to, aby sa odkryl prípadný rasový motív konania, resp. aby došlo k objasneniu, či etnický pôvod sťažovateľov zohral úlohu pri zaobchádzaní, ktorému boli podrobení.

ESĽP tak jednohlasne rozhodol o porušení práv dvoch sťažovateľov zaručených v článkoch 3 a 14 Dohovoru a priznal im právo na náhradu nemajetkovej ujmy.14 Európsky súd priznal každému sťažovateľovi finančné odškodnenie vo výške 20 000 Eur a právo na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa poškodených, Vanda Durbáková, k rozhodnutiu uviedla: „Rozhodnutie súd vydáva symbolicky v deň, kedy si pripomíname prijatie našej ústavy. Je tak odkazom pre štátne inštitúcie, že musia vždy postupovať a rozhodovať v súlade s ňou a zabezpečiť dodržiavanie práv a slobôd v nej zakotvených. Verím, že aj toto rozhodnutie prispeje k tomu, že štátne orgány prijmú systémové opatrenia, ktoré zabezpečia, aby bol každý prípad namietaného policajného násilia naozaj účinne vyšetrený a zároveň prijmú preventívne opatrenia, aby k takýmto prípadom jednoducho nedochádzalo.“15


Moldava sa už nesmie opakovať


Toto rozhodnutie je dôležitou správou pre Slovenskú republiku, pre obžalovaných, či všetky obete policajnej razie, ale aj tých, ktorým sú porušované či odopierané ich ľudské práva. Je správou o porušovaní ľudských práv, o neprimeranom zásahu policajného zboru, ako aj dôkazom o nesprávnom postupe jednotlivých zložiek.


Ombudsmanka k rozhodnutiu ESĽP a potrebe ospravedlnenia hovorí nasledovné: „Je to skutočne na zvážení, či chceme použiť symbol a ospravedlniť sa. V prípade sterilizácií rómskych žien som volala po ospravedlnení a následných krokoch. Pre mňa je to prvý základný moment, že by sme mali byť schopní takejto sebareflexie a vyjadriť ospravedlnenie. To je symbolická rovina, potom musí prísť ešte praktická.“16


Rómom a Rómkam, s ktorými bolo neľudsky zaobchádzané, ktorých základné práva boli porušené a dokonca boli z pozície obetí zrazu v pozícii obžalovaných dlží Slovenská republika v prvom rade ospravedlnenie. V druhom rade si všetci zaslúžime konkrétne opatrenia, aby nikto z nás nemusel mať strach či obavu, že sa mu stane niečo podobné.


Konkrétne návrhy boli od razie v Moldave viackrát komunikované mimovládnymi organizáciami, ale aj ombudsmankami Patakyovou a jej predchodkyňou Dubovcovou. Jedna z najviac komunikovaných požiadaviek je systém zavedenia kamier na uniformách policajtov pri policajných zásahoch. Toto opatrenie dosiaľ nebolo prijaté.17 Mimovládne organizácie preto vyzvali vládu, aby záväzky vyplývajúce z rozhodnutia súdu implementovala do praxe čím skôr, a to predovšetkým vytvorením nezávislého vyšetrovacieho orgánu, ktorý by preskúmaval sporné postupy silových zložiek.18


Raziu v Moldave nad Bodvou si každoročne pripomíname ako symbol nespravodlivosti, symbol policajnej brutality či pretrvávajúceho rasizmu. Pripomína nám zlyhanie štátu, polície, súdnictva, verejných činiteľov, ale aj absenciu práva na spravodlivý proces a ochrany obetí trestných činov. Moldava je ale aj dôležitý symbol sily, odvahy a viery v spravodlivosť obžalovaných a zasiahnutých Rómov a Rómiek, ale aj tých, čo im od začiatku verili, pomáhali alebo prejavovali solidaritu.

Použité zdroje:

  1. Verejný ochranca práv (2013), Mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov, august 2013, dostupné na: https://www.vop.gov.sk/files/Mimoriadna%20sprava%20VOP.pdf
  2. Policajnarazia.sk, Chronológia kauzy (ne)vyšetrenia policajného zásahu, dostupné na: http://policajnarazia.sk/chronologia
  3. Policajnarazia.sk, Chronológia kauzy (ne)vyšetrenia policajného zásahu, dostupné na: http://policajnarazia.sk/chronologia
  4. Sivý R. (2013), ´Polícia získala po zásahu v Moldave rešpekt, tvrdí Gašpar´, SME, 3. júla 2013, dostupné na: https://romovia.sme.sk/c/6858016/policia-ziskala-po-zasahu-v-moldave-respekt-tvrdi-gaspar.html
  5. Policajnarazia.sk, Chronológia kauzy (ne)vyšetrenia policajného zásahu, dostupné na: http://policajnarazia.sk/chronologia
  6. Sivý R., (2014), ´Dubovcovú na vláde nenechali hovoriť o Moldave, od Fica dostala školenie´, SME, 8. januára 2014, dostupné na: https://romovia.sme.sk/c/7060078/dubovcovu-na-vlade-nenechali-hovorit-o-moldave-od-fica-dostala-skolenie.html
  7. Verejný ochranca práv (2013), Mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov, august 2013, dostupné na: https://www.vop.gov.sk/files/Mimoriadna%20sprava%20VOP.pdf
  8. Spravy.pravda.sk (2013), ´Dubovcová a Kaliňák sa na výbore sporili pre zásah v Moldave´, Pravda, 27. augusta 2013, dostupné na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/291208-dubovcova-a-kalinak-sa-na-vybore-sporili-pre-zasah-v-moldave/
  9. Prušová, V. (2018), ´Patakyová: Ak má byť policajná inšpekcia nezávislá, musí sa oddeliť aj mentálne´, Denník N, 31. mája 2018. dostupné na: https://dennikn.sk/1138123/patakyova-ak-ma-byt-policajna-inspekcia-nezavisla-musi-sa-oddelit-aj-mentalne/
  10. Amnesty International (2018), ´5 rokov (ne)spravodlivosti: z obetí spravili vinníkov´, 18. júna 2018, tlačová správa, dostupné na: https://www.amnesty.sk/5-rokov-nespravodlivosti-z-obeti-spravili-vinnikov/
  11. Prušová, V. (2017),´V posudku o Rómoch píšu, že majú mentalitu romica. Advokát sa pýta, čo sú to za termíny´, Denník N, 17. septembra 2017, dostupné na: https://dennikn.sk/882482/v-posudku-o-romoch-pisu-ze-maju-mentalita-romica-advokat-sa-pyta-co-su-to-za-terminy/
  12. Policajnarazia.sk, Chronológia kauzy (ne)vyšetrenia policajného zásahu, dostupné na: http://policajnarazia.sk/chronologia
  13. Európsky súd pre ľudské práva (2020), ROZSUDOK R.R. A R.D. PROTI SLOVENSKEJ REPUBLIKE, dostupné na: http://files.vlastnawebstranka.websupport.sk/31/02/3102c670-2a78-4eac-a745-c1f86d6e6390.pdf
  14. Verejný ochranca práv (2020), ´Práva obetí razie v Moldave nad Bodvou boli porušené, rozhodol ESĽP´, 1. septembra 2020, dostupné na: https://www.vop.gov.sk/pr-va-obet-razie-v-moldave-nad-bodvou-boli-poru-en-rozhodol-es-p
  15. Poradňa pre ľudské a občianske práva (2020), ´Tlačová správa: Dvaja poškodení Rómovia z policajnej razie v Moldave nad Bodvou sa domohli spravodlivosti na Európskom súde v Štrasburgu´, tlačová správa, 1. septembra 2020, dostupné na: https://www.poradna-prava.sk/sk/dokumenty/dvaja-poskodeni-romovia-z-policajnej-razie-v-moldave-nad-bodvou-sa-domohli-spravodlivosti-na-europskom-sude-v-strasburgu/
  16. Verejný ochranca práv (2020), ´Ospravedlnenie predstavuje symbolickú rovinu, potom musí prísť ešte tá praktická´, 7. septembra 2020, dostupné na: https://www.vop.gov.sk/ospravedlnenie-predstavuje-symbolick-rovinu-potom-mus-pr-s-e-te-t-praktick
  17. Spravy.pravda.sk (2018), ´Päť rokov po policajnej razii v Moldave: Ombudsmanka vyzvala na natáčanie zásahov´, Pravda, 19. júna 2018, dostupné na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/473919-ombudsmanka-vyzvala-ministerku-vnutra-na-natacanie-zasahov-policie/
  18. Policajnarazia.sk (2020),´ESĽP rozhodol v prvej z dvoch sťažností zbitých, rozsudok je nádejou pre spravodlivosť´, tlačová správa, 1. septembra 2020, dostupné na: http://policajnarazia.sk/blog/ts-es%C4%BEp-rozhodol-v-prvej-z-dvoch-s%C5%A5a%C5%BEnost%C3%AD-zbit%C3%BDch-rozsudok-je-n%C3%A1dejou-pre-spravodlivos%C5%A5